Huncovský štít

	Huncovský štít
	vrch
	Huncovský štít úplne vpravo
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 352,1 m n. m. ;
Súradnice	49°11′53″S 20°13′37″V / 49,19806°S 20,22694°V
Najľahší výstup	Cez Skalnatú dolinu
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Huncovský štít
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′53″S 20°13′37″V / 49,19806°S 20,22694°V

Huncovský štít (poľ. Huncowski Szczyt, nem. Hunsdorfer Spitze, maď. Hunfalvi csúcs) je 2 352,1 m vysoký štít na konci krátkeho bočného juhovýchodného hrebeňa Kežmarského štítu, Huncovským sedlom oddelený od Malého Kežmarského hrbu vo Vysokých Tatrách nad Skalnatou dolinou. Jeho mierne svahy sú väčšinou sutinové, len výnimočne prilákajú málo ambicióznych horolezcov.^[1]^[2]

Názov

Vyplýva s historických vlastníckych nárokov podtatranskej obce Huncovce na toto územie. Prvá zmienka o Huncovciach pochádza z roku 1257, sú v nej spomínané ako villa Supch. V listine z roku 1471 sa spomína prvý dnešnému názvu podobný názov Honczdorf. Je to zrejmé ponemčenie latinského názvu villa Canis „psia ves“, ktorý sa uvádza v listinách z roku 1268 a je základom dnešného názvu obce Huncovce.^[1]^[2]

Výstupy

Od 17. storočia na jeho vrchol putovali skupinky kežmarských študentov, ktorí si spolu s Dávidom Fröhlichom predsavzali vystúpiť na Kežmarský štít. Prechádzali z Doliny Bielej vody kežmarskej cez Sedlo pod Svišťovkou do Huncovskej kotliny a do Huncovského sedla. Horolezci sa začali zaujímať o tento štít v roku 1928, keď Helena Dębińska, Jadwiga Honowska, Alfred Szczepański a Jan Alfred Szczepański 9. júla vyliezli tri trasy zo Skalnatej doliny strmou západnou stenou z Lievikového kotla. Jeho južnými a juhovýchodnými svahmi prechádza Tatranská magistrála do Sedla pod Svišťovkou.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

Galéria

Huncovská kotlina, nad kotlinou Huncovský štít, Lomnický štít a Kežmarský štít
Zľava Lomnický štít, hrebeň Vidlových veží, Kežmarský štít, Huncovský štít

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Huncovský štít

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[Tatranské_štíty-2] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[1]

[2]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier