Svorad
krasová plošina
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský
Okres	Liptovský Mikuláš
Obce	Prosiek, Veľké Borové
Pohorie	Podtatranská brázda, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy
Vodný tok	Prosiečanka
Nadmorská výška	920 – 1 000 m n. m.
Súradnice	49°11′02″S 19°29′46″V / 49,184°S 19,496°V / 49.184; 19.496
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Svorad (920 – 1 000 m n. m.) je lúčnatá krasová náhorná plošina (planina) na Slovensku v západnej časti Podtatranskej brázdy, na severnom úpätí Chočských vrchov. Rozprestiera sa nad záverom Prosieckej doliny v katastrálnom území obcí Prosiek a Veľké Borové v okrese Liptovský Mikuláš.^[1][2]

Poloha

Plošina leží v povodí Prosiečanky, ktorej horný tok ňou preteká, na rozhraní troch geomorfologických celkov:^[3][1]

• Zubereckej brázdy (západná časť Podtatranskej brázdy), ktorej je súčasťou
• Skorušinských vrchov, ktorých juhozápadný výbežok ju ohraničuje zo severu masívom vrchu Diel (1 051 m n. m.)
• Chočských vrchov, ktoré ju ohraničujú z juhu masívom Prosečného (1 372 m n. m.) v rovnomennom východnom podcelku

Centrálna časť plošiny je len mierne zvlnená (920 – 940 m n. m.) s poklesom smerom na juhozápad k záveru Prosieckej doliny. Najjednoduchší prístup je z obce Veľké Borové (835 m n. m.), ležiacej približne 2 km severovýchodne, priamo pod úbočím plošiny.

Geológia

Plošina je budovaná flyšovými paleogénnymi sedimentmi a má mierne zaoblené formy reliéfu. Zbierajú sa na nej viaceré vetvy, tvoriace horný tok Prosiečanky, ktorá sa následne na začiatku vápencového územia na úpätí Chočských vrchov ponára v mohutnom závrtovitom ponore a ďalej tečie podzemím. V dôsledku toho je v záverečnom tiesňavovom úseku Prosieckej doliny, od bočnej doliny Červené piesky s rovnomenným vodopádom až po Svorad, po väčšinu roka (mimo povodní) len suché koryto potoka.^[1]

Ponor Prosiečanky je v súčasnosti zanesený sedimentmi, v minulosti však bol údajne otvorený a dalo sa ním vstúpiť do voľných priestorov.^[4] Tento závrt predstavuje jediný výraznejší krasový útvar na plošine, mimo neho sa tu nachádzajú už len mierne zvlnené lúky a viaceré mokrade.

Rastlinstvo

Rozsiahle lúky a pastviny tu vznikli postupným klčovaním pôvodných lesných porastov pastiermi v priebehu uplynulých storočí. Posledné desaťročia, po ústupe intenzívneho spásania v 70. až 80. rokoch 20. storočia, sa lokalita naopak stala klasickým príkladom tzv. sukcesie – v tomto prípade postupnej pomalej premeny neudržiavaných lúk a pastvín na les. Botanicky významný bol výskyt kríkov borievky obyčajnej (Juniperus communis), ktorá predstavovala prvé štádium sukcesie. Okrem bežných lúčnych druhov tráv a bylín, sa na vlhkých stanovištiach vyskytuje páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) a tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), ktoré tu reprezentujú floristicky významnejšie druhy rastlinstva. Miestami sa tiež, v dôsledku intenzívneho spásania, vytvorili rozsiahlejšie porasty horskej trávy psice tuhej (Nardus stricta).^[1]

Dejiny

Prosiecka dolina aj s planinou Svorad patrila historicky obci Sielnica. V roku 1287 uhorský kráľ Ladislav IV. vyčlenil z tohoto majetku pôdu a lesy medzi Prosieckym potokom (Prosiečanka) a Sielnicou, vrátane územia planiny, čim vznikol zárodok osady Prosiek. Do roku 1500 osadu vlastnil zemiansky rod Mikuš, neskôr rod Jóbovcov z Fančalu, ktorí sa do Prosieka prisťahovali a boli vlastníkmi až do 20. storočia.^[5]

Prvá písomná zmienka, už s názvom Svorad ako bežným pomenovaním, je podľa Jozefa Kútnika z roku 1556, v listine Liptovskej župy. Ďalšia zmienka je potom z roku 1589, v dohode medzi rodmi Jób Fančali z Prosieka a Kubíni z Vyšného Kubína. Svorad sa potom, ako hraničný bod, spomína v dokumentoch k dlhodobému územnému sporu grófa Štefana Ilešháziho (* 1541 – † 1609) s Jóbovcami, započatého v roku 1583.^[5]

Planina býva uvádzaná aj ako križovatka historických ciest z Oravy a Liptova do Poľska. Po postupnom vyklčovaní lesov pastiermi boli lúky využívané ako pasienky aj ako zdroj sena, priamo na plošine vznikli desiatky senníkov a stodôl na jeho uskladnenie a sušenie. Na zvoz sena do Prosieka bola v Prosieckej doline vybudovaná vozová cesta, prekonávajúca tiesňavové úseky drevenou vozovkou, položenou na trámoch, zasadených do skalných stien tiesňavy. Cesta bola opakovane poškodzovaná vodou pri jarných povodniach a následne opravovaná. V roku 1944 vyhodili mostové časti do vzduchu partizáni a torzo odniesla veľká voda v roku 1947, pričom cesta už nebola následne obnovená.^[6]

Pôvod názvu

Pôvod názvu plošiny je dávaný do súvisu s pustovníkom sv. Svoradom, benediktínskym mníchom, žijúcim na prelome 10. a 11. storočia.^[5][6]

Turistika

Svorad predstavuje významnú križovatku turistických chodníkov:

• modrá trasa a náučný chodník č. 2708 Prosiek – Prosiecka dolina – Svorad – Oblazy (Kvačianska dolina, rázcestie s červenou č. 0862a)
• zelená trasa č. 5620 Liptovská Anna – Pravnáč – Lomné – Svorad – Prosečné – dolina Borovianky (rázcestie s modrou č. 2708)

Vyššie, severným okrajom lúk popod vrchol Dielu, prechádza červená diaľková turistická trasa, cyklotrasa a bežecká trasa č. 0847a Dolný Kubín – Malatiná – Veľké Borové – Malé Borové – Kopec – Zuberec – Brestová, skanzen – Skorušina – Oravice.

Galéria

• 

  Informačný panel k názvu a dejinám využívania lokality

• 

  Zvyšky jednej z posledných stodôl na sušenie sena

• 

  Spontánna obnova lesa

• 

  Pasenie ovcí pod Dielom

• 

  Starší kríž na návrší Sekané (945 m n. m.) nad Veľkým Borovým

Panoráma plošiny, vľavo (JZ pohľad) záver Prosieckej doliny a za ňou Lomné (1 278 m n. m.), napravo od stredu (S) vrch Diel (1 051 m n. m.), úplne vpravo cesta smerom na kótu Sekané na SV okraji plošiny a obec Veľké Borové pod úbočím plošiny.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svorad (plošina)

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape