A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Túlúnovci طولونيون
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
1 500 000 km² km² (okolo roku 900)
| ||||||
Najvyšší bod
|
Kurnat as-Saudá (3088 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
arabčina (lingua franca, teológia)
turkické jazyky (vojenský jazyk) | |||||||
Štátny útvar | |||||||
|
Túlúnovci[1][2] alebo Tulunovci[3][4] boli arabsko-turecká vládnuca dynastia v Egypte v rokoch 868 – 905.
Po páde Umajjovskej ríše a nástupe Abbásovcov sa moci v častiach rozľahlej krajine ujalo viacero lokálnych dynastií. V druhej polovici 9. storočia sa z moci kalifátu osamostatnil aj Egypt, kde sa k moci dostala dynastia Túlúnovcov. Zakladateľom vládnuceho rodu bol syn tureckého otroka Ahmad ibn Túlún, ktorý spočiatku vládol ako zástupca miestodržiteľa. Ahmad avšak postupne prestal Abbásovcom odvádzať poplatky a vybudoval si svoju vlastnú armádu. Abbásovský regent Al-Muwaffak sa proti odbojnému správcovi snažil zakročiť, avšak Ahmadovu moc nezlomil a v prospech nezávislého túlúnovského panstva musel prenechať aj Palestínu a Sýriu.
Samostatný Egypt začal čoskoro prekvitať. Bohatá obilnica vždy poskytovala vysoké zisky, ktoré však cudzí dobyvatelia (Rimania, Byzantínci, či Arabi) zvykli využívať na rozvoj svojich panstiev v cudzine. Ahmad naopak peniaze využil na rozvoj Egypta. Nechal vystavať bohaté paláce a založil nové hlavné mesto al-Katá’i‘. Architektonicky napodobňoval samarrský abbásovský štýl. Vďaka silnej armáde zloženej z egyptských a núbijských otrokov sa nemusel o ríšu obávať ani po vojenskej stránke.[5] V roku 878 Ahmad vtrhol a vyplienil Anatóliu, no už v roku 882 egyptská moc na severe utrpela po tom, čo proti Túlúnovcom v Kilikii vypukla moslimská vzbura, následkom ktorej v oblasti vznikol efemérny štát.
Ahmadov syn Chumarávajh musel čoskoro po otcovej smrti opäť bojovať o nezávislosť proti abbásovskému regentovi Al-Muwaffakovi. Výsledkom bojov bola dohoda, podľa ktorej Chumarávajhovi jeho územia v Egypte, Sýrii a časti Mezopotámie zostali, musel však kalifovi zaplatiť čiastku 300 000 dinárov, mier bol utvrdený svadbou Chumarávajhovej dcéry s kalifom. Aby túlúnovský panovník ukázal kalifovi svoju veľkoleposť, poslal kalifovi ako veno 400 000 dinárov. Chumarávajh znovu opakovanie viedol boje proti Byzantíncom a podarilo sa mu do ríše znovu začleniť aj vzbúrenú Kilikiu. Panovníkov prepychový život však krajinu finančne značne vyčerpával a v roku 896 bol zavraždený.[5][6]
Po jeho smrti vypukli v Sýrii nepokoje podporované kalifom v Bagdade a moc Túlúnovcov začala upadať. Chumarávajhov syn Džajš bol zosadený vojenskými veliteľmi a kalifove vojská na čele s Muhammadom ibn Sulajmánom poľahky obsadili nestabilnú Sýriu, a v roku 905 vytiahli aj proti Hárúnovmu sídlu v Egypte. Palácová stráž Hárúna na to zavraždila a ani snahy Šajbána, Chumarávajhovho brata už rozpadu túlúnovského panstva nezabránili. Egypt sa stal zase abbásovskou provinciou.[5][7] Určitú mieru samostatnosti Egypt následne získal za vlády abbásovských guvernérov, resp. vazalov Ichšídovcov, ktorí v Egypte vládli od roku 935, až kým Egypt v roku 969 nedobyli šiitski Fátimovci zo severnej Afriky.
Zoznam panovníkov[2]
- Ahmad ibn Túlún (868 – 884)
- Chumarávajh (884 – 896)
- Džajš (896)
- Hárún (896 – 905)
- Šajbán (905)
Referencie
- ↑ Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 335.
- ↑ a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 385 – 386.
- ↑ GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). Nitra : Mapa Slovakia, 2004. ISBN 8089080472. S. 9.
- ↑ PAULINY, Ján. Arabi,vládcovia stredomoria. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1976.
- ↑ a b c Tauer, str. 138
- ↑ TULUNIDS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2127. (po anglicky)
- ↑ TULUNIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. P. J. Bearman, TH. Bianquis, C. E. Bosworth, E. Van Donzel, W. P. Heinrichs. 2nd Ed. Vol. X. T – U. Leiden : BRILL, 2000. ISBN 90-04-11211-1. S. 616 – 617. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk