A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kovačevica | |
Ковачевица | |
dedina | |
Kovačevica - pohľad na dedinu od chrámu sv. Mikuláša
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Blagoevgrad |
Okres | Gărmen |
Nadmorská výška | 1 050 m n. m. |
Súradnice | 41°41′04″S 23°49′35″V / 41,684444°S 23,826389°V |
Rozloha | 117,06 km² (11 706 ha) |
Obyvateľstvo | 37 (2015) |
Hustota | 0,32 obyv./km² |
PSČ | 2969 |
Tel. predvoľba | 7527 |
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kovačevica (bulh. Ковачевица) je dedina a zároveň architektonická rezervácia v západnej časti pohoria Rodopy v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Charakteristika
Dedina sa nachádza v kopcovitom teréne v pohorí Západné Rodopy vo vysokej nadmorskej výške (priemer je 1 050 m n. m.) v doline nad riekou Kanina. Približne 24 km od dediny sa nachádza mesto Goce Delčev a najbližšie obývané miesto je približne 5 km vzdialená dedina Gorno Drjanovo.
Dejiny
Predpokladá sa, že prvé osídlenie tvorili ľudia, ktorí sa premiestnili z vedľajšej dediny Ribnovo a pravdepodobne aj z mesta Bansko. Meno dediny je prvýkrát spomínané v osmanských registroch z 15. a 16. storočia, kedy bolo v dedine registrovaných 17 obyvateľov. V 18. storočí sa do dediny prisťahovali aj Bulhari z gréckeho Západného Macedónska, konkrétne z mesta Kastoria (bulh. Костур - Kostur) a okolia. Zaujímavosťou je, že po celú dobu osmanskej nadvlády ostala (až na malú rómsku menšinu) Kovačevica čiste bulharskou a pravoslávnou dedinou. Najväčší rozmach dedina zažívala na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa tam nachádzalo približne 250 obytných domov a žilo 1740 obyvateľov (1728 Bulharov a 12 Rómov). V nasledujúcich rokoch počet domov klesol na 209.
Pamiatky
Celá dedina Kovačevica si zachovala autentický stav z 18. až 19. storočia a patrí medzi najznámejšie a najkrajšie bulharské dediny. Domy sú takmer celé postavené z kameňa, vrátane striech, len pri najvyšších domoch býva posledné poschodie z dreva. Dedina je zapísaná ako architektonická rezervácia, podobne ako napríklad Koprivštica, alebo Starý Plovdiv, najmä kvôli svojej zachovalej architektúre z obdobia bulharského národného obrodenia. Jednou z najvýznamnejších stavieb je chrám svätého Mikuláša.
Galéria
-
Typická architektúra v Kovačevici
-
Typická architektúra v Kovačevici
-
Typická architektúra v Kovačevici
-
Typická architektúra v Kovačevici
-
Typická architektúra v Kovačevici
-
Kovačevičské strechy
-
Kovačevičské strechy
-
Kovačevica - chrám svätého Mikuláša
-
Kovačevica z blízkeho kopca
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kovačevica
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ковачевица na bulharskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk