Interagujúce galaxie sú tesné páry alebo skupiny galaxií, ktoré vzájomným pôsobením zapríčiňujú deformitu svojho tvaru a štruktúry. Prvý katalóg 356 integarujúcich galaxií vydal B. A. Voroncov-Veľaminov v roku 1959 na základe fotografií palomarského atlasu oblohy (Atlas i katalog vzaimodejstvujuščich galaktik); druhú časť tohto katalógu, obsahujúcu 1 500 ďalších identifikovaných interagujúcich galaxií, uverejnil v roku 1977. Interagujúce galaxie sa v katalógu označujú písmenami W a poradovým číslom, napríklad W 16.

V kopách galaxií dosahuje počet interagujúcich galaxií v priemere 7 %, niekedy až 30 %. Interakcia galaxií sa prejavuje rozličnými formami: deformáciou tvaru galaxií, utváraním chvostov alebo protiramien galaxií, mostov alebo priečok medzi susednými galaxiami atď. Pri niektorých interagujúcich galaxiách sa pozoruje zvýšenie rádiového žiarenia. Mosty medzi galaxiami sú obyčajne krátke, široké a jasné v prípade galaxií typu E a S0, pri špirálových galaxiách sú dlhé a úzke; často sú iba predĺžením špirálových ramien galaxií, niekedy však vychádzajú priamo z jadra galaxií. Chvosty sú častejšie ako mosty, v niektorých prípadoch dosahujú dĺžku až 100 000 ly. Spektrá týchto útvarov ukazujú, že majú rovnaké zloženie ako špirálové ramená galaxií, t. j. pozostávajú z medzihviezdnej hmoty a hviezd.

Typické prípady interagujúcich galaxií: Wilsonova dvojica galaxií W 34 v súhvezdí Ryby s mostom a protiramenom, s celkovou dĺžkou vyše 230 000 ly; galaxia NGC 7135 s dlhým chvostom; trojica galaxií IC 3481, Anon, IC 3483 spojená mostom; tri dvojice VV 224, W 226 a W 237 so silnými prejavmi vzájomných porúch. Interagujúce galaxie sú aj prstencové galaxie, resp. reťazce galaxií, napr. W 172 a W 165. Aj keď mechanizmus a príčina vzájomných interakcií nie sú jednoznačne objasnené, z teoretických výpočtov vyplýva, že rozličné typy deformácií môžu vznikať vplyvom vzájomného slapového pôsobenia galaxií pri ich tesnom vzájomnom priblížení.

Pozri aj

Astronomický portál

• pekuliárna galaxia