Radoľa - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Radoľa
Radoľa
obec
Kaštieľ Suňogovcov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Kysucké Nové Mesto
Región Kysuce
Nadmorská výška 368 m n. m.
Súradnice 49°17′27″S 18°47′40″V / 49,290956°S 18,794472°V / 49.290956; 18.794472
Rozloha 6,72 km² (672 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 545 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 229,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Anton Tkáčik[3] (nezávislý)
PSČ 023 36
ŠÚJ 580791
EČV (do r. 2022) KM
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Vadičovská cesta 4
023 36 Radoľa
E-mailová adresa info@radola.sk
Telefón 041/421 32 33
Fax 041/421 32 33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Radoľa
Webová stránka: radola.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Radoľa je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto.

Polohopis

Obec sa nachádza na dolných Kysuciach, na ľavom brehu rieky Kysuca. Leží v juhovýchodnej časti Kysuckej kotliny, východne od Kysuckého Nového Mesta. Južným a východným smerom obec obklopuje Kysucká vrchovina, na severe a západe sa nachádza rovinaté územie kysuckej nivy a kataster okresného mesta. Na západe určuje hranicu katastra rieka Kysuca, do ktorej sa vlieva severným okrajom obce tečúci Vadičovský potok.

Západnou časťou vedie v trase cesty I/11 európska cesta 75 zo Žiliny do Čadce. Okresné mesto leží 2 km západne, Čadca 21 km severne a krajské mesto je vzdialené 11 km južne.

Dejiny

V lokalite Koscelisko sa našli najstaršie známky osídlenia Kysúc, datované do obdobia mladšej doby kamennej i mladšej, lužickej kultúry. Výskum potvrdil pohrebisko a mohyly z bronzovej doby, jedinečným je tiež nález radoľskej madony, ktorej kópia je v miestnom múzeu. Najvýznamnejšie pamiatky sprístupňuje náučný chodník.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 a už v tom čase stál kamenný kostol na Koscelisku. Radoľa tak patrí medzi najstaršie sídla regiónu, čo potvrdzujú nálezy základov spomínaného kostola. Išlo o najstaršiu farnosť na Kysuciach a valom chránená lokalita poskytovala útočisko obyvateľov z okolia už v druhej polovici 13. storočia. Zánik sa spája s nájazdmi Husitov okolo roku 1430.[4] Územie patrilo pod sféru vplyvu Budatínskeho panstva, no predtým tiež Varínsky hrad. Začiatkom 14. storočia ovládal považské hrady i územie Matúš Čák Trenčiansky, v ďalšom období sa Radoľa dostala pod kráľovský erár k hradu Strečno a vlastníci územia sa často menili.

Obec mala v rámci regiónu významné postavenie, čo potvrdzuje stavba kaštieľa už v druhej polovici 16. storočia. Kaštieľ i majer bol v 17. storočí rozšírený a v tom čase tu stáli aj stodoly, panské stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla.[5] Od 19. storočia bol kaštieľ až do roku 1977 obývaný, následne v ňom vzniklo múzeum.

V roku 1828 mala obec 53 domov a 551 obyvateľov, ktorí sa venovali pastierstvu, drevorubačstvu a spracovaniu dreva. Fungoval tu pivovar, mlyn, píla a pálenica, v období Prvej republiky sa medzi remeslami objavuje drotárstvo, podomový obchod a sezónne poľnohospodárske práce.[6] V roku 1958 bolo v Radoli založené Jednotné roľnícke družstvo, v rokoch 19731993 bola obec miestnou časťou Kysuckého Nového Mesta.[7]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Kostol na Koscelisku, archeologická lokalita zaniknutého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia. Odkrytý bol pri archeologickom výskume A. Petrovského-Šichmana v roku 1956. Pravdepodobne najstarší kostol Kysúc bola jednoloďová stavba s kvadratickým ukončením prasbytéria. Zanikol v priebehu 15. storočia pravdepodobne po husitských nájazdoch. Počas archeologických výskumov bola objavená soška tzv. Kysuckej Madony zo 14. storočia.[8]
  • Kaštieľ Suňogovcov, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena T, z poslednej tretiny 16. storočia. Vznikol pôvodne ako dvojpodlažná vežová stavba na pôdoryse štvorca dochovaná v západnej časti dnešnej stavby. Na prízemí je krížová klenba s lunetami, na poschodí bol trámový strop. V roku 1658 kaštieľ prešiel prestavbou, keď bol rozšírený o veľkú sieň a ďalšie obytné miestnosti. V tomto období bol kaštieľ centrom správy rozsiahleho majera, ktorý patril do Budatínskeho panstva Suňogovcov. Kaštieľ bol v nepokojnom 17. storočí fortifikovaný, z tohto obdobia pochádzajú dochované kľúčové strieľne. Po vyretí rodu prešiel v roku 1798 na Čákiovcov, ktorí spravovali majer do konca 19. storočia. Po prvej svetovej vojne v roku 1919 areál predal Gejza Čáki obyvateľom obce, ktorí si tu zriadili byty. Obnovou prešiel v roku 1977. V roku 1983 bola v kaštieli sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea. V súčasnosti sa na prízemí nachádza stála expozícia Staršie dejiny Kysúc, na poschodí expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. Okrem stálych expozícii sa v kaštieli uskutočňujú tematické výstavy. Fasády kaštieľa ukončeného valbovou strechou sú členené oknami s kamennými profilovanými osteniami a nadokennými rímsami. V najstaršej časti bolo objavené iluzívne nárožné kvádrovanie.[9]
  • Kaplnka Panny Márie pomocnice kresťanov, jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1780.
  • Dedinská zvonica, murovaná ľudová stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a ihlancovou helmicou.

Turizmus

Obcou vedie turistická trasa z Kysuckého Nového Mesta na Veľký Vreteň (820 m n. m.).[11]

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Žilinský Večerník . zilinskyvecernik.sk, . Dostupné online.
  5. RADOĽA, Obec. Kaštieľ Radoľa - História . radola.sk, . Dostupné online.
  6. RADOĽA, Obec. Obec Radoľa - základné údaje . radola.sk, . Dostupné online.
  7. RADOĽA, Obec. Kronika obce Radoľa . radola.sk, . Dostupné online.
  8. Radoľa . Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Radoľa . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, cit. 2018-04-06. Dostupné online.

Partnerské obceupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radoľa

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Radoľa





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk