Chmeľová (vrch)

	Chmeľová
	vrch
	Chmeľová vľavo, vpravo Vršatské bradlá
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky kraj
Okres	Ilava
Obec	Vršatské Podhradie
Časť	Vysoké Vršatce
Pohorie	Biele Karpaty
Podcelok	Vršatské bradlá
Povodie	Váh
Nadmorská výška	925,4 m n. m. ;
Súradnice	49°04′27″S 18°09′14″V / 49,0742°S 18,1539°V
Najľahší výstup	po z Vršatského Podhradia
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Trenčianskeho kraja Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°04′27″S 18°09′14″V / 49,0742°S 18,1539°V

Chmeľová (925,4 m n. m.^[1]) je druhý najvyšší vrch Bielych Karpát. Nachádza sa nad obcou Vršatské Podhradie, približne 12 km severne od Dubnice nad Váhom.^[2]

Poloha

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vršatské bradlá a jej časti Vysoké Vršatce.^[3]. Leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a v katastrálnom území obcí Vršatské Podhradie^[4] a Červený Kameň.^[5] Vrch je v tesnej blízkosti prírodnej rezervácie Vršatské bradlá, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a najbližšími sídlami sú obce Vršatské Podhradie a Červený Kameň.^[2]

Opis

Vrch tvorí súčasť jedinečného bradlového masívu, kde sa zachovali skalné i lesné spoločenstvá teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov.^[6] Sedlom je na východe oddelený vápencový masív s vrchom Javorník (898 m n. m.), severne susedí Zvonová hora (722 m n. m.), západne Biely vrch (819 m n. m.) a južne je v susedstve Vršatské hradné bralo s hradom Vršatec. Chmeľová patrí do povodia Váhu; západnú a severnú časť masívu odvodňujú prítoky Tovarského potoka do Lednice, juhozápadnú Krivoklátsky potok.^[2] Vrch je prevažne zalesnený, no z menších odlesnených časti sú zaujímavé výhľady široké okolie.

Výhľady

Vďaka značnej výške a polohe poskytujú nezalesnené časti vrcholových partií Chmeľovej zaujímavé výhľady. Okrem blízkych bielokarpatských vrcholov sú pri vhodných podmienkach pozorovateľné dominanty pohoria Považský Inovec, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Javorníky. Nezriedka sú na horizonte viditeľné aj Moravsko-sliezske Beskydy, Malá Fatra, Tribeč a vzácne aj Hrubý Jeseník.^[7]

Turizmus

Vrch v atraktívnom prostredí v blízkosti obce Vršatské Podhradie a zrúcaniny rovnomenného hradu poskytujú zaujímavé možnosti na výlety. Dominanta širokého okolia so zaujímavými výhľadmi je dostupná značeným chodníkom cez blízke sedlo.

Prístup

po značke cez rázc. Chmeľová:
- z juhu z blízkeho rázcestia Vršatec pri Vršatskom Podhradí
- zo severovýchodu z Červeného Kameňa
po značke:
- z Červeného Kameňa cez Vršatské Podhradie
- z rázc. Brezová, kaplnka (pripojenie na hrebeňovku)^[2]

Referencie

↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Vršatské bradlá. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Panoráma

Pohľad z Chmeľovej na hradné bralo Vršatec

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.

[mapa-2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[4] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[5] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[6] Vršatské bradlá. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Biele Karpaty
Podcelky (časti)	Beštiny Bošácke bradlá Javorinská hornatina Kobylináč (Hladké vrchy, Zubácka brázda) Kýčerská hornatina Lopenícka hornatina Súčanská vrchovina (Súčanská kotlina) Vršatské bradlá (Vysoké Vršatce, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie) Žalostinská vrchovina
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty
Prírodné rezervácie	Červenokamenské bradlo Debšín Drieňová Hornozávrská mokraď Jachtár Krasín Lednické bradlo Nebrová Veľká Javorina Vršatské bradlá Vršatské hradné bralo Šmatlavé uhlisko Záhradská
Prírodné pamiatky	Babiná Baricovie lúky Bestinné Biely vrch Blažejová Borotová Brezovská dolina Bučkova jama Cetuna Dračia studňa Drietomica Grúň Chropovská strž Chvojnica Kohútová Kožíkov vrch Krivoklátska tiesňava Krivoklátske lúky Kurinov vrch Lednické skalky Lopeníček Malejov Mravcové Podsalašie Rajkovec Raková Rieka Myjava Skalice Strošovský močiar Šifflovské Štefanová Včelíny Žalostiná
Kultúrne a historické pamiatky	Holubyho chata Lednický hrad Vršatský hrad Zuvačov
Vybrané vrcholy Bielych Karpát Zoznam vrcholov	Veľká Javorina (970) Chmeľová (925) Jelenec (925) Veľký Lopeník (911) Kobylinec (911) Malý Lopeník (881) Zrnová (854) Kobylec (845) Durda (842) Holý vrch (830) Biely vrch (819) Čupec (819) Dúžnik (807) Grúň (801)
Sedlá Bielych Karpát	Chrastková Machnáč Prídolie Pod Sokolím kameňom