4. návštevná expedícia

Emblém misie
Počet členov posádky	3
Dátum štartu	30. október 2002 3:11
Štartovacia loď	Sojuz TMA-1
Dátum pristátia	10. november 2002 0:04 UTC
Pristávacia loď	Sojuz TM-34
Doba pripojenia	8 dní, 15 hodín a 43 minút
Trvanie misie	10 dní, 20 hodín a 53 minút
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia 3. návštevná expedícia 5. návštevná expedícia
Kozmonautický portál

4. návštevná expedícia (skrátene EP-4; rus. Четвертая экспедиция посещения, ЭП-4) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava troch kozmonautov - Sergeja Zaľotina, Franka De Winne a Jurija Lončakova - na stanici, ktorej hlavnou úlohou bola zámena lode Sojuz slúžiacej ako záchranný čln pre stálu posádku stanice.

Posádka

Hlavná

• Sergej Zaľotin (2), veliteľ, CPK
• Frank De Winne (1), palubný inžinier 1, ESA
• Jurij Lončakov (2), palubný inžinier 2, CPK

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná

• Jurij Lončakov, veliteľ, CPK
• Alexander Lazutkin, palubný inžinier, RKK Energija

Priebeh výpravy

Prípravy

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Sojuzy bolo nutné po pol roku striedať a vykonať striedanie bol hlavná úloha krátkodobých návštevných expedícií. Štvrté striedanie bolo naplánované na prelome októbra a novembra 2002.

V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach.^[1] K letu v októbri-novembri 2002 bol určený belgický astronaut ESA Frank De Winne, jeho misia dostala názov "Odissea".

De Winne začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku v auguste 2001, od decembra 2001 spolu so skúseným Sergejom Zaľotinom majúcim za sebou dvojmesačnú pobyt na Mire.^[2] tretím členom posádky mal byť vesmírny turista - oficiálne účastník kozmického letu - hudobník, sólista americkej skupiny ’N Sync James Lansten «Lanke» Bass.^[3] Bass na jar prešiel lekárskymi prehliadkami, od 4. júla 2002 sa pripravoval na let v CPK, 7. augusta bol oficiálne menovaný za tretieho člena posádky, ale už 3. septembra bol vyradený z prípravy pre nesplnenie finančných podmienok kontraktu.^[4] Dňa 1. októbra 2002 bol na uvoľnené miesto vybraný veliteľ záložnej posádky Jurij Lončakov, pričom súčasne formálne zostal aj v záložnej posádke.^[5]

Priebeh letu

Trojica Zaľotin, De Winne, Lončakov odštartovala do vesmíru 30. októbra 2002 z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-1.^[6] Po dvoch dňoch samostatného letu sa 1. novembra o 5:01 UTC spojili so stanicou.^[6]

Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali vedecký program.

Ruskí kozmonauti v experimente Akustika (rus. Акустика) študovali zaťaženie posádky ISS hlukom, program Uragan (rus. Ураган) sledoval rozvinutie metód pozorovania prírodných a technologických katastrof s cieľom zníženia ich následkov, v experimente Diatomeja (rus. Диатомея) sa venovali monitorovaniu morí a oceánov s cieľom vytypovať bioproduktivne oblasti, sledovanie biologickej nebezpečnosti rastu plesní a mikroorganizmov na palube kozmickej stanice bolo obsahom experimentu Biodegradacija (rus. Биодеградация).^[7] Zdravie kozmonautov sledovali experimenty Diurez (rus. Диурез) a Biotest (rus. Биотест).^[8]

Frank De Winne sa v rámci programu Odissea venoval množstvu rôznorodých prác. V oblasti biotechnológií to bol súbor experimentov Aquarius-B skladajúci sa z experimentu Vitamin D - sledovanie vplyvu beztiaže na mechanizmus pôsobenia vitamínu D na kostné tkanivo cicavcov, experimentu Rhosignal - sledovanie vplyvu beztiaže na signálne molekuly enzýmu GTPasa u ľudských fibroblastov typu RHOSIG a experiment Ramiros - sledovanie vplyvu ťažkých nabitých častíc kozmického žiarenia na najdôležitejšie druhy tkanív cicavcov v podmienkach kozmického letu. Ďalej experiment Message - monitorovanie vplyvu podmienok kozmického letu na mikrobiologickú pohyblivosť a genetické procesy, príprava monokryštálov bielkovín metódou protiprúdnej difúzie - experiment GCF-B (angl. Granada Crystallization Facility - Belgium) a monitorovanie rastu bielkovín metódou protiprúdnej difúzie - experiment Promiss.^[7][9]

K piatim lekárskobiologickým experimentom patrili experiment Cardiocog - sledovanie zmien srdcovocievneho systému človeka v podmienkach beztiaže, experiment Neurocog - vplyv podmienok kozmického letu na vnímanie a zapamätanie si pohybov tela v priestore, experiment Sympathy - sledovanie zmien sympatetickej časti nervového systému človeka na základe rozboru žilovej krvi, experiment Virus - odber slín pre zisťovania zmien protivírusovej imunity človeka a experiment Sleep - skúmanie vplyvu podmienok kozmického letu na spánok.^[7]

Ďalej sa belgický astronaut venoval sledovaniu prenosu hmoty a koeficientu izotermálnej difúzie v dvoch a trojkomponentných zmesiach kvapalín - experiment DCCO (angl. Diffusion coefficients in Crude Oil), štúdiu tvorby nanoskopických vrstiev zeolitov - experiment Zeogrid a monitorovanie optických javov v atmosfére a ionosfére Zeme viazaných na búrkové a seizmické javy - experiment LSO-B (angl. Lightning and Sprite Observation - Belgium).^[7]

Program Odissea zahŕňal aj popularizáciu de Winneho letu pri experimente Video - vyhotovenie videozáznamu jednoduchých fyzikálnych experimentov v beztiaži a experimentu ARISS - rádioamatérske spojenia s belgickými strednými školami.^[7]

Po týždennom pobyte na ISS sa dňa 9. novembra 2002 o 20:44 UTC posádka 4. návštevnej expedície v Sojuze TM-34 odpútala od stanice a 10. novembra o 0:04 UTC pristála v severnom Kazachstane, 100 km severovýchodne od Arkalyku.^[8]

Referencie

Kozmonautický portál

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 4. návštěvní expedice (ISS) na českej Wikipédii.
• Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku 2002-050A - Sojuz-TMA 1 (verzia 2010-03-20 13:13:30 UT) uverejneného na stránkach SPACE 40, ktorého autorom je Antonín Vítek . (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)
  

1. ↑ More missions for Europeans Astronauts . ESA, rev. 2002-04-23, . Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2009-11-01, . Kapitola Сергей Викторович Залётин. Dostupné online. (po rusky)
3. ↑ ŠAMSUTDINOV, Sergej Chisamovič. Лэнс Басс отстранен от подготовки в ЦПК. Новости космонавтики, október 2002, čís. 10. Dostupné online. ISSN 1561-1078. (po rusky)
4. ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2007-09-30, . Kapitola James Lansten «Lanke» Bass. Dostupné online. (po rusky)
5. ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2009-12-31, . Kapitola Юрий Валентинович Лончаков. Dostupné online. (po rusky)
6. ↑ ^{a b} HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky . REV. 2003-05-25, . Kapitola Sojuz TMA-1. Dostupné online. (po česky)
7. ↑ ^{a b c d e} VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond . Praha: rev. 2010-03-20, . Kapitola 2002-050a - Sojuz-TMA 1. Dostupné online. (po česky)
8. ↑ ^{a b} Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва . Moskva: RKK Energija, . Kapitola ЭКСПЕДИЦИЯ МКС-5 ЧЕТВЕРТАЯ РОССИЙСКАЯ ЭКСПЕДИЦИЯ ПОСЕЩЕНИЯ. Dostupné online. (po rusky)
9. ↑ Experiments in space . ESA, rev. 2002-04-23, . Dostupné online. (po anglicky)