Kostolík

	Kostolík
	vrch
	Kostolík
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 261,5 m n. m. ;
Súradnice	49°09′42″S 20°07′27″V / 49,161667°S 20,124167°V
Najľahší výstup	II, len s horským vodcom
Prvovýstup	J. Chmielowski, J. Marusarz-Jarząbek
- dátum	1905
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Kostolík
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O kostole pozri kostol.

Súradnice: 49°09′42″S 20°07′27″V / 49,161667°S 20,124167°V

Kostolík (poľ. Kościołek, nem. Kapelle, maď. Kápolna) je osamelá veža uprostred Batizovskej doliny. Podľa geológov ide o tzv. nunatak - skalný útvar, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca. Dávnejšie sa mu hovorilo „Kanceľ“.^[1]

Topografia

Kužeľovitá vyvýšenina v hornej časti Batizovskej doliny (Vyšná Batizovská roveň) oproti Batizovskej próbe, jednej z ciest, ktorá sa používa na zostup z Gerlachu. Nie je prepojený na okolité hrebene. Má dva vrcholy, vyšší je severný. Horolezecky sa okrem hrán využíva západná a juhovýchodná stena, obe asi 100 metrov^[1]

Názov

Štít má originálnu kužeľovitú formu. Pripomína gotický kostol. Vyniká v scenérii doliny, nie je napojený na hrebeň, oddelený je od neho len širokou a plytkou Pastrnákovou priehybou. Vyrastá priamo z Bazovskej doliny.^[2]

Zaujímavosti

Je spojený s jednou z najznámejších tatranských tragédií, keď na ňom v 4. augusta 1933 zahynul popredný horolezec W. Stanislawski so spolulezcom Witoldom Wojnarom. Obaja horolezci a ich priateľ Justyn T. Wojsznis v ten deň vystúpili na Kačací štít novou cestou v severozápadnej stene. Po výstupe neboli veľmi unavení, a tak sa rozhodli vystúpiť ešte nezlezenou západnou stenou na Kostolík. Wojsznis mal zdravotné problémy, preto s nimi nešiel. Bol pod Sedlom pod Drúkom, keď zo stien Kostolíka počul padajúce skaly. O priateľov sa nebál, veď boli dobrí horolezci. Keď obaja horolezci večer neprišli na Chatu pri Popradskom plese, začali ich kamaráti hľadať. Našli ich pod komínom západnej steny. Oboch spájalo lano. Príčinou tragédie boli padajúce skaly. Presne o tri roky 4. augusta 1936 zdolali Stanislawskeho cestu traja poľskí horolezci Hana Pomorska, Dawid Milechman a Maciej Zajączkowski. Kostolík nie je horolezcami veľmi vyhľadávaný. Vedie naň viacero ciest. Ich zlezenie trvá približne pol hodinu.^[1]

Výstupy

Prví na ňom stáli 29. júla 1905 Janusz Chmielowski a Jęndrzej Marusarz Jarząbek, zakopanský goral, tesár, populárny horský vodca. Vystupovali z Pastrnákovej priehyby. Prvý zimný výstup urobili po rovnakej ceste 18. február a 1912 Julius Andreas Hefty a viedenský alpinista a maliar Siegfried Neumann.^[1]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostolík

Externé odkazy

V Batizovskej doline Archivované 2009-08-18 na Wayback Machine
Foto na pozadí hmly
Mapa Archivované 2013-12-11 na Wayback Machine

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Tatranské_štíty-1] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[2] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[1]

[2]