Kopanický rybník - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kopanický rybník
Moderštôlniansky tajch môže byť aj názov niektorého zo susedných dvoch takmer zaniknutých tajchov, ktoré sa volajú Henrik a Horná Jasenová[1], pozri Henrik a Horná Jasenová.

Súradnice: 48°25′46″S 18°48′40″V / 48,429421°S 18,810992°V / 48.429421; 18.810992

Svetové dedičstvo UNESCO
Kopanický rybník od Banišťa - jar

Kopanický rybník[2] (-normovaný názov; iné názvy: Moderštôlniansky tajch, Moderštôlňa, Kopanický tajch) je tajch v Štiavnických vrchoch v katastrálnom území obce Hodruša-Hámre časť Kopanice. Zapísaný ako jeden z objektov do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci územia Banská Štiavnica a okolie.

Dejiny

Moderštôlniansky tajch sa po prvýkrát uvádza v mapovom podklade Adama Artnera v roku 1737 , je tiež možné že bol postavený na báze staršieho malého tajchu z 17. storočia v Hodrušskej hornatine ako majetok ťažiarskej spoločnosti Gerod. Tajch je v povodí Richnavského (Voznického) potoku v prírodnej kotline medzi vrchmi Banište, Makovište a výbežkami Hrbu a Valov, je teda okrem výtoku z hrádze jazera (extrémne hlboko zarezanou dolinkou) úplne obkolesený vrchmi. Pred ľudskými aktivitami sa na mieste tajchu nachádzal pravdepodobne močiar.

Presný rok vybudovania tajchu ani jeho projektant nie je známy; menší predchodca tajchu mohol byť vybudovaný spolu s dnes už nefunkčnými tajchmi Henrik a Stredná Jasenová vo vedľajšej Kohútovskej doline, ktoré patria do povodia Hodrušského potoka, už počas prevádzky ťažiarstva Gerod.
Prvé zmienky o baníctve na okolí Kopaníc sú z prvej polovice 16. storočia v súvislosti s ťažiarstvom "Gerode". Vtedajšia banícka, vápennícka a uhliarska osada je uvádzaná tiež pod menom "Gerod/Gerode". Nástupca ťažiarstva Gerod, ťažiarstvo "Moderstollen" začína svoju prevádzku pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia.

Tajch "Moderstolln" zakreslený Mathiasom Zipserom na generálnej mape revíru z roku 1747 je menší ako dnešný, podobne ako na nákrese Jozefa Nittmanna z roku 1790. V tomto roku mal Moderštôlniansky tajch riešené zásobovanie vodou z juhu potôčikom od štôlne Michal a od juhozápadu potôčikom od šachty Moder., zo strany Richnavskej doliny ho už v roku 1739 napájal Moderštôlniansky zberný jarok

Ďalšie zmienky o Moderštôlnianskom tajchu sú z rokov 1850 a 1883 v súvislosti so značným zvyšovaním hrádze o niekoľko metrov a teda aj objem zadržiavanej vody sa výrazne zväčšil. V roku 1883 sú už na generálnej mape revíru nakreslené oba dnes známe zberné – prívodné jarky. Boli vybudované pravdepodobne súbežne so stavbou a riešením problematiky zberných jarkov Richňavských nádrží v období rokov 1740 – 1790. Po zvýšení hrádze Moderštôlnianskeho tajchu v roku 1850 sa dokonca nivó konca Moderštôlnianskeho zberného jarku dostávalo sezónne pod úroveň maximálnej hladiny tajchu (625 m n. m.). Kvôli tomu muselo byť vybudované zaujímavé technické riešenie uzatvárania jarku v štôlni zasahujúcej pod korunu hrádze. V takýchto prípadoch sa vody jarku prepúšťali priamo do stúp na dne výtokovej dolinky.

Ťažiarstvo Moder s rovnomennou šachtou neďaleko tajchu a mnohými štôlňami v okolí zbankrotovalo v roku 1862, bane na zlato a striebro prebral štátny banský Erár, ale už v roku 1902 bane erár definitívne zavrel. Šachta Moder bola zasypaná, stupy pod hrádzou boli prerobené na pílu s vodným pohonom, ale aj táto zanedlho skrachovala.

Technické využitie

Tajch Moder zachytával zrážkové vody z vlastného malého povodia obmedzeného vrchmi Šípovej, Makovišťa a výbežku Hrbu na hrane rozvodia Kohútovského a Richnavského potoka. Pod dnovým výpustom tajchu boli na malom priestore umiestnené dve stupy ťažiarstva Moderštôlňa.

Hneď za stupami sa dolinka tesne zoviera medzi veľmi strmé svahy Banišťa a Makovišta a potôčik následne strmo spadá úzkym kaňonom do Richňavskej/Voznickej doliny, kde sa spája s Richňavským potokom. O technickom vybavení stúp toho času nie je dostatok informácii, podľa murovaných pozostatkov základov a starých plánov je zrejmé, že išlo o dve samostatné žľabmi prepojené budovy, pravdepodobne vystrojené stupnými tĺkmi a šľamovňou, teda prevádzkou na oddelenie čiastočiek rudy od jaloviny pomocou vodného prúdu. Podľa niektorých zmienok bolo strojné vybavenie stupy moderné : celoželezné kalifornské stupy. Ťažiarstvo Moderštôlňa malo k dispozícii ešte niekoľko ďalších stúp vo vedľajšej Kohútovskej doline, ktoré však majú s tajchom len nepriamu súvislosť.

Súčasnosť

Po roku 1930 desiatky rokov neudržiavaný tajch odkúpil od štátu miestny obyvateľ František Schulz. Nakoľko potreboval pozemok na výstavbu domu, chcel získať pastviny pre hospodárske zvieratá a ovládanie dnového výpustu hrádze sa už zrejme nedalo používať, čoskoro úzku korunu hrádze (1,5 metra) v strede jej dĺžky hlboko prekopal. Tým tajch ako jeho majiteľ vypustil na polovicu výšky pôvodnej hladiny, následkom čoho sa objem vôd tajchu zmenšil viac ako o dve tretiny. Základy Schulzovho domu vidno dodnes pod hladinou v bočnej zátoke pod chatkou patriacou MoSRZ.

V šesťdesiatich rokoch 20. storočia bola do dna prerušenia hrádze zakopaná betónová rúra pre odvádzanie vyššej hladiny a bol tu tiež vybetónovaný múrik, na ktorom stála vodná “šmýkačka” pre kúpajúce sa deti. Tajch zostal v takomto stave v správe Rudných Baní š.p. Banská Bystrica. V roku 1995 bol spolu s ďalšími trinástimi tajchami delimitovaný do správy Slovenského Vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica.

V roku 1996 začala generálna rekonštrukcia Moderštôlnianskeho tajchu. Ukončená bola v roku 1997 komplexným obnovením hrádze s vybudovaním bezpečnostného prepadu, spevnením a ďalšími prácami v celkovom náklade 5,03 mil. Sk (167 000 € podľa kurzu z roku 2009). Zberné jarky neboli rekonštruované. Tajch po rekonštrukcii slúži na rekreáciu obyvateľov a chalupárov, je tiež rybolovnou nádržou.

V literatúre (pozri Zdroje) sa často vyskytuje názor, že severovýchodným jarkom označovaným ako Základný sa dali vody Moderštôlnianskeho/Kopanického tajchu prepúšťať na stupy ťažiarstva Moder v susednej Kohútovskej doline a do dnes už zaniknutých tajchov Henrik a Horná Jasenová tamže. Ide však o mnohokrát opakovaný omyl, nakoľko nivó ukončenia Základného zberného jarku sa aj po rekonštrukcii tajchu nachádza cca 6 metrov nad maximálnou hladinou tajchu. Autori z nejakých dôvodov odignorovali staršiu mapovú dokumentáciu vodohospodárskeho systému, v ktorej sú vyznačené pri každom jarku smery toku vedenej vody. Zrejme tiež nevykonali základné merania v teréne. Vody Základného jarku sa dali prepúšťať do Kohútovskej doliny, ale po vytečení do tajchu Moder už mohla voda odtiecť len do Richnavskej doliny.

Základné parametre tajchu

  • Nadmorská výška koruny hrádze: 630,21 m n. m.
  • Objem: súčasný cca 160 000 m³, do rekonštrukcie 52 000
  • Vodná plocha: súčasná cca 0,6071 ha, do rekonštrukcie 0,357 ha
  • Dĺžka koruny hrádze: 138 m
  • Šírka koruny hrádze: 8 – 10 m, do rekonštrukcie 1,5 m
  • Výška hrádze od terénu: 16,6 m
  • Maximálna hĺbka: do 10 m

Typ hrádze

Zemná sypaná – heterogénna, konštrukcia a členenie hrádze je rovnaké ako pri tajchu Rozgrund alebo Dolnohodrušskom tajchu.

Tajch Moderštôlňa – hrádza s regulačným objektom – Mníchom

Dĺžka prívodných (zberných) jarkov

  • Moderštôlniansky (Juhozápadný) zberný jarok - od dna záveru Richňavskej doliny pod Richňavskými tajchami, odrážka Richňavského potoka pri Anton Kutacej štôlni s pribratím potôčika spod Šípovej, poza Makovište k hrádzi tajchu (podľa mapy z roku 1883) 3 150 metrov; z toho jedna vodná štôlňa 100 m dlhá. Pred hrádzou bola odrážka priamo na stupy. Jarok je nefunkčný, veľká časť zmenená na lesnú cestu. Iné zdroje uvádzajú 2 914 m
  • Základný (Severovýchodný) zberný jarok - od Temného Luhu kde zberá 3 prítoky Hornej Jasenovej, následne 100 m prvej vodnej štôlne, vrchnou časťou záveru Kohútovskej doliny, v závere odbočka na prepúšťanie do bývalého tajchu stupy Henrik, a druhou cca 350 m dlhou vodnou štôlňou popod osadu (Železiarske) Dômky a haldu šachty Moder, prepad k hladine Moderštôlnianskeho tajchu. Podľa mapy z roku 1883 celkom 1 250 m. Iné zdroje uvádzajú 1 684 m. Jarok je nefunkčný, úsek medzi dvomi vodnými štôlňami je zmenený na lesnú cestu.

Voda do tajchu priteká aj z južnej strany potôčikom od zavalenej štôlne Michal.

Dĺžka náhonných jarkov

Tajch má zvyšky náhonného jarku na severozápadnom úbočí Makovišťa na ľavej strane dolinky pod hrádzou, je však možné, že voda od dnového výpustu sa k časti stúp viedla “špuntami” tzn. krátkym dreveným akvaduktom – rínami, aby sa nestrácal vodný spád.

Zdroje

  1. 2 Moderštôlnianske tajchy . dkubinsky.sk, . Dostupné online.
  2. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
  • Lichner et al.: Banskoštiavnické tajchy/Banska Stiavnica´s water reservoirs, Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 1999, ISBN 80-967757-6-6
  • Zborník konferencie Štiavnické Bane 2003, vyd. Bevex, Prievidza in Spravodaj č. 2 - 4/2003
  • Durbák a kol.: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO, Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 2004, ISBN 80-968547-4-7
  • Novák, Bárta : Tajchy v okolí Banskej Štiavnice /Banska Stiavnica mining reservoirs, AB ART press, Slovenská Ľupča, 2012, ISBN 978-80-89270-72-9
  • Hlavná banská kniha bane Rozália 1960-2000, rukopis, časť zápisov Františka Weissa
  • Mapy uvádzané podľa ich autorov a rokov sú v zbierkových fondoch Štátneho Ústredného Banského Archívu v Banskej Štiavnici
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kopanický rybník





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk