Kalmyčtina (Хальмг келн)
Štáty	Rusko
Región	Kalmycko
Počet hovoriacich	80 546 (2010)[1] – 152 650[2] – 499 000[3]
Poradie	nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia	altajské jazyky mongolské jazyky západné mongolské jazyky
Písmo	cyrilika todo bičig (jasné písmo)
Postavenie
Úradný jazyk	Kalmycko (republika Ruskej federácie)
Jazykové kódy
ISO 639-2	xal
ISO 639-3	xal
Wikipédia
Adresa	xal.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Rozšírenie mongolských jazykov, kalmyčtina ako jediná z nich v Európe.

Kalymčtina (Хальмг келн) je západomongolský jazyk, ktorým hovoria Kalmyci, žijúci v Rusku. Okrem písma je prakticky totožný s jazykom Ojratov – ojratčinou, žijúcich v západnom Mongolsku a západnej Číne. Je materinským jazykom pre 500 000 ľudí (vrátane Ojratov).

Kalmyčtina je jediným predstaviteľom mongolských jazykov na európskom území. UNESCO uvádza kalmyčtinu na zozname jazykov ohrozených vyhynutím. 84.1 % Kalmykov hovorí aj po rusky.^[2]

Dialekty

Rozdiely medzi dialektmi sú zanedbateľné, ako u každého kočovného národa.

Jazyk

Kalymčtina patrí k mongolskej vetve altajskej jazykovej rodiny. Svojimi gramatickými funkciami sa kalmyčtina zaraďuje k aglutinačným jazykom; používa predovšetkým prípony. Vyznačuje sa samohláskovou harmóniou. Jej typickými gramatickými javmi sú:

• 10 pádov pre skloňovanie podstatných mien
• neexistencia menného rodu
• nesklonnosť prídavných mien
• časovanie slovies podľa osoby, čísla, času, spôsobu, rodu a vidu.

Kalymčtina má 18 samohlások, ktoré sa odlišujú dĺžkou (krátke a dlhé a, ä, e, i, o, ö, u, ü, y). Dlhé samohlásky sa zapisujú zdvojením grafémy. Hláska y bola zaradená do kalmyckého fonémového systému pomerne nedávno. Samohlásky sa na začiatku slova vyslovujú s hláskou j.

Spoluhlások má kalmyčtina 27 (b, c, č, d, ď, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, m, n, ņ, p, r, s, š, šč, t, ť, v, z, ž), pričom 3 sú nepôvodné a používajú sa v slovách prebratých z ruštiny (f, šč, ž). V niektorých kombináciách sú spoluhlásky slabikotvorné.

Na vývoj kalmyčtiny mali určitý vplyv turkické, ugorské a tunguzské jazyky. Od mongolčiny sa odlišuje najmä:

• slabými plozívnymi spoluhláskami v mieste mongolských silných
• skracovaním samohlások pred slabou plozívnou spoluhláskou
• zmäkčovaním retných spoluhlások samohláskami i, ö, ü

Písmo

Fragment prekladu Nového zákona napísaný písmom todo bičig.

Prvé kalmycké písomnosti boli napísané písmom todo-bičig (jasné písmo), ktoré vytvoril v 17. storočí mních Zaja Pandita na základe staromongolského písma. Písmo sa medzi Kalmykmi a Ojratmi značne rozšírilo. V Kalmycku sa používalo do r. 1924, Ojratia ho používajú dodnes.

V januári 1924 bola zavedená kalmycká abeceda na základe azbuky, pričom boli doplnené niektoré znaky. Abeceda bola v dvadsiatych rokoch niekoľkokrát reformovaná a používala sa do r. 1930. V r. 1930 bola abeceda prevedená do latinky, pričom boli zachované niektoré znaky doplnené predchádzajúcimi reformami. V r. 1938 bola abeceda znovu prevedená na základ azbuky a do súčasného stavu bola upravená v r. 1941.

Referencie

1. ↑ (po rusky) Перепись-2010
2. ↑ ^{a b c} MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 431.
3. ↑ (po anglicky) Ethnologue, ethnologue.com

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kalmyk Oirat na anglickej Wikipédii a Kalmyčtina na českej Wikipédii.
• MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 431.

Externé odkazy

• МУНИЕВ, Б. Д.. Калмыцко-русский словарь . Moskva: 1977, . Dostupné online. (po rusky)
• Малый русско-калмыцкий онлайн словарь . 2003, . Dostupné online. (po rusky)