Chválkovice (nem. Chwalkowitz) sú bývalá moravská obec, súčasná mestská štvrť a katastrálne územie štatutárneho mesta Olomouca. Nachádza sa severovýchodne od centra mesta. V roku 2011 tu žilo 2 318 obyvateľov v 535 domoch.

Obec bola k 23. aprílu 1919 spolu s ďalšími ôsmimi obcami a dvoma mestami pripojená k Olomoucu vytvárajúc Veľký Olomouc.

Dejiny

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z rokov 1220 (Squalcowiz) a 1228 (Kwalkowiz). Vtedy obec patrila velehradskému kláštoru, ale už v roku 1287 ju získalo ako tzv. komorný statok olomoucké biskupstvo, ktorému patrila až do roku 1850, kedy vznikli obecné samosprávy a Chválkovice sa osamostatnili. Po roku 1778 bola povinnosť roboty nahradená peňažnými odvodmi a miestny veľkostatok bol rozparcelovaný medzi tunajších osadníkov. Pôvodná kaplnka sv. Urbana bola v roku 1667 prestavaná na kostol sv. Barbory, ktorý sa v roku 1855 stal centrom novej farnosti. Význam obce zvýrazňovala aj existencia starej školy, do ktorej chodili nielen chválkovické deti, ale i deti z okolia. Budovanie olomouckej pevnosti sa obce dotklo len nepriamo a to tak, že v roku 1857 bol priamo pri jej zástavbe postavený dodnes zachovaný fort č. II a o niekoľko rokov neskôr na juhovýchode ešte dva ďalšie, ktoré sa však nezachovali do dnešného dňa.

Chválkovice sa stali pre Olomouc dôležitými, keď tu bola v roku 1889 dokončená parná vodáreň, ktorá cez vodojem na Tabulovom vrchu začala mestu dodávať prvú kvalitnú vodu. Roku 1906 Chválkovice získali poštu a v roku 1910 bola obec elektrifikovaná. Priemysel tu nebol silný, okrem mlynu tu fungovala len cukrárska výroba TOKO a povrazárna Tobias a Steipe. Pôsobilo tu ale niekoľko spolkov, vzhľadom k národnostnému zloženiu len českých, napríklad Slovanský robotnícky spolok, čitateľsko-spevácky spolok Jaroslav, Sokol, DJT, Orel alebo osvetový spolok Jeroným s ochotníckym divadlom.

Dňa 23. apríla 1919 vznikol Veľký Olomouc a Chválkovice sa stali jeho súčasťou. O štyri roky neskôr podala skupina občanov návrh na opätovné osamostatnenie obce, ale bol vládou zamietnutý. Keď sa obec pripojila k Olomoucu, bola do nej zavedená mestská kanalizácia a začalo fungovať pravidelné autobusové spojenie s centrom mesta. Počas 60. a 70. rokov 20. storočia sa v katastri obce pri rieke Bystřice smerom na Bělidla začal viac rozvíjať priemysel.

1. ↑ Z toho 2580 osôb národnosti československej, 205 nemeckej a 19 ostatných.

Pamätihodnosti

• kostol sv. Barbory
• fort č. II. pevnosti mesta Olomouca
• vodáreň v Chválkoviciach, jediná dochovaná parná vodáreň v Česku, kultúrna a technická pamiatka
• kríže, pomníky, sochy, reliéfy a ozdobné portály gazdovských domov,

Pozri aj

• Olomouc
• Veľký Olomouc

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chválkovice

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chválkovice na českej Wikipédii.

Súradnice: 49°36′49″S 17°17′32″V / 49,61361°S 17,29222°V / 49.61361; 17.29222