Matica slovenská
Matica slovenská pred budovou MS
Základné informácie
Krátky názov	MS
Motto	Karol Kuzmány: „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti.“
Vznik	4. augusta 1863 v Martine
Právne postavenie	verejnoprávna inštitúcia
Určenie / zameranie	kultúra, veda, literatúra, vydavateľská činnosť, archívnictvo, knihovníctvo, osveta, divadlo, folkloristika
Ústredie	P. Mudroňa 1
Miesto	036 01 Martin
Súradnice	49°04′07″S 18°55′18″V / 49,0685°S 18,9216°V / 49.0685; 18.9216Súradnice: 49°04′07″S 18°55′18″V / 49,0685°S 18,9216°V / 49.0685; 18.9216
Ďalšie informácie
Oblasť pôsobenia	kultúra, veda, literatúra, vydavateľská činnosť, archívnictvo, knihovníctvo, osveta, divadlo, folkloristika
Členstvo	Individuálne Kolektívne
Rokovací jazyk	slovenčina
Generálny tajomník	Peter Schvantner
Predseda Matice slovenskej	JUDr. Marián Gešper [1]
Správca Matice slovenske	Mgr. Maroš Smolec
Kľúčoví ľudia	Karol Kuzmány, Štefan Moyzes, Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, Jur Hronec, Jozef Cíger-Hronský, Ladislav Novomeský, Vladimír Mináč,
Hlavný orgán	Valné zhromaždenie
Rozpočet	2017: 3 231 090€
Webstránka	oficiálna stránka

Matica slovenska. Pečať. 1848

Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863

Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Historické založenie MS bolo na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. augusta 1863. V roku 1875 uhorská vláda Maticu zakázala a jej činnosť bola obnovená 1. januára 1919. V súčasnosti sa riadi Zákonom o Matici slovenskej č. 68/1997^[2] a Stanovami Matice slovenskej.^[3]

Matica slovenská sa zároveň podieľa na rozvoji slovenskej vedy, kultúry, umenia i školstva a všetkých foriem duchovného a spoločenského života, ktoré upevňujú národné sebauvedomenie, najmä v radoch slovenskej inteligencie, študentstva a mládeže.^[4] Osobitú spoluprácu udržuje a rozvíja s maticami slovanských národov a maticami slovenskými pôsobiacimi mimo územia Slovenska.

Matica slovenská pravidelne organizuje konferencie, semináre, kolokviá a prednášky,^[5] podieľa sa tiež na osadzovaní a odhaľovaní pamätných tabúľ a búst k historickým udalostiam a významným osobnostiam slovenskej kultúry.^[6] Zamestnanci sa tiež podieľajú na tvorbe historických filmových dokumentov^[7] a zapájajú sa do rôznorodej osvetovej činnosti.

Zameranie a poslanie Matice slovenskej

Matica slovenská chce prehlbovať u svojich členov pozitívny vzťah k svojej vlasti, domovine svojich predkov, a tak upevňovať národnú hrdosť a vlastenectvo; národne aktivizovať a zjednocovať všetkých občanov a to bez rozdielu národnosti, náboženského vyznania, politickej príslušnosti vrátane slovenských komunít v zahraničí v záujme upevňovania slovenskej štátnosti.^[3]

Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenska, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.^[8]

Cieľ Matice slovenskej

Pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.^[8]

Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v Tatranskej Lesnej.^[8] Každé tri roky organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska.^[8] Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v Nemecku v roku 1980. Prvý festival na slovenskej pôde bol v roku 1992 v Martine. 8. ročník sa uskutočnil 4. až 10. júla 2001 v Michalovciach^[9], od 1. do 6. júla 2007 vo Vysokých Tatrách^[10], 4. až 8. júla 2013 v Košiciach.^[9]

Pracoviská Matice slovenskej

• Archív Matice slovenskej
• Členské ústredie Matice slovenskej
• Finančno-ekonomický útvar Matice slovenskej
• Informačné ústredie Matice slovenskej
• Krajanské múzeum Matice slovenskej
• Magazín Slovensko
• Požičovňa kostýmov a krojov Matice slovenskej
• Sekretariát predsedu a správcu Matice slovenskej
• Vedné ústredie Matice slovenskej
• Slovenský literárny ústav Matice slovenskej
• Slovenský historický ústav Matice slovenskej
• Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej
• Redakcia Slovenských pohľadov
• Redakcia Slovenských národných novín
• Technicko-investičný útvar Matice slovenskej
• Vydavateľstvo Matice slovenskej

Sídla Matice slovenskej

Druhá budova Matice slovenskej

Súčasná, druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926

Slávnostné otvorenie druhej budovy Matice slovenskej

1. budova

Bližšie informácie v hlavnom článku: Budova Matice slovenskej (Martin)

Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1864 – 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V súčasnosti tu je umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea.

Druhá budova Matice slovenskej v Martine

2. budova

Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. V tejto budove je súčasné sídlo Matice slovenskej.

V areáli sa do konca roka 2022 odhalilo celkovo sedemnásť búst národných dejateľov, ktoré sa osadili v nasledovnom poradí:

• 2. októbra 2012 – kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák
• 2. augusta 2013 – prvý predseda MS Štefan Moyses, prvý podpredseda MS Karol Kuzmány a čestný podpredseda MS Ján Francisci
• 1. augusta 2014 – vedúci predstaviteľ národného hnutia 1. polovice 20. storočia a člen výboru MS Andrej Hlinka
• 7. augusta 2015 – vedúci predstaviteľ slovenského národného hnutia v 19. storočí a kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr a správca MS a spisovateľ Jozef Cíger-Hronský
• 17. augusta 2016 – spisovateľ a národný dejateľ Svetozár Hurban Vajanský a zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike Štefan Furdek
• 11. augusta 2017 – prvý predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban a zakladateľ MS a Spolku sv. Vojtecha Andrej Ľudovít Radlinský
• 30. októbra 2018 – predseda MS, Slovenskej národnej strany a Slovenskej národnej rady Matúš Dula
• 4. augusta 2019 – predseda MS, prvý predseda a prvý generálny dozorca ECAV Ján Vanovič
• 23. septembra 2020 – doživotný správca MS Jozef Škultéty
• 4. augusta 2021 – štátnik a politik, čestný člen Matice slovenskej Alexander Dubček
• 4. októbra 2021 – zakladateľ a predseda Svetového kongresu Slovákov, člen Zahraničnej Matice slovenskej Štefan Boleslav Roman
• 7. júna 2022 – ideológ národného hnutia a zakladateľ Matice slovenskej Štefan Marko Daxner

Tretia budova Matice slovenskej

3. budova

Bližšie informácie v hlavnom článku: Nová budova Matice slovenskej

Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 – 1975. Otvoril ju slávnostne vtedajší predseda Vladimir Mináč. Odovzdaná do užívania bola 31. augusta 1975, čím sa tretia matičná budova stala novým moderným a kultúrne polyfunkčným matičným sídlom. Po prijatí knižničného zákona č. 183 z mája 2000 sa Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej odčlenila od materskej inštitúcie a od 1. júla 2000 sa stala samostatnou právnickou osobou, ktorá získala sídlo na Hostihore. Na základe zákona bola vyňatá z matičnej štruktúry, okrem tretej, aj prvá historická budova Matice slovenskej. Tretia budova sa stala sídlom Slovenskej národnej knižnice a matičné pôsobisko sa vrátilo do druhej matičnej budovy.

Dejiny^[11]11">upraviť | upraviť zdroj

Pamätná tabuľa na 1. budove MS

Matiční výtečníci, zakladatelia Matice slovenskej

Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať“^[3]

• 1861

V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil prípravný výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Na schválenie ich predložil 1. augusta 1861 ich predložil na schválenie Uhorskej kráľovskej miestodržitelskej rade.

• 1863

Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863, po tom čo cisár František Josef I. koncom mája potvrdil stanovy spolku. Za prvého predsedu bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes, za podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány.

• 1865

Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).

• 

  Letopis Matice slovenskej – prvý slovenský vedecký časopis

• 

  Vydavateľská produkcia Matice slovenskej z rokov 1863 – 1875

• 

  Prvá budova Matice slovenskej v Martine

• 

  Prvá budova Matice slovenskej

• 1875

Uhorská vláda (uznesením ministra vnútra Koloman Tisza č. 125 zo 6. apríla) zakázala činnosť Matice slovenskej po 12 rokoch jej existencie. 12 novembra 1875 bola Matica rozpustená^[12] a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorsky maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), čo bol vládny pomaďarčovací spolkov založený 20. novembra 1883 Belom Grünwaldom. Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).

• 1919

Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára. 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Oživotvorujúce“ valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív.

• 1922

Matica slovenská začala opäť vydávať časopis Slovenské pohľady, neskôr aj časopis pre deti Slniečko.

• 1932

Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť (okrem kníh začala vydávať aj časopis Slovensko, určený pre členskú základňu).

• 1941

Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica, jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty.

• 1943

Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň Neografia.

• 

  Neografia v minulosti

• 

  Neografia v súčasnosti

• 1945

Na valnom zhromaždení v auguste 1945 v Martine zvolili za nových predsedov Laca Novomeského a Jura Hronca. V júni 1945 v Martine založili člen výboru Matice slovenskej a minister Vladimír Clementis Všeslovanský výbor a v Matici slovenskej sa vytvorilo Slovanské oddelenie. V roku 1945 stojí Ladislav Novomeský aj pri odhalení pamätníka Ľudovíta Štúra v Modre.^[13]

• 1948

Jur Hronec a Ladislav Novomeský

Neografia bola znárodnená.

11. mája si pripomenuli Ladislav Novomeský a Vladimír Clementis slávnostné 100. výročie Žiadostí slovenského národa, odhalili pamätnú tabuľu Jankovi Kráľovi.^[14]

• 1949

V rokoch 1949 – 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Dovtedajšiu matičnú vedeckú činnosť presunuli do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

• 1954

SNR v apríli prijala zákon o Matici slovenskej ako Národnej knižnici a knihovednom ústave.

• 1959

V argentínskom meste Buenos Aires znovu založil Jozef Cíger-Hronský Zahraničnú Maticu slovenskú.

• 1963

Alexander Dubček v Matici slovenskej

Zatiaľ čo sa politická situácia zlepšuje, Matica slovenská si pripomenula sté výročie svojho založenia veľkolepými oslavami. Matica slovenská bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním Rady republiky, ktoré odovzdával vtedajší významný štátny a stranícky predstaviteľ Alexander Dubček. 4. augusta bol položený základný kameň tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore.

• 1967

V auguste 1967 sa prezident Antonín Novotný zúčastnil osláv stého výročia založenia martinského gymnázia a prišiel aj do Matice. Tu keď sa dozvedel od vtedajšieho správcu Juraja Pašky, že Matice sa chce starať o zahraničných Slovákov, rozčúlil sa, že na to má v Prahe Československý ústav zahraničný a obvinil zástupcu Matice z buržoázneho nacionalizmu. Odmietol prijať dary, faksimílie vzácnych matičných dokumentov, prijať dary od Matice zakázal aj svojej manželke. A keď mu ich poslali poštou do Prahy, zásielka sa vrátila s ručne napísaným odkazom „Adresát neprijíma!"^[15]

• 1968

Ladislav Novomeský na Valnom zhromaždení

Politické uvoľnenie v spoločnosti prinieslo nádej aj na oživenie pôvodného poslania Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia jej členskej základne a rozvoja starostlivosti o zahraničných Slovákov.

Predsedom obnovenej Matice slovenskej sa stáva Ladislav Novomeský, ktorý na otváracom valnom zhromaždení prehlásil:

„Veď za tých vyše 100 rokov od moyzesovsko-kuzmányovskej prísahy nezaznamenala matičná história pokojný, rovnomerný a ničím nenarušovaný tok, pretože tak, ako samotné dejiny národa spestrujú zarmucujúce nížiny, zápasy o ich prekonávanie a svetlé výhľady do budúcnosti, i matičné dejiny sú vlastne len ich verný odrzkadľovaním ... No všimnite si, že všetky tie kampaňovite sa opakujúce vzťahy od 50. rokov proti buržoáznemu nacionalizmu… týkali sa napokon samotnej Matice slovenskej…smiešne na tomto nesmiešnom boji bolo, že sa opieral o socialistické zásady. Jeho zástavníkom sa videlo, že socializmus im dal právo ignorovať akýkoľvek prejav národného povedomia… zabudli na novšiu poučku socializmu, že revolučný zápas neuvoľnuje len skryté sily internacionálnych más… ale že k životu, že k životu prebúdza aj národné odlišnosti a úctu k nim..."^[16]

Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený v tzv. normalizačnom procese.

• 1973

Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo (budúci predseda Vladimír Mináč v súvislosti s členským hnutím sa v období perestrojky zamýšľal nad novelizáciou normalizačného zákona o Matici slovenskej z r. 1973 a v roku 1988 navrhoval vo výbore MS obnovenie členskej základne na dobrovoľníckom základe^[17]).

• 1974

Vladimír Mináč

Predsedom Matice slovenskej sa stáva esejista a spisovateľ Vladimír Mináč, ktorý na tomto poste zotrváva až do roku 1989. Za Mináčovho pôsobenia najvýraznejšie pokročilo budovanie Slovenskej národnej knižnice, kde sa rozvíjali jej fondy, bibliografia, informatizácia a proces automatizácie. Inštitučná zložka Matice slovenskej plnila funkciu Slovenskej národnej knižnice, zároveň metodicky riadila okresné knižnice po celom Slovensku. Vydávala Bibliografický zborník a zborník Kniha, časopis Knižnice a vedecké informácie, vychádzal aj populárno-náučný časopis Čitateľ. Mináč venoval veľkú pozornosť aj druhej inštitučnej zložke Pamätníku slovenskej literatúry. Tú tvorili Literárny archív (Archív literatúry a umenia), Hudobný archív a Obrazový archív. Periodicky vychádzali zborníky Literárny archív, Hudobný archív a Obrazový archív. Osobitne podporoval rozvoj literárneho múzejníctva. V roku 1974 sa jeho pričinením vrátila do správy Matice slovenskej jej prvá historická budova v centre Martina, kde sa po náročnom zreštaurovaní zriadilo Slovenské národné literárne múzeum. To začalo budovať svoju stálu expozíciu slovenskej literatúry od čias Veľkej Moravy až po 20. storočie a vydávalo zborník Literárnomúzejný letopis. Vladimír Mináč sa pričinil aj na renovácii a prebudovaní Literárneho múzea Alexandra Sergejeviča Puškina zriadeného v komplexe kaštieľov v Brodzanoch pri Partizánskom. Počas jeho predsedovania v období rokov 1974 – 1989 sa počet profesionálnych pracovníkov Matice slovenskej strojnásobil a stúpol na asi 500 zamestnancov.^[17]

• 1975

Vladimír Mináč na otvorení tretej budovy Matice slovenskej

30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov  Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna. Budovu slávnostne otvoril národný umelec a vtedajší predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč.

• 1983

V roku 1983 zriadil Vladimír Mináč Odbor pre zahraničných Slovákov v Matici slovenskej. Vychádzal aj reprezentatívny časopis pre zahraničných Slovákov Slovensko.^[17]

• 1988

Vladimír Mináč inicioval veľkolepé celonárodné oslavy 125. výročia založenia Matice slovenskej, ktoré sa konali 14. augusta 1988.^[17]

• 1990

V dňoch 10. – 11. augusta sa znovu konalo „oživotvorujúce“ valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. Minister kultúry odvolal jej komunistické vedenie a dočasným vedením Matice poveril Viliama Jána Grusku.^[8] Na valnom zhromaždení zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša.

• 1991

26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Výrazne sa rozvíja spolková súčasť Matice slovenskej a pretvára sa sieť jej pracovísk.

• 1992

Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát organizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. – 19. júla v Martine. Matičný festival organizuje Matica slovenská každý tretí rok.

• 1993

Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 – 1992. Do lona Matice sa vrátila totalitným režimom zoštátnená tlačiareň Neografia, časopis Slovenské pohľady, niektoré zoštátnené matičné domy. Matica založila zbierku na Národný poklad a začala udeľovať ceny Nadácie MS.

• 1997

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. júla otvorili v Martine Svetový rok Slovákov.

• 2000

Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Musela opustiť sídelnú budovu v Martine na Hostihore, ale aj historicky prvú budovu – obidve pripadli do správy Slovenskej národnej knižnice.

• 2004

Valné zhromaždenie v Spišskej Novej Vsi prijalo Programové zámery na obdobie rokov 2004 – 2007 s výhľadom do roku 2010 a tiež Memorandum Slovákov doma i vo svete.

• 2007

Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Delegáti výraznou väčšinou opäť zvolili za predsedu MS Jozefa Markuša; výbor MS následne zvolil do funkcie nového správcu MS Jána Eštoka.

• 2008

Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatného Slovenska v matičnej budove na Mudroňovej ulici v Martine.

• 2009
  

  Jozef Cíger-Hronský, predseda Zahraničnej Matice slovenskej.

V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 – júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia J. C. Hronského.

• 

  Dom Jozefa Cígera Hronského v Martine

• 

  Expozícia Jozef Cíger-Hronský Život bez oddychu

• 2010

V septembri zorganizovala Matica slovenská 2. európsky kongres slovanských Matíc. Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. – 5. júla 2010 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže. V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za svojho predsedu Mariána Tkáča

• 2013

Park sv. Cyrila a sv. Metoda s Alejou Národných dejateľov

V Martine sa 1. augusta 2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov. 1. až 4. augusta sa v Martine uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholili oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Vrcholom druhého dňa bolo slávnostné otvorenie Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli sídelnej matičnej budovy, odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda a búst Štefana Moysesa, Karola Kuzmányho a Jána Francisciho.

• 

  Busta Jána Francisciho v Aleji národných dejateľov v Martine

• 

  Busta Štefana Moyzesa v Aleji národných dejateľov v Martine

• 2015

V Roku Ľudovíta Štúra Matica slovenská uskutočnila 86 podujatí na Slovensku venovaných národnému velikánovi, z toho tri vedecké konferencie. V tomto roku Matica slovenská odhalila bustu Ľudovíta Štúra a Jozefa Cígera-Hronského.

• 2017

Marián Gešper, súčasný predseda Matice slovenskej

V novembri valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za jej predsedu Mariána Gešpera. V tajných voľbách odovzdalo Gešperovi svoj hlas 258 delegátov, protikandidát Roman Michelko, získal 127 hlasov.^[18]

• 2018

Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Matica slovenská odhalila bustu správcu Matice slovenskej Jozefa Škultétyho. Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky 1918. Vznikol nový časopis pre matičné hnutie Hlas Matice. Jeho založenie bolo splnením jednej z dlhodobých požiadaviek miestnych odborov a členskej základne MS. V tomto roku MS odhalila bustu predsedu Matice slovenskej Matúša Dulu.

• 2019

Kongres matíc a inštitúcii slovanských národov v roku 2019

• Matica slovenská vyhlásila rok 2019 za Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej. V roku 2019 bol zorganizovaný Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov (nvinkou oproti minulým ročníkom bola rozšírená účasť o vedecké ustanovizne iných slovanských národov, ale aj o iné spoločenské organizácie, ktoré sa zaoberajú slovanskou kultúrou a vedou)^[19] a vzniká nové periodikum Slovanský obzor (informačný spravodajca Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie).^[20] V tomto roku MS odhalila bustu predsedu Matice slovenskej Jána Vanoviča.
• IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej bolo spojené s vydaním pamätnice Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií.^[21]

• 2020

• Matica slovenská vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity. Vyšli prvé dve čísla nového odborného časopisu Matice slovenskej Slovensko – Národné spektrum. Časopis vychádza dvakrát ročne. V sídle inštitúcie sa obnovila Bibliotéka Matice slovenskej a začalo sa jej systematické rozvíjanie.

• 2021

• Matica slovenská vyhlásila rok 2021 za Rok Alexandra Dubčeka a odhalila mu bustu v Aleji Národných dejateľov v Martine. Novozvoleným predsedom sa stáva opäť Marián Gešper, ktorý získal 213 hlasov, zatiaľ čo Štefan Martinkovič získal 88 hlasov.^[22]
• V roku 2021 si okrem Alexandra Dubčeka pripomenula aj sté výročie narodenia Štefana Boleslava Romana, kanadského priemyselníka a prvého predsedu Svetového kongresu Slovákov, ktorému odhalila historicky prvú bustu na Slovensku a 190. výročie Východoslovenského roľníckeho povstania si Matica slovenská pripomenula sériou podujatí a aktivít po celom Slovensku.
• Matica slovenská si pripomenula okrúhle 160. výročie prijatia významného emancipačno-politického dokumentu, Memoranda národa slovenského.^[23]
• Po kodifikačnej príručke Krátkom slovníku slovenského jazyka vyšlo vo Vydavateľstve Matice slovenskej ďalšie dôležité jazykovedné dielo Súčasný spisovný jazyk.

• 2022

Logo ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV

• Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV a pri tejto príležitosti pripravila a spolupodieľala sa na sérii slávnostných, kultúrnych, osvetových, vzdelávacích aj turistických podujatí, vernisáží a výstav, vedeckých konferencií, odhalenia pamätných izieb, pamätných tabúľ, búst, publikovaní vedeckých a populárno-náučných článkov, populárno-náučných brožúr a taktiež prípravy dokumentárnych filmov.^[24][25][26]
• V Martinskej Aleji Národných dejateľov bola odhalená busta Štefana Marka Daxnera,^[27] v Rimavskej Sobote, v Aleji Národných dejateľov bola pri príležitosti storočnice odhalená busta Vladimírovi Mináčovi.^[28] Matica slovenská odovzdala Mimoriadnu cenu IN MEMORIAM Romanovi Kaliského a zorganizovala spomienkové kolokvium pri príležitosti jeho storočnice.^[29] Matica slovenská spolu so Zväzom protifašistických bojovníkov odovzdala ocenenia aj ďalším významným osobnostiam slovenskej kultúry.^[30]
• V septembri 2022 bola po celoslovenskej konferencii Odkaz štúrovskej generácie oficiálne otvorená Bibliotéka Matice slovenskej.^[31] V októbri 2022 si Matica slovenská pripomenula v Nových Zámkoch 260. výročie narodenia Antona Bernoláka.^[32]
• Matičný vedec^{[Pozn. 1]} Pavol Parenička bol ocenený Národnou cenou Vojtecha Zamarovského za literatúru faktu.^[33]
• Matica slovenská získala oficiálne Osvedčenie spôsobilosti na výskum a vývoj, ktoré jej udelilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.^[34]

• 

  Busta Štefana Marka Daxnera v Aleji národných dejateľov v Martine

• 

  Pamätná tabuľa Východoslovenskému roľníckemu povstaniu odhalená v roku 2021

• 

  Busta Alexandra Dubčeka v Aleji národných dejateľov v Martine

• 

  Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v Aleji národných dejateľov

• 

  JUDr. Marián Gešper na konferencii Medzi slovenskou a českou filozofiou (Vysoká škola ekonomická, Matica slovenská), 2022

• 

  Konferencia Medzi slovenskou a českou filozofiou v Prahe (Matica slovenská, Vysoká škola ekonomická), máj 2022, ktorú spoluorganizovala Matica slovenská

• 

  Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, tajomník Matice slovenskej Mgr. Peter Schvantner a člen výboru Matice slovenskej v Košiciach Michal Matečka

• 

  Marián Gešper (Matica slovenská) a Vladimír Mináč ml. (syn Vladimíra Mináča) po odhalení busty Vladimíra Mináča st. v Rimavskej Sobote

• 

  Spisovateľ Peter Štrelinger s fujarou nad hrobom Vladimíra Mináča pri príležitosti storočnice

• 

  Peter Schvantner, Marián Gešper a Vladimír Mináč ml. nad hrobom národného umelca Vladimíra Mináča

• 

  Predseda Matice slovenskej po odhalení busty Vladimíra Mináča v Rimavskej Sobote

• 

  Docent Július Lomenčík (Slovenský literárny ústav Matice slovenskej) na vedeckom seminári venovanom Vladimírovi Mináčovi

• 

  Predseda Marián Gešper udeľuje dokument o zakladajúcom členstve v Matici slovenskej

• 

  Divadelný odbor Matice slovenskej hrá scénku s Jánom Kalinčiakom k jeho dvestoročnici

• 

  Konferencia k 120. výročiu Vladimíra Clementisa a 100. výročiu Vladimíra Mináča (ASA, Nové Slovo, Matica slovenská, SZPB), október 2022

• 

  Oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Jaroslava Šuleka v Sobotišti

• 

  100. výročie narodenia Romana Kaliského v Matici slovenskej

• 

  Spomienkové podujatie na Bohuslava Nosáka v Sabinove

• 

  Spomienkové podujatie k výročiu kapitána Jána Nálepku v Smižanoch

• 

  Štúrovci na Šariši, podujatie na počesť dvestoročníc štúrovcov v Prešove

• 

  Predseda Matice slovenskej na slávnostnej svätej omši k 260. výročiu narodenia Antona Bernoláka v Nových Zámkoch

• 

  Predseda Matice slovenskej Marián Gešper počas osláv 260. výročia narodenia Antona Bernoláka v Nových Zámkoch

• 

  Janíkovské matičné slávnosti

• 

  30. výročie Ústavy SR (organizoval Dom Matice slovenskej v Nitre).

• 

  Matičiari si pripomínajú aj T. G. Masaryka a M. R. Štefánika

• 

  Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková reční pri spomienke na Štefana Moysesa

• 

  Obal brožúry a výstavy Odkaz šturovskej generacie

Predsedovia Matice slovenskejupraviť | upraviť zdroj

• 1863 – 1869: Štefan Moyzes (* 1797 – † 1869)
• 1870 – 1875: Jozef Kozáček (* 1807 – † 1877)
• Na čele Matice boli od roku 1919 štyria predsedovia: Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, František Richard Osvald a Vavro Šrobár. 1919 – 1926: Matúš Dula (* 1846 – † 1926), 1919 – 1921: Pavol Országh Hviezdoslav (* 1849 – † 1921), 1919 – 1926: František Richard Osvald (* 1845 – † 1926), 1919 – : Vavro Šrobár (* 1867 – † 1950)
• 1922 – 1930: Jur Janoška (* 1856 – † 1930)
• 1926 – 1943: Marián Blaha (* 1869 – † 1943)
• 1931 – 1939: Ján Vanovič (* 1856 – † 1942)
• 1931 – 1949: Jozef Országh (* 1883 – † 1949)
• 1945 – 1954: Jur Hronec (* 1881 – † 1959)
• 1945 – 1950, 1968 – 1973, 1974 – 1976: čestný predseda Laco Novomeský (* 1904 – † 1976)
• 1973 – 1990: Vladimír Mináč (* 1922 – † 1996)
• 1990: Viliam Ján Gruska (* 1936 – † 2019)
• 1990 – 2010: Jozef Markuš (* 1944)
• 2010 – 2017: Marián Tkáč (* 1949)
• od 2017: Marián Gešper ^[1]

• 

  Prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes

• 

  Prvý podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány

• 

  Jozef Kozáček, predseda Matice slovenskej v rokoch 1870 až 1875

• 

  Matúš Dula, predseda Matice slovenskej

• 

  František Richard Osvald, predseda Matice slovenskej

• 

  Vavro Šrobár, predseda Matice slovenskej

• 

  Spisovateľ Pavol Országh Hviezdoslav, predseda Matice slovenskej

• 

  Jur Janoška, predseda Matice slovenskej v rokoch 1922 až 1930

• 

  Marián Blaha, predseda Matice slovenskej

• 

  Ladislav Novomeský, predseda a neskôr čestný predseda Matice slovenskej

• 

  Vladimír Mináč, predseda Matice slovenskej

• 

  Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej v rokoch 2010 až 2017

• 

  Súčasný predseda Matice slovenskej, Marián Gešper

Ocenenia udeľované Maticou slovenskouupraviť | upraviť zdroj

Ocenenia Matice slovenskej

Cena Daniela Rapantaupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cena Daniela Rapanta

Cenu Daniela Rapanta zriadil Historický odbor Matice slovenskej (HO MS) v roku 1995 ako najvyššie ocenenie, ktorým oceňuje prínos za rozvoj historických vied, za zásluhy o poznanie slovenských dejín a života Slovákov doma i v zahraničí. Udeľuje sa jednotlivcovi alebo dvom jednotlivcom a to za: celoživotné dielo, alebo syntetizujúci pohľad a významné prehĺbenie poznatkov o slovenských dejinách. Cena je udeľovaná na počesť slovenského historika a archivára Daniela Rapanta podľa možnosti 17. apríla, v deň jeho narodenia.^[35]

Cena Františka Hrušovskéhoupraviť | upraviť zdroj

Pre študentov histórie a pomocných vied historických, ako aj pre mladých vedeckých pracovníkov, udeľuje HO MS podobne Cenu Františka Hrušovského.^[35]

Zahraničná Matica slovenskáupraviť | upraviť zdroj

Jozef Cíger-Hronský

Prvá Zahraničná Matica slovenská bola založená v roku 1893 v Chicagu a viedol ju Štefan Furdek.^[36]

Po roku 1948 sa Matica slovenská musela vzdať svojich základných úloh, t.j. budovania slovenského povedomia a národnostne integrujúcej funkcie doma aj v zahraničí, bez ohľadu na náboženské vyznanie a princípu nadstraníckosti a preto bola Zahraničná Matica slovenská založená po druhýkrát 30. augusta 1959 v argentínskom meste Luján (75 km od Buenos Aires).^[8] Jej predsedom bol predvojnový tajomník Matice J. C. Hronský.^[36] Jeho nástupcom sa v roku 1960 stal Stanislav Mečiar, ktorý sa pričinil najmä o rozvoj vydavateľskej činnosti. Po jeho smrti sa v roku 1971 ujal vedenia ZMS mons. František Fuga^[36] a jej činnosť sa presunula do Kanady, kde sa rozvíjala spolupráca s Kanadskou slovenskou ligou.

Matičným ústredím sa stalo mesto Hamilton a okrem bohatej vydavateľskej činnosti sa ZMS angažovala organizačnou prácou v pobočkách v Európe a Austrálii. Podieľala sa na organizácii kultúrno-spoločenských podujatí a už v časoch ČSSR presadzovala myšlienku samostatného Slovenska. V tomto období vznikol návrh zástavy ZMS – slovanskej trikolóry s dvojkrížom na trojvrší umiestnenom v strede^{[chýba zdroj} (v spoluautorstve s Dr. J. Cincíkom).^{[chýba zdroj}

Predsedovia ZMSupraviť | upraviť zdroj

• 1959 – 1960: Jozef Cíger-Hronský
• 1960 – 1971: Stanislav Mečiar
• 1971 – 1987: František Jozef Fuga
• 1987 – 2008(?): Rudolf Šandorfi

Poznámkyupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Skoro to isté ako normálny vedec pretože "Neexistuje jediný dôvod na to, aby bola práve matičná veda selektívne vylúčená zo štátnej podpory"

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Maďarizácia

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• ELIÁŠ, Michal; HAVIAR, Štefan. Zlatá kniha Matice slovenskej. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2008. 108 s. ISBN 978-80-7090-875-4.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matica slovenská

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka