A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Židovský exodus z arabských krajín odkazuje na vyhnanie a masový odchod Židov, prevažne Sefardov a Mizrachi, z arabských a islamských krajín. Táto migrácia začala koncom 19. storočia, ale masovejšie rozmery dosiahla po Vojne o nezávislosť v roku 1948. Podľa štatistik žilo v roku 1939 v arabských krajinách približne 1,7 miliónov Židov.[1] Podľa oficiálnych arabských štatistik opustilo svoje domovy od roku 1948 do začiatku 70. rokov okolo 856 000 Židov. Zhruba 680 000 týchto Židov sa usadilo v Izraeli. Ich potomkovia a potomkovia iránskych a tureckých Židov tvoria populáciu v počte 3,06 miliónov obyvateľov z celkovej židovskej populácie 5,3 miliónov.[2] Rozloha pozemkov, ktoré boli v týchto krajinách židovským majetkom, sa odhaduje na 100 tisíc km² (štvornásobok rozlohy Štátu Izrael).[2] Židia, ktorí opustili arabské krajiny, boli veľakrát súčasťou komunít, ktoré v daných krajinách pobývali po tisícročia. Po vyhlásení nezávislosti Izraela sa v týchto krajinách stala pre Židov situácia neznesiteľná. Židia boli perzekvovaní a v mnohých štátoch prebiehali protižidovské búrky. V Iraku bol dokonca sionizmus prehlásený za hrdelný zločin.[3][4]
Dôvody k emigrácii
Násilie a diskriminácia Židov sa v arabských krajinách rozrastali už pred rokom 1948, ale roku 1948 sa začali výrazne rozmáhať a to navzdory faktu, že Židia boli domorodí obyvatelia a väčšina z nich mala občianstvo daného štátu. Veľakrát boli tieto protižidovské akcie podporované a schvaľované štátom, inokedy zas boli dôsledkom protižidovských nálad ne-Židov. Nasledovalo prenasledovanie, týranie, perzekúcie a zabavovanie majetku. V reakcii na toto zaobchádzanie zo strany arabských štátov vyzývali sionisti na židovskú imigráciu z arabských krajín do Izraela. Veľká väčšina Židov žijúcich v arabských štátoch nakoniec emigrovala do novo vzniknutého Štátu Izrael.[5]
Tento proces sa výrazne urýchlil, keď arabské krajiny, predtým pod francúzskou, britskou a talianskou koloniálnou nadvládou, získali nezávislosť. Protižidovské nálady sa v arabských štátoch výrazne zhoršili vďaka arabsko-izraelským vojnám. Niekoľko rokov po Šesťdňovej vojne z roku 1967 ostal v arabských krajinách len nepatrný zlomok predchádzajúcej židovskej populácie. Židovská populácia bola v arabských krajinách zredukovaná z takmer milióna v roku 1948 na zhruba 16 tisíc v roku 1991.[5] Niektorí ľudia vidia medzi židovským exodom z arabských krajín historickú paralelu medzi palestínskym exodom počas Vojny o nezávislosť. Iní toto porovnanie odmietajú ako príliš zjednodušujúce.[6]
Štatistiky
Štát alebo oblasť | Židovská populácia 1948 |
% židovskej populácie 1948 |
Odhad židovskej populácie 2001[7] |
Odhad židovskej populácie 2008 |
---|---|---|---|---|
Aden | 8 000[8] | ~ 0 | ||
Alžírsko | 140 000[8][9] | 1,6% | ~0 | |
Bahrajn | 550-600[10] | 0,5% | 36 | Ostáva zhruba 30. Viac tu: [11] |
Egypt | 75 000[8]-80 000[9] | 0,4% | ~100 | Ostáva menej ako 100. |
Irak | 135 000[8]-140 000[9] | 2,6% | ~200 | 20 v Bagdade a menej ako 100 celkom. Viac tu: [12] |
Jemen | 45 000[9]-55 000[8] | 1,0% | ~200 | Niekoľko stoviek ostáva. |
Katar | ? | ? | ? | Niekoľko málo Židov. |
Libanon | 5 000[8]-20 000[13] | 0,4-1,5% | < 100 | Zhruba 40 v Bejrúte. |
Líbya | 35 000[9]-38 000[8] | 3,6% | 0 | |
Maroko | 250 000[9]-265 000[8] | 2,8% | 5 230 | Menej ako 7 tisíc. |
Sýria | 15 000[9]-30 000[8] | 0,4-0,9% | ~100 | ostáva menej ako 30 |
Tunisko | 50 000[9]-105 000[8] | 1,4-3,0% | ~1 000 | V roku 2004 zhruba 1 500 ostávalo. |
Celkom | 758 000-881 000 | <6 500 | <8 600+ |
Štát alebo oblasť | Židovská populácia 1948 |
Odhad židovskej populácie 2001 |
Odhad židovskej populácie 2008 |
---|---|---|---|
Afganistan | 5 000 | 1[14] | |
Irán | 70 000-120 000[15] 100 000 140 000–150 000 | 11 000-40 000 | ostáva menej ako 40 000 |
Pakistan | 2 000 | neznáme | |
Turecko | 80 000[16] | 18 000-30 000[17] |
Referencie
- ↑ SACHAR, Howard M. Dějiny Státu Izrael. Praha : Regia, 1999. ISBN 80-902484-4-6. S. 335.
- ↑ a b SCHWARTZ, Adi. „All I wanted was justice“ . Haaretz, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ LUKEŠOVÁ, Hana. Dějiny židovského společenství v Iráku, operace Ezra a Nehemiah . euRabia, . Dostupné online.
- ↑ Židovská historie (5): Stát Izrael 1948–1967 . Eretz.cz, 2006-02-28, . Dostupné online.
- ↑ a b STILLMAN, Norman. Jews of Arab Lands in Modern Times. Philadelphia : Jewish Publication Society, 2003. ISBN 0-8276-0370-3. S. 21.
- ↑ MENDES, Philip. The Forgotten Refugees: the causes of the post-1948 Jewish Exodus from Arab Countries . . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Jewish Refugees from Arab Countries . Jewish Virtual Library, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j AVNERI, Arieh. Claim of Dispossession: Jewish Land-Settlement and the Arabs, 1878-1948. : Transaction Publishers, 1984. ISBN 0-87855-964-7. S. 276.
- ↑ a b c d e f g h STEARNS, Peter N.. The Encyclopedia of World History: Ancient, Medieval, and Modern. : The Houghton Mifflin Company, 2001. ISBN 0-395-65237-5. S. 966.
- ↑ Bahrain . Jewish Virtual Library, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Židia v Bahrajne
- ↑ Židia v Iraku
- ↑ Jews of Lebanon . Jewish Virtual Library, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ 'Only one Jew' now in Afghanistan . BBC News, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Iranian Jews in U.S. recall their own difficult exodus as they cling to heritage, building new communities . The Jewish News Weekly, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ World Jewish Population 1950 . American Jewish Committee Archives, cit. 2008-05-31. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ About online. The Jewish Community of Turkey, cit. 2008-05-31. Dostupné online. (anglicky)
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovský exodus z arabských zemí na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk