Dračí štít
vrch
Koruna Vysokej, vpravo zubatejší Dračí štít.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 523 m n. m.
Súradnice	49°10′17″S 20°05′45″V / 49,1713889°S 20,0958333°V / 49.1713889; 20.0958333
Najľahší výstup	II-III, len pre horolezcov.
Prvovýstup	Alfred Martin, Ján Breuer ml.
- dátum	1905
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Drači štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dračí štít (poľ. Smoczy Szczyt, nem. Déchy-spitze, maď. Déchy-csúcs) je súčasťou najkrajšej skupiny štítov vo Vysokých Tatrách, označovanej ako „Koruna Vysokej“: Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Nachádza sa v juhovýchodnom bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Vysokej. Je medzi horolezcami obľúbený pre pevnú skalu a krásne výhľady.

Topografia

Má dva vrcholy – severozápadný Malý Dračí štít (2 518 m n. m.) a juhovýchodný Veľký Dračí štít (2 523 m n. m.). Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo (2 490 m n. m.). Bočný juhovýchodný hrebeň pokračuje na Veľký dračí zub a Malý dračí zub, Vyšnú štrbinu pod Ihlou, Ihlu v Dračom, Nižnú štrbinu pod Ihlou a tri Ošarpance - Veľký ošarpanec, Prostredný ošarpanec a Malý ošarpanec. Tento hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od Kotlinky pod Dračím sedlom.^[1]

Názov

Je spojený s povesťami o tatranských drakoch, šarkanoch (poľ. smok, siarkan, nem. Drache, maď. sarkány). Správy o šarkanoch boli založené na rozprávaniach o nálezoch kostier neznámych zvierat, možno jaskynných medveďoch, ktoré nachádzali hľadači pokladov. Z nich sa časom pretvorili do ľudových povestí, napríklad aj tá o šarkanovi, ktorý žil nad Zlomiskami a nechal sa obsluhovať unesenou dievčinou z Mengusoviec, ktorú napokon vyslobodila jej matka. Drak, potom ako ho prekliala, skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh a juhovýchod, to sú pozostatky z draka. Z iniciatívy Uhorského karpatského spolku začiatkom 20. storočia dostal meno Déchy-spitze, Déchy-csúcs, na počesť cestovateľa - horolezca Mórica Déchyho.^[1][2]

Niekoľko výstupov

• 1905 Prvý výstup Alfred Martin, vodca Ján Breuer ml., juhovýchodným hrebeňom od Nižnej štrbiny pod Ihlou, II-III.^[2]
• 1935 Zimný prvoýstup Wiktor Ostrowski a Justyn Tymon Wojsznis^[2]
• 1930 Prvovýstup S. Bernardzikievicz a A. Kenar, severozápadnou stenou z Rumanovej dolinky, III.
• 2005 Prvovýstup „Cesta pre Lukáša“, M. Bobovčák, I. Franková a M. Medvec, VI.^[3]

Tri cesty v južnej stene má A. Puškáš.

Obete

Dňa 17.8.2018 pri zostupe z Dračieho štíta zahynuli dvaja horolezci, Juraj F. († 19) a Roman H. († 41), keď sa im pravdepodobne uvolnilo istenie a spadli z výšky 100-200 metrov. Dvojicu horolezcov našli príslušníci Horskej záchrannej služby v noci pod južnou stenou Dračieho štítu už bez známok života.

Dňa 1.9.2018 našli príslušníci Horskej záchrannej služby telo 19-ročného Čecha, ktorý sa na Dračí štít vybral bez potrebného výstroja.

Galéria

• 

  Koruna Vysokej z juhu, dá sa rozoznať Ihla v Dračom.

• 

  Ešte raz Koruna, tmavý hrot Ošarpancov celkom vpravo. Vpredu členitý hrebeň Dračej hlavy.

Referencie

1. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ^{a b c} BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
3. ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel.  : Olympia, 1977.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dračí štít

Externé odkazy

• Na SummitPost.org
• Vysoké Tatry info
• Južná stena Dračieho štítu
• Foto z lezenia hrebeňom