Galéria Ganku
vrch
stena
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Súradnice	49°10′38″S 20°06′07″V / 49,177278°S 20,101806°V / 49.177278; 20.101806
Najľahší výstup	nie je voľne dostupný pre turistov
Prvovýstup	Ignacy Król, Władysław Kulczyński ml., Józef Lesiecki
- dátum	27. júla 1911
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Galéria Ganku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Galéria Ganku (poľ. Galeria Gankowa, nem. Galerie, maď. Karzat) je široká sutinová galéria týčiaca sa 280 – 300 metrov nad základňou severozápadnej steny Malého Ganku nad Ťažkou dolinou vo Vysokých Tatrách. Je oddávna vyhľadávaná horolezcami.^[1]

Názov

Pomenovanie prevzala od štítu, ktorý je nad ňou. Gang, „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Nazývame ju Galériou Ganku. Názov prešiel do literatúry a kartografie vo svojej miestnej nárečovej forme. Nakoľko známejšia a správnejšia forma názvu „gánok“ je už archaická, rešpektuje sa všeobecne ľudový názov „ganek“ aj v ustálenej tatranskej zemepisnej nomenklatúre.^[1]

Samostatné mená majú tri výrazné časti Galérie Ganku: Puškášov pilier (poľ. Filar Puškaša) je pravý pilier severozápadnej steny. Zdolal ho Arno Puškáš s Jolanou Petrlovou (Pospíšilovou) 26. júla 1948. Stanislawského komín (poľ. Komin Stanisławskiego) je pravý komín severozápadnej steny. Prví ním vystúpili Wiesław Stanisławski a Marek Žuławski 19. augusta 1931. Komín Łapińského a Paszuchu (poľ. Komin Łapińskiego i Paszuchy) sa tiahne prostriedkom severozápadnej steny a prví ho zdolali Czesław Łapiński s Kazimierzom Paszuchom 6. – 7. septembra 1944.^[1]

Výstupy

Galéria Ganku je jedna z najviac obávaných, ale aj vyhľadávaných stien. Najľahšia z ciest, ktoré vedú stenou, je hodnotená ako veľmi ťažká. Mnohé výstupy sa natrvalo zapísali do dejín tatranského horolezectva.

Prví vyliezli stenou Galérie Ganku poľskí horolezci Ignacy Król (1874 – 1951), Władysław Kulczyński ml.(1890 – 1923) a Józef Lesiecki (1886 – 1914). Ich cesta v ľavej časti steny (IV.) sa dnes označuje ako „Stará cesta“ alebo „Klasická cesta“. V zimných podmienkach 13. mája 1939 Włodzimierz Gosławski a Kazimierz Paszucha.^[2]

Iný prameň uvádza, že možno prvý výstup na Galériu Ganku uskutočnil S. Sieczka, otec vodcu Macieja Sieczku, ktorý tam chodil na lov kamzíkov. Ďalej uvádza, že isto prvý turistický výstup na galériu urobil od Východného Rumanovho sedla Ludwik Chalubiński s vodcami Bartłomiejom Obrochtom a Wojciechom Rójom koncom leta 1870.^[3]

Horolezci v Galérii Ganku počas uplynulých rokov našli veľa nových ciest.

Tragédie

V Galéri Ganku sa odohralo viacero horolezeckých tragédií.

V zimných podmienkach 16. apríla 1933 vystupovali na Galériu Ganku Poliaci, gymnaziálny profesor z Poznane Wincenty Birkenmajer a železničný právnik zo Štetína Stanisław Groński. Boli to špičkoví horolezci. Wincenty Birkenmajer len nedávno prekonal chrípku, ale bol rozhodnutý dokončiť zámer, i keď Groński sa chcel vrátiť. Ráno ich ohrozovali snehové lavíny a tak sa rozhodli vycúvať zo žľabu. Popoludní znovu nastúpili do steny a aj keď sa počasie stále viac zhoršovalo liezli až do noci. Po polnoci prenocovali v snehovom zahrabe pod východným pilierom. Deň si oddýchli a v nedeľu 16. apríla pokračovali vo výstupe. Sneh a zlé počasie ich prinútili po 70 metroch pomalého lezenia opustiť pilier, vytraverzovať do najbližšieho žľabu a potom na rebro, po ktorom stúpali do večera až na Galériu Ganku. Prudká zmena počasia a snehová víchrica znova zaútočila. Neposkytla im dostatok času na prípravu bivaku. Noc prečkali zabalení v celtách, bez potravín, ktoré im odvial prudký vietor a zápaliek. Po ťažkej noci sa rozhodli zostúpiť. Birkenmajer bol vyčerpaný. Počas zostupu do Východného Rumanovho sedla ich opäť zasiahla prudká víchrica. Po 100 metroch zostupu od bivaku Groński zistil, že vlečie už len mŕtve telo svojho druha. Záchranná skupina zniesla telo mŕtveho horolezca do Zakopaného 20. apríla 1933. V Zakopanom sa stretli s pohrebným sprievodom nesúcim rakvu Ludwika Chalubińského, ktorý sa pred pol storočím spolu s Bartłomiejom Obrochtom, Wojciechom Rojom pohyboval po okraji Galérie Ganku pri nedokončenom výstupe na Ganek z Východného Rumanovho sedla.

Počas výstupu juhozápadným pilierom zahynul jeden z najlepších tatranských horolezcov Vladimír Tatarka (1945 – 2001).^[2]

Turistika

Výstup na Galériu Ganku je možný len s horským vodcom.

Galéria

• 

  Vľavo hore Prostredný hrot, uprostred Bradavica, vpravo vzadu Gerlach a pod ním Ganek.

• 

  Zľava Západný železný štít, Zlobivá, Rumanov štít, Ganek, v pozadí vpravo Rysy a Malé Rysy.

• 

  Hviezdoslavov vodopád, sprava Ganek, Rumanov štít a Zlobivá.

• 

  Pohľad zo severu, zľava Rumanov štít a Ganek, uprostred Vysoká (mrak) a Ťažký štít, vpravo Rysy.

Referencie

1. ↑ ^{a b c} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
3. ↑ PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, V. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1972. S. 305.

Externé odkazy

• K názvosloviu Ganek – Gánok a i.
• Na Summitpost.org
• Súpis o nákres najvýznamnejších ciest Galériou
• Ganek a jeho Galéria na nfo.sk
• Opis normálky