A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ichšídovci الإخشيديون
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
2 000 000 km2 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Kurnat as-Saudá (3088 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
Štátny útvar | |||||||
monarchia, vazalský štát
| |||||||
Materský štát
|
|||||||
|
Ichšídovci[1][2][3][4] boli vládnuca dynastia v Egypte v rokoch 935 až 969, vládli pod patronátom Abbásovcov.
Ichšídovci sa k moci dostali po tom, čo bol zakladateľ dynastie, Turek Muhammad ibn Tugdž v roku 935 menovaný Abbásovcami za guvernéra v Egypte. Meno Ichšídovci je odvodené od titulu Ichšíd, ktorý Muhammadovi udelil kalif ar-Rádím. Titul používali veľmoži v turkickej Fargáne. Muhammadova rodina Abbásovcom slúžila už po tretiu generáciu. Hoci sa sám Muhammad narodil v Bagdade, raný život strávil na túlúnovských panstvách v Sýrii a Palestíne, kde slúžil pod jeho otcom. Po páde túlúnovskej moci bol spolu so svojim otcom väznený, ale po otcovej smrti bol prepustený a ustanovený za správcu Palestíny (928) a Damašku (931). V roku 933 bol síce menovaný za správcu Egypta, avšak do Egyptu ani neprišiel, pretože bol čoskoro vystriedaný.
Egypt sa v tomto období dostal do nebezpečenstva, pretože záujem oň mali severoafrickí šiitski Fátimovci, ktorí už dlhodobo túžili rozšíriť hranice svojho panstva do Levanty a zvrhnúť Abbásovcov. Kalif preto Muhammada v roku 935 znovu vymenoval za egyptského správcu a Ichšíd sa jej tentokrát aj ujal, a v niekoľkých bitkách Fátimovcov odrazil. Hoci sa pohrával aj s myšlienkou uznania fátimovskej zvrchovanosti, zostal verný sunnitskému kalifovi v Bagdade. V nasledujúcom období Muhammad okrem Egyptu ovládol aj Sýriu, kde sa po roztrieštení moci abbásovského kalifátu vytvorilo mocenské centrum prvého amíra al-umará Ibn Rá'ika, a pod zvrchovanosť Ichšída sa dostali aj posvätné moslimské mestá Mekka a Medina. Územné zisky na severe ho priviedli do stretu s Hamdánovcami. Hoci sa mu v bitke podarilo ich vojská poraziť, jeho cieľom nebol ďalší územný zisk, a preto s nimi uzavrel iba mierny mier, v ktorom sa zaviazali k poplatkom.[5]
Po Mohammadovej smrti sa moci ujali jeho synovia Abú-l-Kásim Unundžur a Abú-l-Hasan Alí, avšak skutočnú moc v krajine držal černoský eunuch Káfúr. Po smrti Ichšídovca Alího v roku 966 sa ujal moci aj priamo,[6] šlo však o vládu potrebnú a legitímne potvrdenú kalifom v Bagdade. Káfúrova vláda bola spojená najmä s bojom s vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Musel potlačovať viacero povstaní a bojovať so šiitskou propagandou v krajine. Egypt v tomto období postihlo taktiež viacero živelných pohrôm a nebezpečné boli i okolité prevažne šiitske mocnosti Fátimovci a Hamdánovci, ako aj arabskí karmati.[7] Po tom, čo Káfúr v roku 968 zomrel, sa moci ujal Muhammadov vnuk Ahmad, ktorý ukázal byť neschopným panovníkom. Už v nasledujúcom roku 969 na Ichšída zo severnej Afriky zaútočili Fátimovci, ktorí dlhodobo túžili rozšíriť hranice svojho panstva do Levanty a zvrhnúť sunnitských Abbásovcov. Skúsený fátimovský generál Džauhar poľahky dobyl hlavné mesto Fustát a následne aj sýrsky Damask, čím sa ichšídovská vláda rozpadla a jej miesto zaujala Fátimovská ríša na čele s kalifom al-Mu'izzom.[8] Fátimovci sa v Egypte následne udržali až do roku 1171.
Zoznam panovníkov[4]
- Muhammad ibn Tugdž al-Ichšíd (935 – 946)
- Abú-l-Kásim Unundžur (946 – 960)
- Abú-l-Hasan Alí (960 – 966)
- Abú-l-Misk Káfúr (966 – 968), nedynastický
- Abú-l-Faváris Ahmad (968 – 969)
Referencie
- ↑ Vojenská osveta 2/2007. Ed. Ján Lichner, Pavol Švantner. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR Trenčín, 2007. ISBN 978-80-969458-3-2. S. 26.
- ↑ PAULINY, Ján. Arabi, vládcovia stredomoria. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1976.
- ↑ Ichšídovci, dynastie tureckého původu, vládnoucí v letech 935 - 969 v Egyptě - CoJeCo.cz - Vaše encyklopedie . . Dostupné online.
- ↑ a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.
- ↑ MUHAMMAD B. TUGHDJ In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. C. E. Bosworth, E. Van Donzel, W. P. Heinrichs, CH. Pellat. 2nd Ed. Vol. VII. Mif – Naz. Leiden, New York : BRILL, 1993. ISBN 90-04-09419-9. S. 411. (po anglicky)
- ↑ Tauer, str. 150
- ↑ KAFUR In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. E. Van Donzel, B. Lewis, CH. Pellat. 2nd Ed. Vol. IV. Iran – Kha. Leiden : BRILL, 1997. ISBN 90-04-05745-5. S. 418. (po anglicky)
- ↑ Tauer, str. 151
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk