A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slováci v Argentíne sú najpočetnejšou a najvýznamnejšou zo všetkých slovenských vysťahovaleckých komunít v rámci Južnej Ameriky. Po krajanských komunitách v USA, Kanade, Austrálii, či Vojvodine sa jedná o najpočetnejšiu krajanskú komunitu Slovákov na svete. Celkový počet Slovákov, ktorí sa do Argentíny od začiatku prisťahovali sa v súčasnosti odhaduje na 30 až 40 000. V súčasnosti sa však aktívne k slovenskej národnosti hlási približne 2 000 ľudí. Keďže Slováci sa v Argentíne usádzali na rôznych miestach, ktoré od seba boli pomerne vzdialené, väčšina z nich a hlavne z ich potomkov sa postupne asimilovala. Aktívne slovenské komunity žijú v hlavnom meste Buenos Aires, provincii Buenos Aires (hlavne v meste Berisso) a v provincii Chaco (hlavne v meste Presidencia Roque Sáenz Peña).[1] Podľa argentínskeho ministerstva zahraničných vecí a náboženstva je slovenská komunita v krajine najväčšia z pomedzi španielsky hovoriacich krajín a tretia najväčšia na americkom kontinente.[2]
Dejiny
Za prvého Slováka, ktorý sa do Argentíny vysťahoval je považovaný Michal Kluch z Turčianskej župy z obce Slovany, ktorý do Argentíny prišiel v roku 1894. Ďalším je maliar František Kováč. Ten do Argentíny prišiel už v roku 1912[3]. V roku 1907 sa do Argentíny a neskôr na 15 rokov do Čile presťahoval aj spisovateľ a lekár Martin Kukučín[4]. Prvá vysťahovalecká vlna Slovákov sa však začala po prvej svetovej vojne (hlavne obdobie 1925-1935). V tomto období už totiž USA a Kanada začali obmedzovať možnosť migrácie a teda európski migranti sa začali zameriavať iným smerom. Argentína patrila v tej dobe medzi najbohatšie štáty na svete, súčasne mala obrovské množstvo voľnej pôdy, ktorú mala argentínska vláda záujem kolonizovať. Začala teda podporovať prisťahovalectvo a osídľovanie voľnej pôdy. Každý nový prisťahovalec mal možnosť získať voľnú pôdu, ktorá však bola zväčša v odľahlejších častiach štátu, čim chcela vláda prilákať nových osadníkov postupne do všetkých častí Argentíny. V krajine však bolo aj množstvo pracovných príležitostí pre robotníkov. Zo Slovenska tak začali v tomto období prichádzať predovšetkým muži, roľníci a robotníci, ktorí sem prichádzali primárne za prácou s tým, že po čase sa chceli vrátiť späť na Slovensko. Títo pochádzali hlavne z Bratislavskej, Nitrianskej a Zvolenskej župy. Tradičných prisťahovalcov tak začali tvoriť hlavne tzv. dolnozemskí Slováci, teda Slováci, ktorých predkovia sa pred storočiami usadili v Maďarsku, Srbsku (Vojvodina), či Rumunsku. Z týchto častí prichádzali celé slovenské rodiny, ktoré mali zámer sa v Argentíne usadiť na trvalo. Dolnozemskí Slováci hľadali v Argentíne nový a lepší život[5]. Slovenská migrácia bola taká silná, že iba v Buenos Aires žilo na konci prvej vlny približne 10 000 Slovákov, celkovo v Argentíne asi 28 000[6]. Slovenskí prisťahovalci sa sústreďovali hlavne v poľnohospodárstve a stavebníctve. Menšia časť sa venovala remeslám, či vlastnej živnosti. Hlavnými centrami Slovákov sa okrem hlavného mesta stali mestá Berisso, Rosario, Córdoba a Comodoro Rivadavia. V roku 1935 bol v mestečku Saenz Peňa pri Buenos Aires otvorený prvý slovenský evanjelický kostol.
Druhá vysťahovalecká vlna sa spája s obdobím okolo druhej svetovej vojny a Slovenského štátu. Prví vysťahovalci tohto obdobia boli politickí disidenti a obyvatelia židovského pôvodu, ktorí utekali zo Slovenska pred perzekúciou. Po skončení vojny tvorili hlavnú časť vysťahovalcov naopak bývalí predstavitelia Slovenského štátu, či kultúrneho a spoločenského života danej doby. Kým v prvej vlne prichádzali hlavne roľníci a robotníci, v tejto vlne prichádzali predovšetkým vzdelanejší ľudia, teda politici, vedci, novinári, učitelia, či podnikatelia. Väčšina z nich sa obávala možných následkov po prehranej vojne spojených s hrozbou súdnych procesov. Vysťahovalcov po druhej svetovej vojne je možné tým pádom rozdeliť na ľudí spojených s kultúrnym a spoločenským životom a ľudí spojených s politikou režimu.[7] Ku kultúrnej a spoločenskej časti patria významné osobnosti slovenskej histórie ako Jozef Cíger Hronský, Koloman Kolomi Geraldini, či Rudolf Dilong. Niektorí z nich boli predstaviteľmi Matice slovenskej, ktorú sa rozhodli založiť aj v Argentíne, čím vznikla tzv. Zahraničná Matica slovenská. Politickú migráciu tvorili bývalí predstavitelia režimu Slovenského štátu ako boli Ferdinand Ďurčanský, Alojz Macek, Štefan Polakovič, či Štefan Haššík[8]. Niektorí z nich boli po vojne v neprítomnosti odsúdení na trest smrti, či iné dlhoročné tresty odňatia slobody. Časť z týchto prisťahovalcov neskôr odišla z Argentíny do USA alebo Kanady. S príchodom druhej vlny prišlo aj k rozvoju života katolíckej komunity argentínskych Slovákov, keďže prvú vlnu tvorili predovšetkým evanjelici. Medzi prisťahovalcami boli totiž aj katolícki kňazi, vďaka čomu mohli slovenskí vysťahovalci začať vôbec prvýkrát navštevovať aj bohoslužby v slovenskom jazyku (1948).
Väčšina Slovákov, ktorí v súčasnosti žijú v Argentíne sú už úplne asimilovaní a neovládajú slovenský jazyk. Tento stav je zapríčinený rôznymi faktormi ako sú veľké vzdialenosťami medzi jednotlivými komunitami, či nízka podpora zachovania jazyka, tradícii a kultúry zo strany materského štátu. Napriek tomu existuje v Argentíne niekoľko krajanských spolkov, z toho dva sú spoločné československé. V roku 2001 sa uskutočnil výskum, ktorý mal za cieľ zistiť početný stav Slovákov v Argentíne. Podľa jeho zistení žije v Argentíne približne 450 rodín, teda asi 2 000 ľudí, ktorí sa aktívne hlásia k slovenskému pôvodu. Celkovo by však slovenský pôvod mohlo mať až asi 30 000 argentínskych občanov. Najvýznamnejšie slovenské komunity žijú v hlavnom meste Buenos Aires, provincii Buenos Aires a provincii Chaco. Podľa sčítania obyvateľstva vykonaného v roku 1990 žilo práve v provincii Chaco 700 rodín dolnozemských Slovákov (resp. slovenského pôvodu)[9].
Krajanské spolky a kultúrny život
Prvé krajanské spolky vznikli už s príchodom prvých Slovákov. V roku 1923 došlo v Buenos Aires k založeniu spolku Tatran. Tento sa neskôr premenoval na Slovenský kultúrny spolok a začal s otváraním kultúrnych centier aj v iných častiach Argentíny a dokonca aj v susednom Uruguaji (hlavné mesto Montevideo). Už v roku 1929 začal tento spolok vydávať noviny Slovenský ľud. V provincii Chaco bol v roku 1933 založený spolok s názvom Slovenský vzdelávací spolok a Slovenský spevácko-divadelný krúžok. Viaceré spolky založené v tomto období však postupne so znižovaním početnosti slovenskej populácie zanikli. Práve prvé krajanské spolky začali otvárať aj prvé slovenské školy v Argentíne. Prvá bola otvorená už v roku 1934 v mestečku Saenz Peňa pri Buenos Aires. Až neskoršie rozhodnutie argentínskej vlády v roku 1941 zmenilo vyučovací jazyk týchto škôl povinne na španielsky.
K väčšiemu rozvoju krajanského života došlo po druhej svetovej vojne s príchodom druhej vlny prisťahovalcov. S príchodom druhej vysťahovaleckej vlny Slovákov, ktorí už boli vzdelanejší sa rozvinul kultúrny, spoločenský, politický a duchovný život slovenskej komunity. Došlo k založeniu viacerých novín a časopisov, ktoré sa venovali nie len životu Slovákov v Argentíne, ale i situácii na Slovensku. V roku 1947 bol založený Slovenský oslobodzovací výbor. Svoje zastúpenie tu mala aj tzv. Slovenská národná rada v zahraničí. Jozef Cíger Hronský spolu s inými vysťahovalcami založili v Argentíne Zahraničnú Maticu slovenskú. Argentínski Slováci sa podieľali aj na založení Svetového kongresu Slovákov v roku 1971. S príchodom druhej vysťahovaleckej vlny sa obnovila aj vzdelávacia činnosť v slovenskom jazyku.
V súčasnosti fungujú v krajine viaceré spolky. Niektoré z nich sú spoločné československé. Patria sem Slovenský kultúrny spolok (Buenos Aires), Slovenský klub (Berisso), Náš domov (Comodoro Rivadavia), Česko-slovenský klub (Berisso), Česko-slovenský domov (Rosario), Československé združenie (Saenz Peňa)[10].
Referencie
- ↑ Argentína - Krajania a krajanské komunity . mzv.sk, . Dostupné online.
- ↑ Argentina and Slovakia sign Memorandum of Understanding . cancilleria.gob.ar, 2018-08-10, . Dostupné online.
- ↑ Slováci v argentínskom Chacu . slovenskykalendar.com, . Dostupné online.
- ↑ Patagónsky experiment Martina Kukučína . sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ Dolnozemskí Slováci v Argentíne . dennikn.sk, . Dostupné online.
- ↑ Argentína – Zem bavlny . slovacivosvete.sk, . Dostupné online.
- ↑ HINGAROVÁ V., Vendula. Česká a slovenská periodika v Argentině. Praha : Univerzita Karlova, 2021. ISBN 978-80-7571-078-9.
- ↑ VÝZNAMNÍ SLOVÁCI V ARGENTÍNE . czsk.net, . Dostupné online.
- ↑ Slováci v Južnej Amerike . hl.rs, . Dostupné online.
- ↑ Krajania a potomkovia Slovákov z Argentíny na Slovensku . uszz.sk, . Dostupné online.
Zdroje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk