A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aurel Bohuslav Stodola | |
slovenský fyzik a technik | |
Narodenie | 11. máj 1859 Liptovský Mikuláš, Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 25. december 1942 (83 rokov) Zürich, Švajčiarsko |
Odkazy | |
Webstránka | aurelstodola.sk |
Commons | Aurel Stodola |
prof. Ing. a bc. Aurel Bohuslav Stodola, Dr. h. c. (* 11. máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko) bol slovenský fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.[1]
Životopis
Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica-Hušták č. 26 (podľa vtedajšieho číslovania) do evanjelickej rodiny remeselníka Ondreja Stodolu a Anny, rod. Kováčovej. Ako dátum narodenia sa v literatúre uvádza 10. máj 1859, rodná matrika však jednoznačne uvádza ako deň narodenia až 11. mája. Týždeň po narodení dostal pri krste mená Aurel Bohuslav. Krstil ho evanjelický farár a známa postava slovenského národného hnutia Michal Miloslav Hodža. Druhé krstné meno bežne nepoužíval.[2]
Štúdium
V roku 1865 nastúpil do vrbisko-mikulášskej ev. školy v ktorej absolvoval štyri školské roky, po skončení ktorých ho otec poslal do obce Stráže pod Tatrami (dnes súčasť Popradu), aby sa zdokonalil v nemčine.[2] Strednú školu začal navštevovať v Lučenci, neskôr v Kežmarku. Vedomosti si dopĺňal aj individuálnym vzdelávaním. Maturoval v Košiciach. Od roku 1876 študoval na technike v Budapešti, kde absolvoval dva semestre. V prvom ročníku dostal za svoje usilovné štúdium jednorazovú odmenu 300 zlatých.[2]
V rokoch 1878 – 1881 študoval na mechanicko-technickom oddelení polytechniky v Zürichu. Štúdium skončil s vyznamenaním. Následne sedem mesiacov pracoval vo fabrike v Budapešti. V školskom roku 1882/1883 navštevoval vysokú školu technickú v Berlíne.V septembri 1883 bol štyri mesiace dobrovoľníkom v konštrukčnom ateliéri v Paríži, kde sa zdokonaľoval vo francúzštine, čo bola dôležitá súčasť pedagogického pôsobenia v Zürichu, na ktoré sa pripravoval. Individuálne študoval aj filozofické práce. Z Paríža cestoval do Anglicka a Holandska.[2]
Od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. Spočiatku prekresľoval technické výkresy. Od júla 1889 bol hlavným konštruktérom. V Rustonke získal praktické skúsenosti z navrhovania, montáže a testovania energetických strojov.[2]
Zürich
V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929.
Prvú prednášku mal 23. 10. 1892 a účasnilo sa jej 80 poslucháčov. Tri roky po svojom príchode dostal súhlas na prípravu laboratória. Budovanie laboratória prebiehalo v rokoch 1897 - 1899 a umožnilo Aurelovi Stodolovi exaktne skúmať fyzikálne procesy a experimentovať.
V roku 1897 bol pozvaný na Medzinárodný kongres matematikov v Zürichu, kde predniesol aj príspevok. V roku 1900 bol pozvaný za porotcu na Svetovú výstavu v Paríži.[2]
Udržiaval profesionálne a priateľské kontakty s mnohými významnými vedcami, medzi nimi aj s Albertom Einsteinom, ktorý si ho hlboko vážil. Informácia, ktorá sa vyskytuje v niektorých zdrojoch, že Einstein bol Stodolovym žiakom nie je pravdivá z jednoduchého dôvodu, že Einstein študoval na polytechnike iný odbor a predmety, ktoré vyučoval Stodola oficiálne nenavštevoval. Známy je gratulačný list, ktorý Einstein spolu s M. A. Bessom napísali Stodolovi, pri príležitosti jeho 70. narodenín.[2]
Jeho blízkym priateľom bol lekár, filozof a filantrop Albert Schweitzer. Aurel Stodola nabádal švajčiarskych podnikateľov na finančnú podporu pre Schweitzerovu nemocnicu v Afrike. Taktiež študoval jeho filozofické názory.
Po odchode na dôchodok vo veku 70 rokov skončil s pedagogickou činnosťou, ale naďalej vypracovával expertízy, posudky, podieľal sa na experimentoch a testovaniach. Vydal prácu zaoberajúcu sa filozofiou techniky. Pozorne študoval práce A. Einsteina a ešte ako 80 ročný navštevoval prednášky o najnovších výdobytkoch teoretickej fyziky.[2]
Vedecká práca
Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automat. regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva.[3]
Bol konštruktérom tepelného čerpadla. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera (ide o uzavretý okruh).
Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen vyšlo v Berlíne v roku 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov. Postupne ho dopĺňal o nové poznatky a jeho šieste vydanie v roku 1924 malo už rozsah 1 142 strán. V roku 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen, v roku 1931 v Berlíne vyšlo Gedanken zu einer Weltanschauung vom Standpunkte des Ingenieurs, ktoré prepracoval a vydal v Zürichu 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung.
Protetika
Počas I. svetovej vojny došlo k obrovským stratám na životoch a nespočetným zraneniam. V tejto atmosfére prišiel A. Stodola s vlastnou koncepciou protézy. Spojil svoje úsilie s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom a spoločne skonštruovali v roku 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Stodola uprednostňoval využitie zvyšnej svalovej sily človeka pred vonkajším zdrojom energie.[2] Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh.
Filozofické názory
Svoje filozofické názory vyložil v diele Gedanken zu einer Weltanschauung vom Standpunkte des Ingenieurs (Úvahy k svetonázoru zo stanoviska inžiniera, Berlín, 1931). V ďalšom roku vyšlo v Berlíne druhé a tretie vydanie v prepracovanej verzii. V roku 1937 vyšlo v Zürichu štvrté a piate vydanie pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung (Tajuplná príroda – úvahy o svetonázore). Vydania priebežne prepracovával. Monografia vzbudila veľký záujem, no nikdy nebola preložená do slovenského alebo českého jazyka.[2] K dispozícií sú iba skromné štúdie napísané pred rokom 1989.[4][5]
Autor v diele pristúpil k sociálnym, politickým a prírodno-filozofickým problém obdobia v ktorom žil z pozície inžiniera.[2] Zdôrazňoval významný vplyv techniky na rozvoj ľudskej civilizácie. Techniku prirovnáva k „pulzujúcemu toku krvi, ktorá dodáva výživu celému materiálnemu životu“. Všímal si však aj protirečivosť dôsledkov technického rozvoja a poukazuje na negatívne formy jeho využívania. Venoval sa negatívnym stránkam kapitalizmu a veľkú pozornosť venoval postaveniu robotníkov: „Často zabúdame, že robotník a my inžinieri sme rovnako nenahraditeľné, rovnako podstatné články veľkého technického organizmu...“.[4]
Podľa Stodolu pozitívny vzostup techniky má potenciál pozdvihnúť človeka a jeho existenciu na nový stupeň v ktorom vymiznú pozostatky otroctva a ubíjajúcej ťažkej fyzickej práce. Takto odbremenený človek bude môcť rozvíjať a kultivovať svoje mentálne a duševné schopnosti. Všímal si postupnú automatizáciu a mechanizáciu výrob a ich vzťah k zamestnanosti robotníckej triedy. Veľkú pozornosť venoval ekonomickým krízam. Uvedomoval si potrebu ekonomického plánovania.[4] V závere knihy sa okrajovo venuje niektorým filozofickým kategóriám kauzalita a dobovým filozofickým a ideovým smerom (behaviorizmus, novopozitivizmus, psychoanalýza...). Vyzdvihol význam umenia v ľudskom živote. Vystúpil proti Malthusovej teórii boja o život.[5]
Osobný život
Svoj život podriadil predovšetkým vede, pedagogike a hudbe. Od bežných vecí a veci mimo jeho hlavného záujmu sa snažil izolovať. Už v mladosti si vypracovával presné plány a denný časový rozvrh podľa ktorých postupoval. Zahŕňali napríklad štúdium cudzích jazykov, čítanie klasickej literatúry a hru na klavíri. Jeho švajčiarska domácnosť bola podľa svedectiev návštevníkov veľmi skromná. Na prednášky a cvičenia chodil oblečený v čiernom obleku s tvrdým čiernym klobúkom. Pravidelne hrával na klavíri a organe. Predovšetkým skladby od Bacha, Beethovena, Mozarta a ďalších. V mladosti vystúpil spolu s väčšou spoločnosťou z Liptova na Kriváň. Jeho manželkou bola Darina Pálková s ktorou sa zosobášil vo vrbicko-svätomikulášskom ev. kostole v roku 1887. Mal dve dcéry. Staršiu Elenu Annu, familiárne nazývanú Helena a mladšiu Oľgu. Aurel Stodola žil skromne a šetrne. Svoje úspory venoval podpore chudobnejších študentov a na rozvoj vedeckého poznania. Podľa informácií od jeho zaťa Curta Krauseho mu už ako dôchodcovi jedna z belgických strojární poukázala 60 000 frankov za poradnú činnosť. Peniaze dal ihneď k dispozícii „sociálnemu fondu na podporu vysokoškolákov“.[2]
Ocenenia
Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity mu udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 mu bolo udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov Grashofova medaila a v 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.
Na počesť A. Stodolu je pomenovaná planétka 3981 Stodola.
Pri príležitosti jeho výročia vyhlásila STU rok 2009 Rokom Aurela Stodolu.
Národná banka Slovenska vydala v tejto súvislosti historicky prvú zberateľskú euromincu Slovenska s podobizňou tohoto slovenského vedca svetového mena. Nominálna hodnota striebornej mince je 10 eur. Minca má štatút zákonného platidla, ale iba na Slovensku.
Dielo
- Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Berlín, 1903)
- Dampf und Gas-Turbinen (Berlín, 1922)
- Gedanken zu einer Weltanschauung vom Standpunkte des Ingenieurs (Berlín, 1931)
- Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung (Zürich, 1937).
Rodina [1]1">upraviť | upraviť zdroj
- otec Ondrej Stodola
- matka Anna Stodolová
- brat Kornel Stodola
- brat Emil Stodola
- brat Jozef Stodola
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b MASARYK, Michal. Dr. Ing. Aurel Stodola : (1859 – 1942) : vedec svetového formátu a technický literát, zakladateľ teórie parných a čiastočne plynových turbín. Bratislava : CVTI SR, 2015. 43 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89354-45-0.
- ↑ a b c d e f g h i j k l PETRÁŠ, MILAN,. Najväčší z vel̕kých : Aurel Bohuslav Stodola. Bratislava : s.n.. Dostupné online. ISBN 9788022747363.
- ↑ MOROVICS, Miroslav Tibor. Osobnosti : Pýcha inžinierstva celého sveta Aurel Stodola: Moje city nikdy neochabli pre môj národ online. civil.gov.sk, cit. 2009-09-23. Dostupné online.
- ↑ a b c BURICA, Milan. Aurel Stodola a jeho spoločensko-politické názory. Filozofia (VEDA Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied), roč. 43, čís. 6, s. 683-695. ISSN - 385 0046 - 385.
- ↑ a b BARICA, Milan. Antologie z dějin českého a slovenského filozofického myšlení : od roku 1848 do roku 1948. Praha : Svoboda, 1989. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 8020500294. S. 640-647.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Záznam o narodení a krste v mikulášskej evanjelickej matrike
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Pýcha inžinierstva celého sveta
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk