A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hincova veža | |
vrch | |
Veľké Hincovo pleso z Kôprovského štítu, nad plesom zľava Prostredný a Východný Mengusovský štít, Hincova veža, za nimi Vysoká a Gerlachovský štít
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Poprad |
Nadmorská výška | 2 377 m n. m. |
Súradnice | 49°10′50″S 20°04′10″V / 49,1806°S 20,0694°V |
Najľahší výstup | Len s horským vodcom |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Hincova veža | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hincova veža[1] (2 377 m n. m.[2]; poľ. Hińczowa Turnia, nem. Hinzenseeturm, maď. Hincótavi torony) je od severozápadu prvá z troch elevácií v ozubenom, ale ináč takmer vodorovnom úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
Názov veže vychádza z mena Veľkého Hincovho plesa.[4]
Poloha
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa zasahuje do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severná patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severovýchodne Tatranská Javorina.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a južná časť aj do národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina.[3]
Opis
Hincova veža sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.), konkrétne medzi Východným Mengusovským sedlom (Východným Mengusovským štítom) a Vyšnou Hincovou priehybou (Hincovou kopou). Hincova veža sa vypína nad Dolinou Rybiego Potoku a Mengusovskou dolinou.[4] Západne leží mohutné Veľké Hincovo pleso, severovýchodne Czarny Staw pod Rysami.[2]
Severným smerom sa nachádza Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), východným Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Vysoká (2 547 m n. m.), južným Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.) a západným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.).[2] Severne sa nachádza Dolina Rybiego Potoku, z ktorej voda odteká Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca, južne a západne sa nachádza Mengusovská dolina, ktorou vodu odvádza Hincov potok, zdrojnica rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, nezriedka aj mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup
Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami zeleno značený turistický chodník.[3]
Prvovýstupy
- v lete – Karol Englisch, Ján Hunsdorfer 30. júla 1903.
- v zime – Mieczysław Lerski, Jerzy Maślanka 21. marca 1910.[4]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hincova veža
Pozri aj
- Vysoké Tatry
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk