Jodid draselný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	KI
Vzhľad	biely prášok alebo kryštáliky
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	166,002 8 u
Molárna hmotnosť	166,002 8 g/mol
Teplota topenia	682 °C
Teplota varu	1 330 °C
Hustota	3,123 g/cm³ (20 °C) 1,395 9 g/cm³ (20 °C, 40% roztok)
Rozpustnosť	'vo vode: 127,31 g/100 ml (0 °C) 135,80 g/100 ml (10 °C) 144,07 g/100 ml (20 °C) 148,45 g/100 ml (25 °C) 152,50 g/100 ml (30 °C) 159,70 g/100 ml (40 °C) 168,50 g/100 ml (50 °C) 176,40 g/100 ml (60 °C) 191,80 g/100 ml (80 °C) 206,63 g/100 ml (100 °C) 247 g/100 ml (150 °C) 292 g/100 ml (200 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol 13,6 g/100 ml (10 °C) 15,1 g/100 ml (20 °C) 18,1 g/100 ml (40 °C) 18,9 g/100 ml (50 °C) etanol 1,5 g/100 ml (0 °C) glycerol 50,6 g/100 ml (20 °C) acetón 1,31 g/100 ml (25 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	103,4 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−327,6 kJ/mol
Štandardná entropia	110,8 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia	−324,1 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,641 J K−1 g−1
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii. Európska klasifikácia látok Hrozby Škodlivá látka (Xn) Vety R R42/43 Vety S S22, S26, S37/39 NFPA 704 1 1 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7681-11-0
Číslo UN	2056
EINECS číslo	231-659-4
Číslo RTECS	TT2975000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Jodid draselný (KI) je anorganická zlúčenina jódu a draslíka. Táto biela soľ je komerčne najvýznamnejším jodidom, v roku 1985 predstavovala ročná svetová výroba približne 37 tisíc ton. Je menej hygroskopický ako jodid sodný, takže sa s ním ľahšie pracuje. Staré a nečisté vzorky sú žlté, pretože podliehajú oxidácii jodidu na jód.^[1]

V medicíne sa jodid draselný používa vo forme tabliet obsahujúcich zvyčajne 130 mg jodidu draselného, alebo ako „nasýtený roztok jodidu draselného“, ktorý v generickej formulácii amerického liekopisu obsahuje 1 000 mg jodidu draselného na 1 ml (alebo 500 mg jodidu draselného v 10 kvapkách - cca 0,5 ml).^[2]

Štruktúra, výroba, vlastnosti

Jodid draselný je iónová zlúčenina, kryštalizuje podobným spôsobom ako chlorid sodný (kubická kryštálová štruktúra). Vyrába sa reakciou hydroxidu draselného s jódom.^[1]

4 KOH (aq) + 2 I₂ → 4 KI + 2 H₂O + H₂

Anorganická chémia

Pretože je jodidový ión slabým redukčným činidlom, I^- so silnými oxidačnými činidlami (napr. chlórom) ľahko oxiduje na jód:

2 KI (aq) + Cl₂ (aq) → 2 KCl + I₂ (aq)

Táto reakcia sa využíva pri izolácii jódu z prírodných zdrojov. Jodid draselný je oxidovaný aj vzduchom, ako možno dokázať pozorovaním fialového extraktu, oplachu starej vzorky jodidu draselného dichlórmetánom. V kyslom prostredí sa tvorí kyselina jodovodíková, ktorá je silnejším redukčným činidlom.^[3][4][5]

Podobne ako iné jodidy, tvorí jodid draselný, ak je zmiešaný s elementárnym jódom, trijodidový ion I₃^-:

KI (aq) + I₂ (s) → KI₃ (aq)

Na rozdiel od jódu, trijodidové soli sú dobre rozpustné vo vode. Takto sa jód využíva pri redoxných titráciach. Vodný roztok trijodidu draselného, nazývaný Lugolov roztok, sa používa ako dezinfekcia a ako leptadlo pre zlaté povrchy.

Jodid draselný je prekurzorom jodidu strieborného, ktorý sa používa pre vysokorýchlostné fotografické filmy:

KI (aq) + AgNO₃ (aq) → AgI (s) + KNO₃ (aq)

Jód reaguje s peroxidom vodíka za vzniku veľkého množstva peny, tzv. slonia zubná pasta.

Organická chémia

Jodid draselný slúži ako zdroj jodidového iónu pre organickú syntézu. Užitočnou aplikáciou je príprava aryljodidov z aréndiazoniových solí.^[6][7]

Analytická chémia

Jodid draselný spolu so zásaditým dusičnanom bizmutitým - BiO(NO₃) • H₂O sú surovinami na prípravu Dragendorffovho činidlá - KBiI₄.

Použitie

Medzi hlavné oblasti použitia jodidu draselného patrí využitie ako potravinový doplnok pre krmivá (je označený ako prídavná látka (E 917), prekurzor jodidu strieborného a ako zložka dezinfekčných prípravkov. Jodid draselný sa tiež pridáva do prostriedkov na vlasy a niekedy sa s ním „jodiduje“ kuchynská soľ. Využíva sa tiež pre potláčanie fluorescencie v biomedicínskom výskume vďaka kolíznemu potláčaniu fluorescencie jodidovým iónom.

SSKI

Nasýtený roztok jodidu draselného, označovaný skratkou SSKI, sa používa pri liečbe hubovej infekcie sporotrichózy. Pretože je jodid draselný veľmi rozpustný vo vode, obsahuje SSKI 1 g jodidu draselného na mililiter roztoku. Jodid draselný obsahuje cca 76,4% (hmotnosti) jodidu, teda cca 764 mg na mililiter.

Nasýtené roztoky jodidu draselného možno použiť aj pre núdzovú liečbu hypertyroidizmu, pretože vysoké dávky jodidu dočasne potláčajú sekréciu tyroxínu v štítnej žľaze.^[8]

Roztoky vytvorené z niekoľkých kvapiek SSKI pridaných do nápojov je možné použiť aj ako expektorans, k zvýšeniu obsahu vody v sekréte dýchacieho ústrojenstva a teda umožnenie lepšie vykašliavanie.

Ochrana proti radiácii

Jodid draselný sa podáva preexpozičných perorálnych tabletách. Prijatý jód nasýti štítnu žľazu a zníži sa tým vychytávanie rádionuklidov jódu počas pobytu v rádioaktívne zamorenom prostredí.

Nežiaduce reakcie

Boli hlásené prípady, kedy liečba jodidom draselným spôsobovala opuch príušných slinných žliaz, pretože jodid draselný stimuluje tvorbu slín.^[9] Medzi nežiaduce účinky SSKI, ak sa podáva orálne dospelému človeku v dávkach cca 250 mg jodidu draselného niekoľkokrát denne (5 kvapiek niekoľkokrát denne) pre blokádu štítnej žľazy, prípadne ako expektorans, patrí akné, strata chuti a žalúdočné nevoľnosti. Objavuje sa v niekoľkých prvých dňoch, než si telo zvykne na medikáciu. Vážnejšie vedľajšie účinky, ktoré vyžadujú poradu s lekárom, sú zvýšená teplota, slabosť, nezvyčajná vyčerpanosť, opuch šije alebo krku, bolesti v ústach, vyrážka, nevoľnosť, zvracanie, bolesti žalúdka, neobvyklá tepová frekvencia, necitlivosť alebo brnenie rúk alebo nôh alebo kovová chuť v ústach.^[10]

Bezpečnosť

Jodid draselný je mierne dráždivý, pri práci je potrebné používať ochranné rukavice. Nadmerná chronická expozícia môže mať nežiaduce účinky na štítnu žľazu. Jodid draselný je možný teratogén (môže spôsobovať strumu u plodu).

Referencie

Externý odkaz

• World Health Organization's guidelines for iodine prophylaxis following a nuclear accident

Literatúra

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid draselný na českej Wikipédii.