Blaník
vrch
Vrchol Veľkého Blaníka od juhozápadu
Štát	Česko
Región	Stredočeský kraj
Okres	Benešov
Obec	Louňovice pod Blaníkem
Pohorie	Vlašimská pahorkatina
Poloha	Louňovická vrchovina
- výška	638 m n. m.
- súradnice	49°38′32″S 14°52′22″V / 49,6421361°S 14,8728472°V / 49.6421361; 14.8728472
Geologické zloženie	ortorula
Poloha v rámci Česka
Wikimedia Commons: Blaník
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Blaník je 638 m vysoký, legendami opradený^[1] vrch v Stredočeskom kraji. Nachádza sa asi 10 kilometrov južne od Vlašimu, na území Louňovíc pod Blaníkem. Sú s ním spojené povesti o blaníckych rytieroch a v ťažkých chvíľach českej histórie bol symbolom nádeje na získanie slobody a svojbytnosti českého národa. Meno Blaník je možno odvodené od keltského Blaniak.^[2]

Geografia

Masív Blaníka tvoria dva zalesnené skalnaté vrchy Veľký Blaník (638 m n. m.) a Malý Blaník (580 m n. m.). Veľký Blaník je charakteristickým bodom rozsiahlej zvlnenej krajiny, ktorá tvorí prechod medzi Stredočeskou pahorkatinou a Českomoravskou vrchovinou. Je najvyšším vrcholom Mladovožickej pahorkatiny, ktorá je východnou časťou geomorfologického celku Vlašimská pahorkatina a patrí do geomorfologického celku Středočeská pahorkatina.

Blaník je súčasťou chránenej krajinnej oblasti CHKO Blaník (z roku 1981, 40 km²). Na západnom úpätí sa nachádza obec Louňovice pod Blaníkem a preteká rieka Blanice.

Veľký Blaník

Rozhľadňa na Veľkom Blaníku

Veľký Blaník bol osídlený už v staršej dobe železnej (Halštatská doba; 5. storočie pred Kr.), z ktorej sa tu zachovali pozostatky hradiska kruhového tvaru s dvoma radmi mohutných kamenných valov, ktoré neskôr nahradil pravdepodobne drevený hrad. Prvé správy o pútiach na vrch sú doložené už v roku 1404, v súčasnosti sa pravidelne koná silvestrovský výstup miestnych obyvateľov. V rokoch 1868-1871 sa tu konali tábory ľudu za české štátne právo. Z brala bol v roku 1868 vylomený jeden zo základných kameňov Národného divadla (rozmery cca 125 × 97 × 57 cm, hmotnosť 1750 kg).

Rozhľadňa na Veľkom Blaníku

Na vrchole stojí 30 m vysoká drevená rozhľadňa z roku 1941 v tvare husitskej hlásky. Podobná stavba sa nachádza na Rozárke pri Žamberku (Podorlická pahorkatina), druhá na Hýlačke pri Tábore vyhorela 1. januára 2012. Prvá, 20 metrov vysoká drevená rozhľadňa stála na Blaníku už od roku 1895, no tá sa v roku 1936 zrútila. V rokoch 1939-1941 vybudoval Klub českých turistov súčasnú, krytú rozhľadňu, z ktorej možno pozorovať veľkú časť Stredočeskej pahorkatiny, západnú časť Českomoravskej vrchoviny, pri vhodných podmienkach je možné dovidieť až k vrcholom Šumavy a na severozápade k Prahe a jej vysielaču Cukrák.

Malý Blaník

Zrúcanina kaplnky sv. Márie Magdalény

Na nižšom vrchole (v minulosti Holý vrch) sa nachádzajú zvyšky stredovekého hrádku, ktorý bol v roku 1420 dobytý husitmi. Zvyšky hradu boli v roku 1961 odkryté archeológom Pavlom Radoměřským v lesnatom svahu nad obcou Býkovice.^[3] Na Malom Blaníku sa nachádza aj zrúcanina pútnickej kaplnky svätej Márie Magdalény, dokončenej v roku 1753 a zrušenej nariadením cisára Jozefa II. Púte na legendárny vrch sa konali už v prvej polovici 16. storočia.

Povesť

Svätý Václav vyráža na čele blanických rytierov z hory

Blaník je opradený mnohými povesťami, z ktorých niektoré majú pôvod zrejme už v keltských časoch. Povesť o vojsku bojovníkov spiacich vnútri hory, odkiaľ vyjdú na pomoc svojmu ľudu, je rozšírená v celom keltskom svete.^[4] Hlavná legenda vznikla medzi prostými ľuďmi zrejme v 15. storočí na základe udalosti, kedy bolo podivuhodným až zázračným spôsobom na juhovýchodnom úpätí Blaníku, pri dedine Býkovice, porazené nepriateľské vojsko. Okolo roku 1470 o vojsku skrytom v útrobách vrchu kázal Mikuláš z Vláseníc.^[5].

Ako uvádza povesť, vnútri hory odpočíva vojsko, ktoré čaká, až bude českému národu najhoršie. Jeho veliteľom je sám patrón krajiny Českej svätý Václav. Vo chvíli, keď bude vlasť v najväčšej tiesni, zazelená sa suchý dub na Blaníku a prameň pod ním vydá toľko vody, že sa studnička preplní a voda potečie až po stráni. Potom sa na vrchu otvorí tzv. Veřejová skála, rytieri vnútri sa prebudia z hlbokého spánku a pod vedením patróna českej krajiny vyrazia proti nepriateľom, porazia ich a v Čechách nastane opäť pokoj a mier.^[6]

Deň vnútri hory je dlhý ako rok na povrchu. Alois Jirásek v Starých povestiach českých píše o kováčovi, ktorého pozval neznámy rytier z Blaníka, aby mu vo vrchu okoval koňa. Keď kováč dokončil svoju prácu, dali mu rytieri vrece plné smetí. Ten v hneve vrece pod kopcom vysypal, no keď neskôr siahol do vreca, našiel tam tri dukáty. Utekal späť, no nenašiel už ani smeti, ani dukáty.

Oživenie legendy o Svätováclavskom vojsku a pozornosť Blaníku znovu prinieslo české národné obrodenie. V apríli 1868 pri vylamovaní základného kameňa pre Národné divadlo sa kamenársky pomocník Václav Podbrdský z Louňovic zrútil do 60 metrov hlbokého zrázu. Aj keď ho spolupracovníci videli padať, jeho telo sa nikdy nenašlo a musel byť tak po zákonom stanovenej dobe vyhlásený za mŕtveho.^[7] Kamenár sa objavil až po 18. rokoch, keď sa na súde vo Vlašime súdil s kamenárskym majstrom Šolínom o zaplatenie mzdy za vylomenie základného kameňa. Podbrdský súd vyhral a musela mu byť vyplatená dlžná mzda aj s úrokmi. Prípad vzbudil pozornosť a Podbrdský bol postavený pred vojenský súd pre podozrenie z vyhýbania sa vojenskej službe. Pred súdom vypovedal, že po dopade sa prebral vo veľkej klenutej sále, kde ho privítala krásna dievčina. Cítil sa zrazu ako iný človek, ako by bol študovaný a učený. Postupne sa tu stretol s Cyrilom a Metodom, Karolom IV., Jánom Husom a ďalšími. S niektorými vraj dokonca telepaticky hovoril a hoci reči nerozumel, myšlienkam áno. Na záver sa velikáni za zvukov staroslovienskeho chorálu odobrali späť do vnútra hory a krásne dievča - Génius Čech - sa s Václavom Podbrdským rozlúčila. Potom sa vzniesla k stropu, kde sa zmenila v jasnú letnú oblohu. Podľa Václava Podbrského to všetko malo trvať 18 hodín, keď však vyšiel z Blaníka von, zistil, že uplynulo 18 rokov. Vojenský súd kamenárove vysvetlenie fakticky prijal, no označil ho za fixnú ideu. Podbrdského napokon za neúčasť na vojenskej službe nijako nepotrestal.

Od roku 1989 sa tu pravidelne usporadúvajú Svätováclavské slávnosti, kedy z Veľkého Blaníka na bielom koni schádza sv. Václav so sprievodom svojich vojakov na louňovické námestie, kde sa oslavy konajú.

Blaník a umenie

Svätováclavské slávnosti

O všeobecnú známosť Blaníka sa zaslúžilo mnoho významných českých umelcov. Alois Jirásek stvárnil Blanickú legendu vo svojich Starých povestiach českých. Hora svojou symbolikou poskytla námet tiež rade hudobníkov (Bedřich Smetana - Má vlast, Zdeněk Fibich) a maliarom - krajinárom v druhej polovici 19. storočia (Julius Mařák alebo Mikoláš Aleš). Blanická povesť sa v literatúre objavila v roku 1799. Medzi ďalších umelcov inšpirovaných Blaníkom patrí Václav Kliment Klicpera (vlastenecká hra Blaník), Josef Kajetán Tyl (dramatická rozprávka Jiříkovo vidění), Karel Jaromír Erben alebo Jaroslav Vrchlický (Vidiecke balady: Balada Blanická). Divadlo Járy Cimrmana uvádza satirickú hru Blaník.

Referencie

Literatúra

• JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Praha : Cesty, 1999. Kapitola Blaničtí rytíři, s. 238–240.
• JIRÁSEK, Alois. Staré pověsti české. Praha : Jos. R. Vilímek, 1921. Kapitola Blaničtí rytíři, s. 372-375.
• NAVRÁTIL, Michal. Proroctví, písně a básně o Blaníku. Praha : Emil Šolc, 1918.

Pozri aj

• Velký Blaník (prírodná rezervácia)
• Malý Blaník (prírodná rezervácia)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blaník

Externé odkazy

• Blaník + rozhľadňa - oficiálne stránky obce → odkaz rozhľadňa
• Http://www.blanik.ochranaprirody.cz/ (CHKO Blaník)
• Http://www.blanicti-rytiri.cz/ (KRAJ blanických rytierov)
• Http://stranky.the.cz/blanik/index.html (rozhľadňa)
• Http://ceskasibir.cz/blanik.php (staré pohľadnice)
• Http://www.stezky.info/naucnestezky/ns-velky-blanik.htm (náučný chodník Blaníkom)
• Blaník a Říp - dve mýtické hory českých dejín - video z cyklu Českej televízie

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blaník na českej Wikipédii.