A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chovevej Cion (hebr. חובבי ציון, doslova „Milovníci Sionu“) bola skupina osôb považovaná za predchodcov a zakladateľov moderného sionistického hnutia.
Prvé zo sionistických skupín sa zakladali v 80. rokoch 19. storočia v krajinách východnej Európy. Ich cieľom bolo podporovať židovskú imigráciu do Erec Jisrael, ktorá bola v tom čase súčasťou Osmanskej ríše, kde malo dôjsť k rozširovaniu najmä poľnohospodárskych židovský osád. Väčšina z členov týchto skupín sa politike vyhýbala.
V roku 1882 založila skupinka nadšencov z Chovevej Cion prvé židovské osídlenie v Erec Jisrael − mesto Rišon le-Cion. Neskôr ich posilnili pionieri Bilu, ktorí mesto zväčšili. Mnoho rokov spájali učebnice založenie Rišon le-Cionu práve so skupinou Bilu, avšak v posledných desaťročiach je táto dezinformácia uvádzaná na pravú mieru.
V roku 1884 sa zišlo 36 delegátov v nemeckom meste Kattowitz (dnes Katovice, Poľsko). Delegáti zvolili do vedenia strany rabbiho Samuela Mohilevera, za prezidenta Chovevej Cion a Leona Pinskera, ako jej predsedu. Skupina sa pokúšala zaistiť finančnú pomoc pre židovské osady a organizáciu vzdelávacích kurzov od baróna Edmonda Jamesa de Rothschilda a ďalších filantropov.
Vlna protižidovských pogromov v Ruskom impériu v rokoch 1881-1884 (často podporovaných štátom) a Májové zákony, ktoré zaviedol cár Alexander III. v roku 1882 značne postihli židovské komunity. Objavili sa početné neformálne skupiny, ktoré sa líšili vo svojich víziách, politike a náboženskej denominácii, veľkosti a aktivite. Varšavskú skupinu založil L. L. Zamenhof, ktorý bol autorom prvej gramatiky jidiš.
Aby získala uznanie oficiálnych úradov, musela ruská vetva Chovevej Cion požiadať o registráciu ako charita. Začiatkom roku 1890 založenie tejto vetvy schválila ruská vláda ako „Spoločnosť na podporu židovských farmárov a remeselníkov v Sýrii a Erec Jisrael,“ ktorá bola ale skôr známa pod názvom Odeská komisia. Bola oddaná praktickým aspektom zakladania poľnohospodárskych osád, vrátane pomoci pri zakladaní Rechovotu a Chadery a modernizácie Mišmar ha-Jarden.
Pred Prvým sionistickým kongresom v roku 1897 mala Odeská komisia vyše 4 tisíc členov. Keď kongres založil Svetovú sionistickú organizáciu, väčšina z Chovevej Cion sa k nej pridala.
Bibliografia
- Sachar, H., M. Dějiny Státu Izrael. Praha, Regia, 1999, 767 str. ISBN 80-902484-4-6
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chovevej Cijon na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk