Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)

	Chrám svätého Mikuláša v Kovačevici
	pohľad na chrám z juhovýchodu
	Patrocínium: Mikuláš z Myry
Štát	Bulharsko
Oblasť	Blagoevgrad
Okres	Gărmen
Obec	Kovačevica
Náboženstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	41°41′02″S 23°49′32″V / 41,683889°S 23,825556°V
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet veží	1
Výstavba	1841 – 1847
- dokončenie	1847
Dátum
- posvätenia	1847
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Saint Nicholas Church, Kovachevitsa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 41°41′02″S 23°49′32″V / 41,683889°S 23,825556°V

Chrám svätého Mikuláša (bulh. Църквата „Свети Николай“ alebo „Свети Никола“ – Cărkvata „Sveti Nikolaj“ alebo „Sveti Nikola“) je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia v dedine Kovačevica v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.^[1]^[2]^[3]^[4]

Komplex chrámu, zvonice a chrámovej školy má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[1]^[2]

Lokalita

Chrám svätého Mikuláša sa nachádza na južnom konci dediny Kovačevica v lokalite známej pod názvom Elăta (bulh. Елъта).^[4]

Dejiny

Výstavba chrámu sa začala v roku 1841, pričom budovu postavili miestni staviteľskí majstri so širokou pomocou miestneho obyvateľstva.^[2] Chrám bol dokončený v priebehu roku 1847 a v tom istom roku bol aj vysvätený.^[2] V roku 1900 bola pri chráme pristavaná zvonica.^[2]

V roku 1973 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[1]

Charakteristika

Predstavuje obrodenecký typ chrámovej budovy.^[2] Svojou vysokou architektonicko-umeleckou hodnotou je výborným príkladom rozvoja staviteľstva trojloďových bazilikálnych chrámov v prvej polovici 19. storočia na území Bulharska.^[4]

Chrám je pomerne masívnej konštrukcie a je čiastočne vkopaný do zeme.^[2] Nachádza sa v malom dvore, pričom chrámový areál je zo strany ulice ohradený kamennou stenou.^[4] Je postavený z neopracovaných kameňov.^[2]^[4]^[3] Hrúbka stien dosahuje približne jeden meter.^[3] Chrám je trojloďovou pseudobazilikou bez kupoly s rozmernou polkruhovou apsidou vo východnej fasáde.^[2]^[4]^[3] Západná fasáda chrámu je omietnutá, zvyšné sú len pokryté vápnom.^[3] Pri západnej fasáde budovy sa nachádza vonkajšia galéria.^[2] Strecha budovy je sedlová, pokrytá kamennými doskami.^[2]^[4]^[3]

Vnútorné priestranstvo chrámu je rozdelené na tri lode dvomi stĺporadiami po šiestich stĺpoch,^[3]^[4]^[3] ktoré sú postavené na drevenej základni. Vo vrchnej časti sú zakončené hlavicou a spojené sú v rade polkruhovou arkádou.^[2] Centrálna loď je vyššia než bočné lode.^[4] Vnútorné rozmery naosu sú 19,34 x 11,96 metra.^[4] Strop je drevený doskový a zdobený drevorezbou s rôznymi motívmi. Naos a oltárna časť sú široké a dobre osvetlené.^[2] V západnej časti chrámu sa nachádza predsieň.^[4] Predsieň je oddelená od naosu, drevenými prepážkami, avšak len v priestore bočných lodí.^[2] Okrem toho je ohraničená šiestimi kamennými stĺpmi vo vrchnej časti spojených arkádami. V priestore nad predsieňou sa nachádza rozľahlá empora.^[4]

Výzdoba

Mimoriadne cenené sú z dreva vyrezávané časti interiéru ako ikonostas, vladársky trón a ambón.^[2] Výzdoba pochádza z rôznych období a je dielom rôznych autorov.^[3]

Ikonostas je doskový zdobený drevorezbou a maľbou. Bočné strany ikonostasu bolo dorobené až v neskoršom období, konkrétne v roku 1861.^[2]^[3] Cársky rad ikonostasu pozostáva z trinástich ikon. Tieto ikony vytvorili dvaja zografi v priebehu rokov 1848 – 1874.^[2] Jedným z nich bol miestny ikonopisec Jakov Nikolaj, ktorého dielom sú okrem časti ikon v cárskom rade aj sviatočné a apoštolské ikony zhotovené v roku 1848.^[3] Vzácne chrámové ikony sú predovšetkým ikona svätého Juraja na koni a ikona svätého Demetera na koni z roku 1874, ktoré sú dielom Georgiho Stergiuva, významného predstaviteľa banskej umeleckej školy.^[2] Okrem ikon vytvorených priamo pre chrám sa v budove nachádzajú aj staršie ikony z 18. storočia.^[2] Tieto ikony boli nájdené v ruinách staršieho malého chrámu, ktorý sa kedysi nachádzal na mieste súčasnej budovy.^[4] Autorom týchto ikon je trevnenský ikonopisec Dimităr Kojuv.^[3]

Zvonica

Autorom stavby je miestny kovačevický majster Angel Matev.^[4] Zvonica bola pri budove chrámu postavená v roku 1900.^[2] Nachádza sa pri severovýchodnom rohu budovy chrámu^[3] v priestore medzi samotným chrámom a budovou starej chrámovej školy.^[4]

Dosahuje výšky 12 metrov.^[2] Skladá sa z masívnej kamennej základne a trojdielnej prelamovanej nadstavby.^[4]

Vo zvonici sa nachádzajú dva zvony, odliate na mieste, ktoré boli darom od bratov Aleksovových – významných gornobrodinských majstrov. Na východnú fasádu zvonice bol namontovaný hodinový mechanizmus, ktorý predstavoval prvé hodiny v dedine (mechanizmus sa do súčasnosti nezachoval).^[2]

Chrámová škola

Budova starej chrámovej školy sa nachádza v bezprostrednom susedstve zvonice.^[2] Postavená bola pravdepodobne v rovnakom čase ako samotná budova chrámu,^[2] prípadne v období bezprostredne potom.^[4] Je postavená v tradičnom obrodeneckom štýle, typickom pre domy v Kovačevici.^[2] Budova svojimi malými rozmermi zodpovedá dobovej potrebe a neveľkému počtu žiakov v Kovačevici v čase výstavby. Budova je dvojposchodová, pričom celé prízemné poschodie zaberala jedna miestnosť. Na nadzemnom poschodí sa nachádzali dve miestnosti, menšia s ohniskom a väčšia bez ohniska.^[4]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[1]

Rok vyhlásenia: 1973^[1]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota a umelecká hodnota budovy

Galéria

pohľad na chrám z východu
pohľad na chrám a okolie zvrchu
pohľad k chrámu zo severozápadu – pred zvonicou je viditeľná budova starej chrámovej školy
detailný pohľad na zvonicu
ikona Panny Márie od Dimităra Kojuva
ikona svätých Cyrila a Metoda od Dimităra Kojuva

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград . ninkn.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 473 – 475.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Pirinski kraj. Tom. 2. N – JA. Blagoevgrad : Obština Blagoevgrad – Redakcija „Enciklopedija“, 1999. 474 s. ISBN 954-90006-2-1. S. 410 – 411.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r TILEV, Žeko. Architekturata na Kovačevica. Tom. 1.. Sofia : Architekturno izdatelstvo „ARCH & ART“, 2006. 256 s. ISBN 954-8931-36-2. S. 139 – 146.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=Chr%C3%A1m_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Mikul%C3%A1%C5%A1a_(Kova%C4%8Devica)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ninkn.bg-1] Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград . ninkn.bg, . Dostupné online.

[ref3-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 473 – 475.

[ref12-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Pirinski kraj. Tom. 2. N – JA. Blagoevgrad : Obština Blagoevgrad – Redakcija „Enciklopedija“, 1999. 474 s. ISBN 954-90006-2-1. S. 410 – 411.

[ref13-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r TILEV, Žeko. Architekturata na Kovačevica. Tom. 1.. Sofia : Architekturno izdatelstvo „ARCH & ART“, 2006. 256 s. ISBN 954-8931-36-2. S. 139 – 146.

[1]

[2]

[3]

[4]