Medzinárodná organizácia kriminálnej polície
Mapa
Členské štáty Interpolu
International Criminal Police Organization
Základné informácie
Krátky názov	ICPO, Interpol
Motto	Connecting police for a safer world
Predchodca	Prvý medzinárodný kongres kriminálnej polície (1914) Medzinárodná konferencia polície (1922) Medzinárodná komisia kriminálnej polície (1923)
Vznik	1923
Ústredie	Generálny sekretariát INTERPOL
Miesto	Lyon Francúzsko
Súradnice	45°46′56″S 4°50′53″V / 45,782307°S 4,848110°V / 45.782307; 4.848110
Ďalšie informácie
Oblasť pôsobenia	Celosvetovo
Členstvo	194 krajín[1]
Rokovací jazyk	angličtina, francúzština, španielčina, arabčina
Generálny tajomník	Jürgen Stock
Prezident	Kim Jong Yang
Kľúčoví ľudia	Dornai Nicolas
Hlavný orgán	Generálny sekretariát
Rozpočet	134 miliónov €[2]
Webstránka	interpol.int

Interpol (z anglického názvu International Criminal Police Organization) je medzinárodná policajná organizácia združujúca demokratické aj nedemokratické štáty v rámci boja so všetkými druhmi trestnej činnosti. Je založená na spolupráci všetkých členských štátov pri prenasledovaní, vyhľadávaní a zatýkaní páchateľov trestných činov.

Členom Interpolu je 194 krajín a v každej z nich pomáha polícii posilňovať bezpečnosť. Zdieľa a poskytuje informácie o zločinoch a zločincoch a zabezpečuje širokú technickú a operatívnu podporu. Všetky krajiny sú v spojení prostredníctvom komunikačného systému I-24/7. Táto zabezpečená platforma slúži na kontakt medzi krajinami a Generálnym sekretariátom, zabezpečuje prístup do databáz a služieb v reálnom čase z centrálnych a vzdialených polôh. Súčasťou je 17 policajných databáz.

Interpol sa tiež stará o výmenu informácií polície a expertov v rôznych oblastiach trestnej činnosti, ktorí sa stretávajú prostredníctvom pracovných skupín a na konferenciách s úmyslom zdieľať skúsenosti a nápady.

Interpol poskytuje i vyšetrovaciu podporu napríklad vo forme forenznej analýzy, tiež analýzu a pomoc pri hľadaní utečencov po celom svete. Dôležitou súčasťou činností Interpolu je školenie v mnohých oblastiach ktoré predstaviteľom prináša efektívnu prácu so službami Interpolu.

V každej oblasti špecializovanej trestnej činnosti agentúra spolu s členskými krajinami zabezpečuje rôzne činnosti, napríklad podporu vyšetrovania, operácie v teréne, školenia a networking. Súčasťou činností je aj sústredenie sa na výskum a vývoj v oblasti medzinárodnej trestnej činnosti a trendov ktoré pomáhajú predvídať budúcnosť.

Keďže je Interpol globálna organizácia, umožnuje policajnú spoluprácu aj medzi krajinami, ktoré nemajú diplomatické vzťahy, Interpol je politicky neutrálny a rešpektuje platné zákony v rôznych krajinách. Organizácia reprezentuje a zastupuje políciu celosvetovo, spolupracuje s vládami na najvyššej úrovni a podporuje spoluprácu a využívanie agentúrnych služieb.^[3][4][5]

Vývoj

V prvej časti 20. storočia boli viaceré snahy o vytvorenie a formalizáciu medzinárodnej policajne spolupráce, všetky však zlyhali.^[6] Medzi tieto snahy patrili prvý kongres kriminálnej polície v Monaku v roku 1914 a medzinárodná policajná konferencia v New Yorku v roku 1922. Kongres v Monaku zlyhal, pretože ho usporiadali právnici a politickí činitelia, nie policajní odborníci, zatiaľ čo konferencia v New Yorku nepritiahla medzinárodnú pozornosť.^[6]

Medzinárodná komisia kriminálnej polície

Úspešnou sa stala iniciatíva viedenského policajného riaditeľa Johanna Schobera a v septembri 1923 vznikla na 2. Medzinárodnom policajnom kongrese vo Viedni Medzinárodná komisia kriminálnej polície so sídlom vo Viedni.^[7] Vo Viedni boli totiž uložené evidencie zločincov, ktoré obsahovali záznamy z dôb existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie a preto bola Viedeň ideálnym miestom pre centrálnu evidenciu medzinárodných zločincov ktorá bola priamym predchodcom Interpolu. Oznámenia o hľadaných osobách boli prvýkrát uverejnené v Medzinárodnom časopise Public Safety Journal. Kongresu sa zúčastnili tieto krajiny: Rakúsko, Československo, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Fiume, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Spojené štáty a Juhoslávia.^[8]

Všetky tieto krajiny ale neboli členmi, pretože v tej dobe o členstve rozhodovali riaditelia polície krajín, nie krajiny samotné.

4. Valné zhromaždenie v Amsterdame prijalo v roku 1927 rezolúciu ktorá rozhodla o tom, že každá členská krajina by mala v rámci svojej policajnej štruktúry vytvoriť ústredné kontaktné miesto; toto bol predchodca dnešných Národných ústrední Interpolu. Do roku 1930 boli zriadené špecializované oddelenia zaoberajúce sa registrom trestov, falšovaním mien a falšovaním pasov. Dáta boli zostavované a analyzované manuálne až do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa začala automatizácia záznamov.

• 1932 - Na základe nových stanov bol vytvorený post generálneho tajomníka. Prvým bol rakúsky policajný komisár Oskar Dressler, ktorý pôsobil do roku 1946.
• 1935 - Bola spustená medzinárodná rádiová sieť ktorá je nezávislým telekomunikačným systémom slúžiacim výlučne potrebám predstaviteľov kriminálnej polície.
• 1938 - Nacisti prevzali kontrolu nad organizáciou a sídlo presťahovali do Berlína v roku 1942. Väčšina členov počas tohto obdobia prestala podporovať organizáciu.
• 1946 - Predstavitelia Belgicka viedli obnovenie organizácie po druhej svetovej vojne demokratickým procesom a zvolili výkonný výbor. Ústredie sa presťahovalo do Paríža a názov bol zmenený na International Criminal Police Organization (ICPO), po slovensky Medzinárodná organizácia kriminálnej polície.
• 1947 - Je prijatý systém farebne označených oznámení, v súčasnosti označuje červená farba hľadané osoby.
• 1956 - 13. júna je 25. valným zhromaždením vo Viedni prijatá „ústava“ alebo Constitution. Zakladajúcimi členmi sú: Argentína, Austrália, Rakúsko, Belgicko, Brazília, Barma, Kambodža, Kanada, Cejlon, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dánsko, Dominikánska republika, Egypt, Eire, Fínsko, Francúzsko, Nemecká spolková republika, Grécko, Guatemala, India, Indonézia, Irán, Izrael, Taliansko, Japonsko, Jordánsko, Libanon, Libéria, Líbya, Luxembursko, Mexiko, Monako, Holandsko, Holandské Antily, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Filipíny, Portugalsko, Saar, Saudská Arábia, Španielsko, Sudán, Surinam , Švédsko, Švajčiarsko, Sýria, Thajsko, Turecko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké, Uruguaj, Venezuela, Juhoslávia.
• 1967 - Počet členov sa z pôvodných 16 v roku 1923 zvýšil. V roku 1955 bolo súčasťou organizácie 55 krajín, v roku 1967 100 a v roku 1989 150 krajín.
• 1989 - Generálny sekretariát sa presťahoval 27. novembra do francúzskeho Lyonu, do nového sídla vybudovaného pre účely organizácie.
• 2001 - Organizácia začala pôsobiť 24 hodín denne, 7 dní v týždni po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra, keď generálny tajomník prisľúbil, že „Svetlá v Interpole sa nikdy viac nevypnú“.
• 2002 - Je spustený globálny policajný komunikačný systém I-24/7 ktorý zabezpečuje všetkým členským štátom zdieľanie a prístup k databázam a informáciam. V tomto roku bola tiež vytvorená databáza DNA ktorá obsahuje dáta viac než 80 krajín.
• 2003 - Sú zriadené veliteľské a koordinačné centrá v Lyone, Singapure a Buenos Aires.
• 2004 - Do prevádzky sú uvedené Kancelárie špeciálnych zástupcov v OSN v New Yorku, Európskej únie v Bruseli v roku 2009 a Africkej únie v Addis Abebe v roku 2016.
• 2005 - Používa sa novo vyvinutá technológia MIND/FIND
• 2010 - Prvá Operácia Infra spojila predstaviteľov z mnohých krajín za účelom nájdenia a zatknutia dlho hľadaných medzinárodných zločincov.
• 2015 - V apríli je uvedený do prevádzky Global Complex for Innovation v Singapure.^[7]

Ústava

Hlavným právnym nástrojom Interpolu je ústava po anglicky The Constitution, prijatá v roku 1956, v ktorej sú stanovené základné pravidlá a zásady podľa ktorých organizácia pôsobí. Je v nej zadefinovná štruktúra a úlohy orgánov Interpolu a mandát, ktorým je^[9][10]:

• Zabezpečiť a podporovať čo najširšiu možnú vzájomnú spoluprácu medzi všetkými orgánmi kriminálnej polície v rámci zákonov platných v rôznych krajinách a v duchu Všeobecnej deklarácie ľudských práv;
• Zriadiť a rozvíjať všetky inštitúcie, ktoré budú efektívne prispievať k prevencii a potláčaniu trestných činov.

Štyri hlavné zásady ústanovené ústavou: Národná suverenita, dodržiavanie ľudských práv; neutralita; stála aktívna spolupráca.^[9][10]

Organizačná štruktúra

Generálny sekretariát koordinuje všetky policajné a administratívne činnosti. Je v prevádzke 24 hodín denne, 365 dní v roku prostredníctvom veliteľského a koordinačného centra, poskytujúceho kontaktné miesto pre každú krajinu ktorá potrebuje pomoc. Kancelárie má v Lyone, Buenos Aires a Singapure.

Generálny sekretariát vedie generálny tajomník, v súčasnosti Jürgen Stock z Nemecka ktorý je od novembra 2014 vymenovaný Valným zhromaždením.^[11] V úvode výročnej správy z roku 2018 je uvedený jeho nasledujúci citát : „Nadnárodné hrozby pre krajiny sa vyvinuli a predstavujú nové a stále viac zložité výzvy. Všadeprítomná a silnejúca spolupráca pri presadzovaní medzinárodného práva je jediný spôsob akým zostať na čele“.^[4]

Interpol má aj funkciu prezidenta, ktorý je volený tiež valným zhromaždením na obdobie 4 rokov. Od novembra 2018 je ním po rezignácii Menga Hongweia ktorý rezignoval v roku 2018 Kim Jong Yang, ktorý bude v tejto funkcii do roku 2020.^[12] Citácia z výročnej správy z roku 2018 Kima Jong Yanga: Náš svet čelí bezprecedentným zmenám, ktoré predstavujú obrovské výzvy pre verejnú bezpečnosť. Aby sme ich prekonali, je potrebné postaviť most do budúcnosti.^[4]

Agentúra má približne 1000 zamestnancov z ktorých jedna štvrtina sú pracovníci činní v trestnom konaní vyslaní ich vnútroštátnou správou. Organizácia a jej zamestnanci pracujú v štyroch jazykoch : angličtina, francúzština, španielčina a arabčina.^[11]

Sídlami agentúry vo svete sú:

• centrála v Lyone, ktorá je administratívnym a logistickým centrom a koordinuje väčšinu policajných a odborných znalostí a služieb, ktoré poskytuje členským štátom.
• INTERPOL Global Complex for Innovation ktorý sídli v Signapure od roku 2015 a je centrom aktivít v oblasti počítačovej kriminality, výskumu, vývoja a budovania kapacít. Je tiež základňou organizácie pre áziju vo viacerých oblastiach trestnej činnosti.^[13]

Regionálne kancelárie

• Argentína (Buenos Aires)
• Kamerun (Yaoundé)
• Pobrežie Slonoviny (Abidjan)
• Salvádor (San Salvador)
• Keňa (Nairobi)
• Thajská styčná kancelária (Bangkok)
• Zimbabwe (Harare)

Interpol má tri osobitné zastúpenia v Africkej únii v Addis Abebe, Európskej únii v Bruseli a OSN v New Yorku. Pri úrade OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni má Interpol kontaktnú kanceláriu.^[11]

Stratégie fungovania

Kedže Interpol funguje celosvetovo, zadefinoval si 7 zámerov na globálnej úrovni :^[14]

• Boj proti hrozbe terorizmu
• Podporovať integritu hraníc na celom svete
• Brániť zraniteľné spoločenstvá
• Bezpečný kybernetický priestor pre ľudí a firmy
• Podporovať globálnu integritu
• Obmedziť nezákonné trhy
• Podporovať enviromentálnu bezpečnosť a udržateľnosť

Strategické rámce

• Byť celosvetovým informačným centrom pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva
• Poskytovať najmodernejšie policajné kapacity, ktoré spolupracujú s členskými krajinami v prevencii a boji proti medzinárodnému zločinu
• Viesť globálne inovatívne prístupy k policajnej práci
• Maximalizovať rolu Interpolu v rámci Globálnej bezpečnostnej architektúry
• Konsolidovať zdroje a riadiace štruktúry na zvýšenie operačného výkonu^[15]

Metódy práce

Vo filmoch je agentúra často štylizovaná do role nadnárodnej agentúry, avšak povolenie zatknúť má polícia konkrétnej krajiny.^[16] Interpol je medzinárodná organizácia ktorá spája orgány činné v trestnom konaní z rôznych krajín. Organizácia má často funkciu administratívneho spojenia medzi orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch, ktoré poskytujú komunikačnú a databázovú pomoc v spolupárci s útredím v Lyone. Spolupráca Interpolu je užitočná pri boji proti medzinárodnému zločinu, pretože jazykové, kultúrne a byrokratické rozdiely môžu sťažovať spoluprácu policajných úradníkov z rôznych krajín. V praxi to znamená, že sa polícia alebo orgány činné v trestnom konaní členskej krajiny komunikáciou so zastúpením Interpolu inej členskej krajiny dostanú ku potrebným informáciam a rýchlo nadviažu spoluprácu.^[17]

Databázy

Databázy Interpolu obsahujú desiatky miliónov záznamov o zločinoch a zločincoch z celého sveta. V roku 2018 bolo cez agentúrnu databázu identifikovaných 143,228 odcudzených motorových vozidiel, ktoré sa využívajú na rôzne druhy trestnej činnosti.^[4] Súčasťou databázy sú farebne označené oznámenia ktoré upozorňujú na utečencov, zločincov, osoby a subjekty na ktoré sa vzťahujú sankcie Bezpečnostnej rady OSN, potencionálne hrozby, nezvestné osoby, metódy trestného činu a iné dáta. Tieto podrobnosti sú uložené v databáze INTERPOL Criminal Information System.

Databázy ďalej obsahujú odtlačky prstov, DNA profily, dáta na rozpoznávanie tváre, úradné dokumenty, cestovné dokumenty, pasy, občianske preukazy, víza, pečiatky, odcudzené nevypísané žiadosti o cestovné dokumenty, odcudzené úradné dokumenty, sfalšované dokumenty, porovnania pravých a falošných dokumentov, informácie o odcudzených lodiach, motoroch, umeleckých dielach, sfalšovaných umeleckých dielach a iné dáta.

Sfalšované alebo neštandardne spracované boli v roku 2018 i súčiastky na žeriav.^[4]

Databáza odcudzených umeleckých diel je verejne prístupná a obsahuje softvér ktorý dokáže po nahratí obrázky porovnať. Databáza je jedným z medzinárodných registrov uvedených v dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych objektoch.^[18]

Dôležitou súčasťou databáz sú dáta ktoré súvisia so strelnými zbraňami. Slúžia na identifikáciu strelných zbraní a obsahujú platformu s názvom Interpol záznamy nedovolených zbraní a systém riadenia sledovania (iARMS), ktorá je jedinou globálnou platformou na presadzovanie práva fungujúcej na nadnárodnej úrovni pri sledovaní nezákonných, stratených alebo ukradnutých strelných zbraní. Databázy tiež obsahujú Interpol Balistickú informačnú sieť (IBIN) ktorá je jedinou rozsiahlou medzinárodnou sieťou na zdieľanie údajov o balistike na svete. Jednou z ďalších databáz je databáza námorného pirátstva.

Databázy obsahujú dáta z celého sveta čo prispieva k objasňovaniu trestnej činnosti vo všetkých členských krajinách a pomahajú vypátrať medzinárodne hľadané osoby, informácie a iné predmety trestnej činnosti.^[16][19][20]

Komunikačný systém I-24/7

Komunikáciu na celosvetovej úrovni zabezpečuje šifrovaná internetová sieť ktorá umožnuje zdieľanie a prístup k informáciam a databázam všetkým členským štátom.^[7]

Reakčné tímy

Interpol má špecializované tímy, ktoré na žiadosť členských štátov poskytujú pomoc špecialistov. Tým reakcie na incidenty má dva typy^[21]:

• reakcie na prírodné pohromy - tím pomáha pri prírodných pohromách
• reakcie na zločin - tím pomáha krajine ktorá čelí závažným policajným problémom, poskytujú osobitné odborné znalosti a podporu pri vyšetrovaní. Tento tím podporoval vyšetrovanie teroristického útoku v Nairobi 15 januára 2019.

Tím podpory veľkých udalostí pomáha členským štátom pri príprave, koordinácii a implementácii bezpečnostných opatrení pre významené medzinárodné udalosti. V roku 2018 bol napríklad súčasťou summitu G20 v Buenos Aires.

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami

Interpol má uzavreté dohody s rôznymi medzinárodnými organizáciami, napríklad^[22][23]

• OSN a niektoré jej špecializované agentúry
• EUROPOL
• Spoločenstvo nezávislých štátov
• Medzinárodný trestný súd
• Africká únia
• Organizácia amerických štátov
• Rada Arabských ministrov vnútra

Financie

Interpol financujú členské štáty príspevkami, v roku 2018 tvorili tieto príspevky 43 % príjmov a dosiahli sumu 57 miliónov eur. Okrem toho dostáva agentúra dobrovoľné peňažné príspevky väčšinou z verejného sektora ktoré tvorili 33 % príjmov vo výške 45 miliónov €. Napriek tomu že dobrovoľné príspevky v posledných rokoch rástli, agentúra hľadá nových prispievateľov. Interpol tiež dostáva príspevky vo forme naturálii, napríklad bezplatného používania zariadení, služieb a budov, ktoré dosiahli v roku 2018 hodnotu 31 miliónov €. Vlastné finančné investície tvorili tiež menšiu sumu príjmov Interpolu. Príjem agentúry v roku 2018 bol 134 miliónov €.^[4]

Znak

Znak ktorý používa Interpol od roku 1950 obsahuje tieto prvky^[24]

• Zemeguľa ktorá naznačuje že aktivity Interpolu sú celosvetové
• Olivové vetvy symbolizujú mier
• Váhy znamenajú spravodlivosť
• Vertikálne umiestnený meč symbolizuje policajnú akciu
• Názov „INTERPOL“
• Skratka „ICPO“ a jej francúzsky ekvivalent „OIPC“

Členské štáty

Členské štáty v marci 2018 s dátumom prijatia:^[25]

Generálni tajomníci a Prezidenti

Generálni tajomníci od vzniku organizácie v roku 1923:^[26]

Poradie	Generálny tajomník	Nastúpil do úradu	Odišiel z úradu	Roky strávené v úrade	Národnosť
1	Oskar Dressler	1923	1946	22-23 rokov	Rakúsko
2	Louis Ducloux	1946	1951	4-5 rokov	Francúzsko
3	Marcel Sicot	1951	1963	11-12 rokov	Francúzsko
4	Jean Népote	1963	26. október 1978	14-15 rokov	Francúzsko
5	André Bossard	Október 1978	Október 1985	7 rokov	Francúzsko
6	Raymond Kendall	Október 1985	2. október 2000	15 rokov	Spojené kráľovstvo
7	Ronald Noble	3. november 2000	7. november 2014	14 rokov	Spojené štáty americké
8	Jürgen Stock	7. november 2014	V úrade	4 roky	Nemecko

Prezidenti

Prezidenti organizácie od vzniku v roku 1923:^[27]

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---

---

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

---

Krajina pôvodu	Meno	V úrade
Rakúsko	Johann Schober	1923-1932
Rakúsko	Franz Brandl	1932-1934
Rakúsko	Eugen Seydel	1934-1935
Rakúsko	Michael Skubl	1935-1938
Nemecko	Otto Steinhäusl	1938-1940
Nemecko	Reinhard Heydrich	1940-1942
Nemecko	Arthur Nebe	1942-1943
Nemecko	Ernst Kaltenbrunner	1943-1945
Belgicko	Florent Louwage	1945-1956
Portugalsko	Agostinho Lourenço	1956-1960
Spojené kráľovstvo	Sir Richard Jackson	1960-1963
Fínsko	Fjalar Jarva	1963-1964
Belgicko	Firmin Franssen	1964-1968
Západné Nemecko	Paul Dickopf	1968-1972
Kanada	Wiliam Leonard Higgitt	1972-1976
Švédsko	Carl Persson	1976-1980
Filipíny	Jolly Bugarin	1980-1984
Spojené štáty americké	John Simpson	1984-1988
Francúzsko	Ivan Barbot	1988-1992
Kanada	Norman Inkster	1992-1994
Švédsko	Björn Eriksson	1994-1996
Japonsko	Toshinori Kanemoto	1996-2000
Španielsko	Jesús Espigares Mira	2000-2004
Južná Afrika	Jackie Selebi	2004-2008
Čile	Arturo Herrera Verdugo	2008 (zastupujúci)
Singapur	Khoo Boon Hui	2008-2012
Francúzsko	Mireille Ballestrazzi	2012-2016
Čína