A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Fyzikálna veličina je pojem kvantitatívne vystihujúci vlastnosť alebo stav fyzikálneho objektu (hmotného objektu alebo sústavy hmotných objektov) alebo fyzikálneho javu. Bežný pojem (napr. pojem rýchlosť) sa stáva fyzikálnou veličinou, keď sa zavedie príslušný predpis na meranie (čiže predpis na priradenie číselnej hodnoty).[1]
Fyzikálna veličina je produktom fyzikálneho skúmania. Z filozofického hľadiska je fyzikálna veličina významový útvar, ktorý je výsledkom poznania kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky fyzikálneho objektu alebo javu.
Každej fyzikálnej veličine sa priraďuje značka (symbol), ktorá sa všeobecne označuje písmenom. Napríklad fyzikálna veličina sila má symbol F.
Každej fyzikálnej veličine je priradená merná jednotka. Napríklad hertz je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania kmitočtu (frekvencie) a má priradenú značku Hz, newton je fyzikálna merná jednotka veličiny, ktorá je výsledkom poznania sily a priraďujeme jej značku N.
Fyzikálna veličina je nematematická veličina.
Delenie
Delenie 1
- veličina množstva (veličina kvantity, extenzívna, extenzitná) – napr. hmotnosť, dĺžka, teplo...; sú aditívne
- stavová veličina (veličina kvality, intenzívna, intenzitná) – napr. teplota, tlak...; nie sú aditívne
- protenzívna veličina (plynie trvalo a nedá sa spätne reprodukovať) – čas a odvodené veličiny
Delenie 2 (podľa počtu údajov potrebných na úplné určenie hodnoty)
- skalár (má veľkosť) – napr. hmotnosť, teplota
- vektor (má veľkosť a smer) – napr. sila, rýchlosť
- tenzor (má veľkosť a viacero význačných smerov) – napr. moment zotrvačnosti, mechanické napätie
Zoznam fyzikálnych veličín
Jednotka fyzikálnej veličiny
Jednotka fyzikálnej veličiny je stanovená hodnota fyzikálnej veličiny určitého druhu, ktorá je základom kvantitatívneho porovnávania, napr. meter, sekunda, ampér.
Meranie fyzikálnej veličiny
Kvantitatívne porovnávanie fyzikálnej veličiny nazývame meraním fyzikálnej veličiny. Výsledkom je číselná hodnota fyzikálnej veličiny. Udáva, koľkokrát je hodnota meranej veličiny väčšia ako je hodnota zvolenej jednotky fyzikálnej veličiny (napr. mm, m, km; s, hod.; W, MW) a má vypovedaciu schopnosť, len ak uvedieme aj použitú jednotku fyzikálnej veličiny, vzhľadom na ktorú sa porovnávanie uskutočnilo.
Externé odkazy
- ↑ fyzikálna veličina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 675. ; FILIT
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Encyklopedie fyziky
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk