Baktéria druhu Escherichia coli, najlepšie preskúmaný prokaryotický organizmus, zástupca veľkého taxónu Bacteria.

Zástupcovia archaeí, druhého veľkého taxónu, ktorý spolu s baktériami patrí medzi prokaryoty.

Prokaryoty ^[1](iné názvy: prokaryonty ^[2][3], prokaryontné/prokaryotické organizmy ^[4][3], prvojadrové organizmy^[5][6], predjadrovce ^[7], predjadrové organizmy ^[8], monéry ^[9] - lat. Prokaryota/Procaryota, Prokaryonta/Procaryonta, Prokaryotae/Procaryotae, Prokarya, Procytota, Monera ^[10]; anukleobionty, akaryonty^[2], akaryony^[11], akaryonta ^[4], bezjadrové organizmy ^[6][2] - lat. Anucleobionta, Akaryobionta, Akaryota, Akaryonta ^[10][12]; s vylúčením praorganizmov (Eobionta) aj: prvobunkové organizmy^[5], prvobunkovce^[7] - lat. Protocellulata ^[5]) sú organizmy (spravidla mikroorganizmy), ktorých bunky (tzv. prokaryotické bunky alebo prokaryontné bunky) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu (čiže protoplazma jadra nie je od ostatnej plazmy oddelená jadrovou membránou). Ich dedičná látka (DNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny a neexistujú v nich organely endomembránovej sústavy (mitochondrie a podobne). Táto definícia je opakom eukaryotov.

Z evolučného hľadiska ide asi o „najpôvodnejšie“ organizmy predstavujúce veľmi skoré fázy vývoja života.

Veľké sú spravidla 0,2 až 10 μm. Prokaryoty sú vždy jednobunkové, ale často tvoria bunkové zväzy (najmä v podobe vlákna), v ktorých niekedy dochádza aj k diferenciácii buniek (na trvalé bunky, záchytné bunky a pod.)

Sú rozšírené po celej planéte Zem vo všetkých prostrediach. Podobné štruktúry, ako skameneliny prokaryotických organizmov, sa našli v meteorite pochádzajúcom z Marsu, ale nepodarilo sa dokázať, že ide o skutočné skameneliny mikroorganizmov. Prežívajú aj v extrémne nepriaznivých podmienkach (aj napríklad pri teplotách ďaleko vyše 100 stupňov Celzia).

Ich spôsob výživy a života je veľmi rozmanitý. Môžu byť voľne žijúce či parazitické či symbiotické; aeróbne či anaeróbne, viažúce dusík či iné látky; a autotrofné či heterotrofné. Výživa sa vždy prijíma cez povrch bunky.

Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami

Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty – ich funkciu preberajú plazmatická membrána, jej vyhĺbeniny a jednoduché chromatofory. Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch – sú také veľké ako ribozómy mitochondrií a chloroplastov eukaryotov. Ribozómy sú typu 70 S. Bunková stena je spravidla pevná. Prípadné bičíky pozostávajú vždy z niekoľkých bielkovinových fibríl, ktoré sú okolo seba ovinuté. V prokaryotických bunkách sa vždy vyskytujú plazmidy (v eukaryotických len niekedy).

Základnou stavebnou jednotkou ich bunkovej steny je peptidoglykán. Nevyskytujú sa v nich izoprenoidné lipidy, ani históny. U prokaryotov nedochádza k plazmatickému prúdeniu a amébovitému pohybu. Nie sú schopné pinocytózy a fagocytózy. U prokaryotov môže byť energetický metabolizmus anaeróbny – to znamená, že niektoré prokaryoty prežívajú aj bez prístupu kyslíka.

Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu – prokaryotický chromozóm. Prokaryotické bunky nikdy netvoria pohlavné bunky – gaméty, môžu si však vymieňať časť svojho genetického materiálu.

Systematika

V dnešných systémoch prokaryoty väčšinou netvoria taxonomickú jednotku, sú len súhrnným označením pre:

• eubaktérie (vrátane cyanobaktérií – siníc) a
• archeóny (archebaktérie)

Podrobnosti o systematike pozri v príslušných dvoch článkoch.

V minulosti prokaryoty tvorili taxonomickú jednotku (spravidla tzv. ríšu). Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

Referencie

1. ↑ prokaryoty. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 992.
2. ↑ ^{a b c} akaryonty. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 25
3. ↑ ^{a b} prokaryonty. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
4. ↑ ^{a b} prokaryotické organizmy. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 403
5. ↑ ^{a b c} LENOCHOVÁ, Mária et al. "Biológia pre 1. ročník gymnázia". 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63
6. ↑ ^{a b} nižšie rastliny. In: Pyramída
7. ↑ ^{a b} TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov . Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, . S. 3, 8. Dostupné online.
8. ↑ STLOUKAL, M. et al. Biológia pre 3. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 1991. S. 34
9. ↑ UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 6
10. ↑ ^{a b} https://species.wikimedia.org?pojem=Prokaryota
11. ↑ akaryon. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 42.
12. ↑ Akaryobionten. In: Lexikon der Biologie. München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.

Externé odkazy

Biologický portál

• Odborná encyklopédia prokaryotov (po anglicky)