Hincova veža - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Hincova veža
Hincova veža
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 377 m n. m.
Súradnice 49°10′50″S 20°04′10″V / 49,1806°S 20,0694°V / 49.1806; 20.0694
Najľahší výstup Len s horským vodcom
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hincova veža
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hincova veža[1] (2 377 m n. m.[2]; poľ. Hińczowa Turnia, nem. Hinzenseeturm, maď. Hincótavi torony) je od severozápadu prvá z troch elevácií v ozubenom, ale ináč takmer vodorovnom úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Mengusovskej doliny nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3]

Názov

Názov veže vychádza z mena Veľkého Hincovho plesa.[4]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa zasahuje do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severná patrí do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severovýchodne Tatranská Javorina.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a južná časť aj do národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina.[3]

Opis

Hincova veža sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.), konkrétne medzi Východným Mengusovským sedlom (Východným Mengusovským štítom) a Vyšnou Hincovou priehybou (Hincovou kopou). Hincova veža sa vypína nad Dolinou Rybiego Potoku a Mengusovskou dolinou.[4] Západne leží mohutné Veľké Hincovo pleso, severovýchodne Czarny Staw pod Rysami.[2]

Severným smerom sa nachádza Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.) a Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), východným Mlynár (2 170 m n. m.), Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Vysoká (2 547 m n. m.), južným Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.) a západným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.) a Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.).[2] Severne sa nachádza Dolina Rybiego Potoku, z ktorej voda odteká Rybím potokom do Bielej vody a Dunajca, južne a západne sa nachádza Mengusovská dolina, ktorou vodu odvádza Hincov potok, zdrojnica rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, nezriedka aj mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]

Prístup

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Do Mengusovského sedla vedie od rázcestia Czarny Staw pod Rysami zeleno značený turistický chodník.[3]

Prvovýstupy

Referencie

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
  4. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
  7. Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Iné projekty

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Hincova veža





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk