Eliška Přemyslovna na iluminácii zo Zbraslavskej kroniky

Eliška Přemyslovna alebo Alžbeta Přemyslovna (po česky Eliška/Alžběta Přemyslovna; * 20. január 1292, Praha – † 28. september 1330, Vyšehrad, Praha) bola dcéra českého a poľského kráľa Václava II. a jeho prvej manželky Guty Habsburskej, manželka Jána Luxemburského a česká kráľovná (ako posledná z rodu Přemyslovcov).

Detstvo

Keď mala päť rokov, zomrela jej matka. Z desiatich detí, ktoré priviedla na svet Guta Habsburská, žili už len štyri – Václav III., Anna Přemyslovna a Markéta Přemyslovna. Šesť rokov po smrti jej matky sa Eliškin otec Václav II. znovu oženil. Jeho vyvolenou sa stala poľská princezná Richenza z rodu Piastovcov – v Čechách ju volali Eliška Rejčka. S jej rukou Václav II. získal poľskú korunu a Eliška macochu, s ktorou však nemala dobrý vzťah.

Jej mladosť poznamenalo mnoho vecí – ničivý požiar na Pražskom hrade roku 1303, dlhé otcovo zomieranie, atentát na jej brata Václava III. v Olomouci (ním vymrel rod Přemyslovcov po meči).

Boj o trón

Roku 1306 po zavraždení Eliškinho brata Václava III. sa Eliška ako jediná slobodná princezná, v primeranom veku pre prípadný sobáš, stala jedným z kľúčových aktérov mocenských sporov o ovládnutie Českého kráľovstva.

Z hádky o český trón medzi Henrichom Korutánskym, manželom Anny Přemyslovny, a Rudolfom Habsburským vyšiel neskôr víťazne Rudolf. Ten dokonca Elišku vysťahoval z Pražského hradu. No roku 1307 sa na trón vrátil jej švagor Henrich a sestra Anna. Tí chceli Elišku vydať za bezvýznamného pána z Bergova (Oto z Löbdaburgu), pretože pre ich spôsob vlády bola nevydatá Přemyslovna rizikom.

Proti Henrichovi sa začala vytvárať opozičná skupina, ktorá sa spojila s princeznou Eliškou. K nim sa pridali aj vplyvní opáti bohatých cisterciánskych kláštorov Heidenreich Sedlecký a Konrád Zbraslavský, ktorí sa roku 1309 stali iniciátormi Eliškinho sobáša so synom nového rímskonemeckého kráľa Henricha VII. Luxemburského Jánom Luxemburským.

Manželstvo s Jánom Luxemburským

Přemyslovská princezná Henricha aj kráľovnú Markétu očarila. Záujem o českú korunu prekonal Henrichove obavy o jediného syna i to, že ženích mal štrnásť rokov a Eliška bola o štyri roky staršia (pôvodne navrhoval, aby sa vydala za jeho brata Walrama, toho ale odmietli českí zástupcovia).

Svadba s Jánom sa konala 1. septembra 1310 v Speyeri, potom bol Jan nútený vojensky obsadiť Čechy. Henrich Korutánsky s manželkou znovu ušli do Korutánska. Korunovácia v tej dobe ešte obľúbeného Jána a Elišky sa konala 7. februára 1311.

Manželstvo Elišky a Jána po dynastickej stránke fungovalo dobre. Eliška v priebehu desiatich rokov priviedla na svet sedem detí. Po citovej stránke to bolo iné, jednak preto, že Eliška bola príliš hrdá a príliš žiarlivá, ale aj kvôli rozdielnym názorom na politiku. Spočiatku vyspelá mladá kráľovná svojho manžela ovládala, a on konal to, čo mu našepkala (ako napríklad uväznenie Jindřicha z Lipé, milenca jej nenávidenej macochy), ale neskôr, keď kráľ dospel a začal prejavovať svoju vôľu, nastali problémy.

K vyvrcholeniu manželskej krízy došlo v roku 1319. Kráľ sa dozvedel o predpokladanom sprisahaní, ktoré síce nebolo ničím podložené, ale hodilo sa mu. Hlavou sprisahania mala byť Eliška, ktorá ho mala zvrhnúť z trónu a namiesto neho mal na trón zasadnúť ich spoločný syn Václav (neskorší cisár Karol IV.). Ján toto sprisahanie odhalil a domnelých vinníkov potrestal – Elišku zavrel na hrade Mělník, zobral jej deti a syna Václava poslal do Francúzska (Eliška sa so synom už nikdy nestretla).

Rozhodol sa zabrániť manželke zasahovať do výchovy ich detí a zbaviť ju akéhokoľvek vplyvu. Vzal jej aj mladšiu dcéru Gutu a poslal ju na výchovu k durínskemu landgrófovi na jeho hrad Wartburg. V tom istom čase odlúčil od matky i staršiu Markétu, ktorá putovala do Landshutu, na dvor dolnobavorského vojvodu.

Posledné roky

Celkom izolovaná a všetkými opustená, stále viac prenasledovaná predstavou, že sa sama stane obeťou šľachtickej nenávisti a úkladnej vraždy, rozhodla sa Eliška uniknúť z českého prostredia. Ušla do Bavorska za svojou dcérou. Niektorí jej konanie považovali za otvorený prejav nepriateľstva voči Jánovi a jeho šľachtickým obľúbencom. V bavorskom exile priviedla na svet svoje posledné deti – dvojčatá Annu a Elišku. V tom čase si narobila viac ako dvetisíc hrivien striebra dlhov, pretože manžel jej zakázal posielať akékoľvek finančné prostriedky. Do Čiech sa vrátila až začiatkom roku 1325. Namiesto sebavedomej a ctižiadostivej panovníčky Ján našiel zlomenú a chorú ženu. Trpela na tuberkulózu – zostávalo jej ešte päť rokov života.

Manželstvo Elišky a Jána sa neskončilo rozvodom. Pred svetom tvorili pár, ale úplné odcudzenie už nikdy neprekonali. Eliška dožila svoj nešťastný osud v úplnej izolácii. Posledné roky trávila ako typická žena gotiky. Zbierala ostatky svätých, korešpondovala s pápežskou kúriou, snažila sa dosiahnuť kanonizáciu svojej pratety Anežky Českej, podporovala stavbu zbraslavského kláštora.

Jej manžela stále viac a viac strhával vír európskej politiky, deti boli zasnúbené a rozišli sa po celej Európe, ona zostala sama a opustená. Zomrela 28. septembra 1330 vo veku 38 rokov vo Vyšehrade v prepoštovom dome, veľmi dlho trápená horúčkami a pľúcnou chorobou. Jej manžel pri nej nebol a nezúčastnil sa ani uloženia jej telesných pozostatkov v zbraslavskom kláštore. Smutná správa ho zastihla v Tridente uprostred príprav na vojenskú výpravu.

Potomstvo

• Margaréta (* 8. júl 1313 – † 11. júl 1341) ∞ 1328 vojvoda Henrich II. Dolnobavorský (1305 – 1339)
• Jitka/Bona (* 20. máj 1315 – † 11. september 1349) ∞ 1332 francúzsky dauphin Ján II. (1319 – 1364)
• Karol IV. (* 14. máj 1316 – † 29. november 1378), kráľ a cisár ∞
  • 1/ 1323 Blanka z Valois (1316 – † 1348), dcéra grófa Karola z Valois a Mahaut de Châtillon, sestra francúzskeho kráľa Filipa VI.
  • 2/ 1349 Anna Falcká (1329 – † 1353), dcéra rýnskeho falcgrófa Rudolfa II. a Anny Tirolskej
  • 3/ 1353 Anna Svídnická (1339 – † 1362), dcéra kniežaťa Henricha II. Svídnického a Kataríny Uhorskej, dcéry kráľa Karola I.
  • 4/ 1363 Alžbeta Pomoranská (* 1346/1347 – † 1393), dcéra pomoranského vojvodu Bohuslava V. a Alžbety Poľskej, dcéry kráľa Kazimíra III.
• Přemysl Otakar (* 1318 – † 1320)
• Ján Henrich (* 12. február 1322 – † 12. november 1375), moravský markgróf ∞
  • 1/ 1330 Margaréta Tirolská (* 1318 – † 1369), tirolská grófka, dcéra vojvodu Henricha Korutánskeho a Adelheid Brunšvickej
  • 2/ 1349/1350 Margaréta Opavská (1325/1330 – † 1363), dcéra Mikuláša II. Opavského a Anny Ratibořskej
  • 3/ 1364 Margaréta Habsburská (1346 – † 1366), dcéra rakúskeho vojvodu Albrechta II. a Jany z Pfirtu
  • 4/ 1366 Alžbeta Oettingenská († 1409), dcéra grófa Albrechta Oettingenského
• Anna (* 27. marec 1323 – † 3. september 1338) ∞ Oto Habsburský (* 1301 –  † 1339), syn cisára Albrechta I. a Alžbety Goricko-Tirolskej
• Eliška (* 27. marec 1323 – † pred 1330)

Genealógia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliška Přemyslovna