Vila K. F. A. je vila v Bratislave. V roku 1995 začal Norbert Šmondrk realizovať projekty na stavbu trojpodlažnej budovy Vily K. F. A. na Karpatskej ulici č. 11 v Bratislave.

Charakteristika a vzťažné náväznosti

Šmondrk tu zriadil architektonické štúdio s tvorivým tímom ľudí a vlastný architektonický ateliér. Na stavbu použil tie najjednoduchšie a najdostupnejšie konštrukčné materiály. Dá sa povedať, že bol v prísnom využití pôdorysu puritánsky, na druhej strane bol však neobmedzene veľkorysý pri komponovaní jednotlivých podlaží a ich vnútornej diferenciácii.

Vila K. F. A. je pravdepodobne jedným z najjednoduchších domov v Bratislave, ak nie aj na celom Slovensku. Nepodlieha všeobecnému vkusu, nerobí ústupky a netrpí ani prílišnou zložitosťou slovenskej architektonickej scény posledných rokov. Demonštratívna modernosť tejto vily je osviežujúca, poskytuje príjemné vzrušenie v okolitej spleti malých domov a záhrad. Zložité prostredie, ktoré pôsobí akoby bolo pozliepané, dáva tomuto domu ešte kus jedinečnosti navyše.

Dom je vtesnaný do úzkej medzery v štruktúre nízkopodlažnej predvojnovej zástavby a prebujnených starých záhrad. Demonštruje znaky tunajšieho minimalizmu.

Tvar a forma

Minimalizmus sa odráža v tvare domu, ktorý vyrastá z pravouhlej geometrie, v ktorej intenciách rozvíja voľné, úrovňou jedného podlažia neviazané priestory. Narába s kontrastom plných bielych plôch a transparentných zasklení, rámuje priehľady do krajiny a je plný svetla. Ide o jednoduchý kváder, bez výčnelkov či zalomení. Žiadne lámanie priamok, deformovanie priestoru. Vila K. F. A bola jednou z prvých stavieb, ktoré predviedli ideu domu ako jednoduchého hranolu, či kubusu.

Viac než evidentné je spojenie s klasickou modernou dvadsiatych či tridsiatych rokov. Biely pravouhlý objem s jedným veľkým oknom namiesto priečelia by mohol byť manifestom najmä preto, že ho architekt robil sám pre seba. Mal byť „zhmotnením nášho názoru na architektúru“, ako uviedol Šmondrk pri odôvodňovaní svojej koncepcie.^{[chýba zdroj}

Rytmus pravouhlých plôch a priestorov, ktorý bol tradičný a funkcionalizmom zaužívaný, architekt Šmondrk odľahčuje technicko-kompozičnými vychýleniami a jemnou materiálovou farebnosťou a štruktúrou. Napríklad schodiská sú riešené z porcelánových zelených obkladačiek, podlahy sú z dubových a javorových parkiet. Podlažia sú zjednotené kompaktnou sklenenou fasádou, ktorá je ešte umocnená dvojkrížom hliníkových okenných rámov typu JANSEN.

Prevádzkové vzťahy sú jasné ba až triviálne. Prízemie: ateliér, 1. poschodie: spoločenské, 2. poschodie: privátne. V súčasnosti všetky slúžia potrebám architektonického štúdia. Došlo k zmenám vo funkcii jednotlivých častí a zmeny sú nasledovné: na prízemí sa kreslí, 1. poschodie je určené na rokovania a posledné podlažie zatiaľ zostáva pre návštevníkov terra incognita (nepreskúmané), pretože je pracovňou architekta Šmondrka. Zmena funkcie možno trochu uškodila čistote vzťahov v rámci tohto objektu, ale súčasne domu prepožičala pulz aktivity.

Objekt je zastrešený plochou pochôdznou strechou a posledné podlažie je presvetlené pomocou dvoch polvalcových svetlíkov, ktoré zároveň odľahčujú ťažkú železobetónovú stropnú dosku. Dve vyššie poschodia sú konzolovito vysunuté nad prízemím. Čelná fasáda je orientovaná na juhovýchod do uzavretej záhrady a je celá zasklená. Zasklenie je členené jednoduchým krížom. Jeho nenápadnou súčasťou sú aj vstupné dvere na prízemí a na 1. poschodí.

Interiér

Vnútorný priestor jednotlivých podlaží je voľný, nečlenený. Vzadu sa nachádza jednoramenné schodisko a hygienické vybavenie ako jediné uzavreté v rámci štruktúry domu. Medzi prvým a druhým poschodím vznikla ustúpením horizontálnej konštrukcie od plochy fasády užšia štrbina - formou galérie zjednocuje oba priestory. V zadnej stene 2. poschodia sa prostredníctvom pásového okna otvára aj zaujímavý pohľad smerom na hlavnú stanicu. Inak sú obvodové steny hladké a bez otvorov. Takmer sterilný až asketický biely interiér je ozvláštnený nábytkovými prvkami z produkcie štúdia K. F. A.- dynamická línia drevenej pohovky, sklenený (high tech) stôl na ušľachtilých kovových nohách, dokonale jednoduché police na knihy.

Vila K. F. A. ako celok

Vila K. F. A. nič neskrýva. Môžeme sa pozrieť až do útrob objektu. Naozaj, tak ako tomu je aj pri projekte Philipa Johnsona, či domu Fransworth od Miesa van der Rohe, aj v tomto objekte je toaleta jediným miestom, kde je možné sa skryť pred zrakom okolia. Dramatickosť situácie „odhalenosti“ znižuje intímne prostredie záhrady, ktorá je uzavretá.

Pôsobenie domu je umocnené aj prostredníctvom dokonalého prevedenia nenápadných aj užitočných či efektných drobností. Napríklad plochy pri vstupných dverách na prízemí i na poschodí, bodové svietidlá v podlahe 1. poschodia, štruktúra spodnej časti schodiskového ramena i profil zasklenia.

Externé odkazy

• domovská stránka štúdia K. F. A.
• fotografia zaskleného priečelia budovy^{[nefunkčný odkaz}

Zdroj

• časopis ARCH, 1/1998

Súradnice: 48°09′29″S 17°06′49″V / 48,157933°S 17,113582°V / 48.157933; 17.113582