Diviačia priepasť
národná prírodná pamiatka
Diviačia priepasť - vstup
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okres	Rožňava
Obec	Plešivec
Súradnice	48°35′14″S 20°26′29″V / 48,587283°S 20,4414°V / 48.587283; 20.4414
Vznik	1986
- posledná novelizácia	1996
Správa	Správa slovenských jaskýň
Kód	519
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst
Typ pamiatky	prírodná
Rok	1995 (#19)
Rok rozšírenia	2000
Číslo	725-858
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	viii
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Diviačia priepasť patrí medzi najhlbšie priepasti na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti Plešivskej planiny v Slovenskom krase, v katastrálnom území obce Plešivec. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasintrovanej kostry diviaka (Sus scrofa). Od roku 1986 je národnou prírodnou pamiatkou a je súčasťou NP Slovenský kras. Patrí medzi jaskyne Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je verejnosti neprístupná.

Bola vytvorená tektonickými poruchami vo vápencoch silického príkrovu. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sintrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko netopierov, preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy guána. V roku 1966 bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik Neobísium (Blothrus) slovacum, ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát.^[1]

Referencie

Zdroje

• Diviačia priepasť v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
• Diviačia priepasť - Správa slovenských jaskýň
• UNESCO - Jaskyne Slovenského Krasu

Tento článok týkajúci sa chráneného územia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.