Herliansky gejzír
národná prírodná pamiatka
Začiatok erupcie gejzíra, 29. apríl 2018
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okres	Košice-okolie
Obec	Herľany
Súradnice	48°48′04″S 21°28′39″V / 48,801111°S 21,4775°V / 48.801111; 21.4775
Vznik	1987
- posledná novelizácia	1996
Správa	ŠOP - Prešov
Kód	542
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Herľany Geyser
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Herliansky gejzír je vzácny studený gejzír, nachádzajúci sa v obci Herľany (okres Košice-okolie) na úpätí Slanských vrchov, v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany-Rankovce. Je aktívny nepretržite od roku 1872, pričom do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v nemeckom Andernachu, na Ukrajine^[1] a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande. Gejzír bol v roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku^[2], a od roku 2002 je na predbežnom zozname Svetového dedičstva UNESCO^[3].

Gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou (vrtom hlbokým 404,5 metra). Samovoľne strieka do výšky 22 metrov s periódou 34-36 hodín, erupcia trvá približne 25 minút. Teplota vystrekovanej vody je 14-18°C a voda je silne mineralizovaná. Priemerná výdatnosť je 25-30 litrov vody za sekundu. ^[4]

História

Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd.

Vrt sa začal hĺbiť v roku 1870. Prvý horizont podzemnej vody bol v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Bolo to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m (15.-25. 10. 1874) voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala predlžovať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 m.

Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 miliónov m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén vel'ký 2 x 2 km a hlboký 5 metrov.

História Herlianskeho gejzíra vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.^[4]

Technické a chemické údaje

Vrt do hĺbky 351 m zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu - v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená. V r. 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíra.

Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný ílovitý sediment. Podľa chemického rozboru, vykonaného v r. 1995, je voda z Herlianského gejzíra stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podl'a klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10 °C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu CO₂. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemová aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq na liter vody, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq na liter vody, čo nasvedčuje zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom.^[4]

Erupcie

Energiou spôsobujúcou erupciu je oxid uhličitý vystupujúci z podložia pozdĺž tektonických zlomov. Pochádza sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti. Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Celkove však gejzír postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje.

Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové, neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 litrov vody za sekundu. Do roku 2016 sa interval medzi erupciami zvýšil na 34-36 hod., a voda striekala už len do výšky 7-15 metrov. V roku 2016 bol zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice. Výška erupcie gejzíra je po oprave okolo 22 metrov, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 litrov vody za sekundu.

Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a zverejňuje sa na oficiálnych stránkach obce Herľany. Je však len orientačný - vypočítavaný v intervale 34-36 hod.^[4]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Herliansky gejzír

Externé odkazy

Portál vedy o Zemi

• Herliansky gejzír – obec Herľany
• Herliansky gejzír Archivované 2008-08-04 na Wayback Machine – sacr.sk
• Herliansky gejzír v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
• Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky