Skopje (Скопје)
Hlavné mesto Severného Macedónska
Vlajka Erb
Štát	Severné Macedónsko
Kraj	Skopje
Rieka	Vardar
Nadmorská výška	240 m n. m.
Súradnice	42°0′0″S 21°26′0″V / 42,00000°S 21,43333°V / 42.00000; 21.43333
Rozloha	571,46 km² (57 146 ha)
Obyvateľstvo	507 000 (2004)
Hustota	887,2 obyv./km²
Primátor	Koce Trajanovski (VMRO-DPMNE)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	1000
Tel. predvoľba	(+389) 02
EČV	SK
Poloha mesta v Severnom Macedónsku
Webová stránka: www.skopje.gov.mk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Skopje (macedon. Скопје) je hlavné a najväčšie mesto Severného Macedónska. Má rozlohu 571,46 km² a žije v ňom 507 000 obyvateľov (2004).

Poloha

Mesto sa nachádza v severnej časti Severného Macedónska, v údolí rieky Vardar. V okolí sa rozprestiera kotlina, obklopená vysokými horami masívu Jakupica (Torbešija). V Skopje sa križovali stredoveké obchodné cesty z Belehradu, Dubrovníku, Konštantínopolu a Solúnu. V ich trase dnes vedú medzinárodné cesty E75 zo Srbska k Egejskému moru a E65 z pobrežia Jadranu do Grécka.

Dejiny

Prvé stopy po osídlení lokality Skopje pochádzajú už z obdobia pred naším letopočtom. V období antiky sa na území mesta nachádzal hrad Scupi, ktorý bol zničený pri zemetrasení. Územie patrilo Byzantskej ríši a práve tu sa narodil slávny byzantský cisár Justinián I.

V stredoveku ovládali územie Bulhari, po nich Srbi, ktorí si zo Skopje urobili v roku 1346 hlavné mesto svojej ríše. Už v roku 1392 obsadili celú oblasť Turci, ktorí tu vládli celých 5 storočí.

Po balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa Skopje stáva súčasťou Srbska a po ukončení 1. svetovej vojny kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 sa kráľovstvo premenovalo na Juhosláviu, no už počas 2. svetovej vojny bola veľká časť územia Vardaru, teda dnešného Severného Macedónska pripojená k Bulharsku. Po skončení vojny sa Skopje stalo hlavným mestom Macedónskej socialistickej republiky, čo podnietilo jeho veľký rozvoj.

Mesto sa stalo dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny, bolo vybudovaných množstvo tovární, úradov a inštitúcií. Veľkou ranou mestu bolo silné zemetrasenie v roku 1963, ktoré vážne poškodilo infraštruktúru, budovy, továrne a vyžiadalo si množstvo obetí. Na obnove metropoly sa podieľali okrem Juhoslávie aj ČSSR, USA a ďalšie.

Po rozpade Juhoslávie sa v roku 1991 stalo Skopje hlavným mestom Macedónska (dnes nazývaného Severné Macedónsko) a následne sa pristúpilo k jeho zatraktívneniu a modernizácii. Bola vybudovaná a stále je rozširovaná moderná infraštruktúra (medzinárodné letisko, diaľnice M1 a M3) a v meste pribudlo množstvo sôch, múzeí a iných umeleckých objektov.

Napriek veľkému poškodeniu v minulosti a obnove je mesto charakteristické starobylou zástavbou z čias tureckej nadvlády, s najstaršími budovami zo 14. storočia. Táto časť mesta nebola počas zemetrasenia výraznejšie poškodená a teda ani stavebne upravovaná.

Administratívne delenie

1. Centar
2. Čair
3. Šuto Orizari
4. Butel
5. Karpoš
6. Gjorče Petrov
7. Saraj
8. Kisela Voda
9. Aerodrom
10. Gazi Baba

Osobnosti mesta

• Justinián I. (* 482 – † 566), byzantský cisár
• Matka Tereza (* 1910 – † 1997), katolícka mníška, misionárka, humanitárna pracovníčka, zakladateľka rádu Kongregácia misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier
• Zvonko Taneski (* 1980), básnik, literárny vedec, prekladateľ a univerzitný profesor

Partnerské mestá

Podnebie

Referencie

1. ↑ Погода в Скопие . pogoda.ru.net, . Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skopje

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.