Jastrabia veža
vrch
Jastrabia veža od Zeleného plesa.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry[1]
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 137,3 m n. m.
Súradnice	49°12′42″S 20°12′34″V / 49,2118°S 20,2094°V / 49.2118; 20.2094
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	M. Sieczka
- dátum	cca. 1880
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Jastrabia veža
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jastrabia veža^[1] (2 137,3 m n. m.^[2]; poľ. Jastrzębia Turnia, nem. Karfunkelturm, maď. Karbunkulustorony)^[3] sa kolmo vypína nad Dolinou Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách.^[4] Je opradená povesťami a veľmi fotogenická. Z vrcholu sú výhľady do najmohutnejších tatranských stien. Koncom minulého storočia prišlo k pádu skalných blokov v juhovýchodnej stene, takže niektoré horolezecké cesty zanikli.^[5]

Topografia

Veža je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. Jastrabie sedlo ju delí od Karbunkulového hrebeňa. V rýchlo klesajúcom východnom hrebeni ju Jastrabia štrbina oddeľuje od Jastrabieho zuba.

^[5]

Názov

Jastrab je pomerne hojne zastúpený v TANAPe. V tomto prípade však skôr v symbolickom zmysle pomenúva smelé tvary veže. Najstarší názov, aký sa v písomnostiach vyskytuje pre Jastrabiu vežu, je Königsnase (kráľovský nos) u Jakuba Buchholtza v roku 1752. Na začiatku 19. storočia ustúpil tento názov zlatokopeckej Karbunkulovej veži.^[3]

Povesť

Na vrchole Jastrabej veže sa nachádzal oslepujúci drahokam karbunkul (rubín). Chudobný muž, ktorý sa uchádzal o richtárovu dcéru, v snahe zbohatnúť doliezol až k nemu. Musel sa odvrátiť pred jeho jasom, ale oči víly zo Zeleného plesa ho uhranuli, spadol a zabil sa, ako už iní pred ním aj po ňom.^[6] Povesť je známa v niekoľkých mutáciách a možno predpokladať, že parafrázuje smrteľnú tragédiu zlatokopa Jána Andreja Papirusa, ktorý v roku 1771 zahynul v okolí Zeleného plesa.^[3]

Horolezectvo

Prvý výstup absolvoval v 80-tych rokoch 19. storočia z Červenej doliny cez Jastrabie sedlo Poliak Maciej Sieczka, v zime Tihamér Szaffka, Imre Barcza a Oskar Jordán 10. mája 1909.^[3] Štít je odvtedy často navštevovaný. K jeho obľube prispieva blízka Chata pri Zelenom plese. Kolmou, miestami previsnutou juhovýchodnou aj južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obťažnosti,Prvý skutočne extrémnym výstupom bola cesta v podaní P. Pochylého a I. Chlumského z roku 1963, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier bola „Amazónia Vertikál“, klasifikácia 9. Novšie vznikla cesta Jet Stream 10-/10 a v r. 2016 aj najťažšia cesta v celých Tatrách: Koróna 11- (J. Krištoffy).

Najťažšie cesty

• Pavúci lezú do neba, (RP VII+), 2001
• Pochylého platňa, (VI+ A3 RP:8), 1963
• Amazónia Vertikál, (IX-), 1993
• Jet Stream, (X-/X), M. Heuger, I. Štefanský 2000, voľne D. Janák 2007
• Koróna, (XI-), J. Krištoffy 2016

Referencie

1. ↑ ^{a b} Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
2. ↑ Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
3. ↑ ^{a b c d} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
4. ↑ Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
5. ↑ ^{a b} KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel.  : Olympia, 1977.
6. ↑ MAREC, Anton. Zlato pod Kriváňom. 1. vyd. Bratislava : Mladé Letá, 1991.

Externé odkazy

• Juhozápadná a južná stena s nákresom lezeckých ciest Archivované 2020-06-17 na Wayback Machine
• Na Summitpost.org
• Koróna