Žytomyr (Житомир)
Žitomir, Żytomierz, זשיטאָמיר
mesto
Vlajka Erb
Štát	Ukrajina
Oblasť	Žytomyrská oblasť
Nadmorská výška	221 m n. m.
Súradnice	50°15′00″S 28°40′00″V / 50,25000°S 28,66667°V / 50.25000; 28.66667
Rozloha	61 km² (6 100 ha)
Obyvateľstvo	277 900 (2005)
Hustota	4 555,74 obyv./km²
Založené	9. storočie
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	10000 — 10036
Telefónna predvoľba	+380 412
Poloha mesta v Ukrajine
Štatistika: gska2.rada.gov.ua
Webová stránka: www.zhitomir.org
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Žytomyr (ukr. Житомир; rus. Житомир – Žitomir; poľ. Żytomierz; jidiš זשיטאָמיר) je historické mesto ležiace na severozápade Ukrajiny na rieke Teteriv, zhruba 120 km západne od Kyjeva; je strediskom Žytomyrskej oblasti a najväčším mestom aj kultúrnym a hospodárskym centrom regiónu Volyň. V roku 2006 tu žilo vyše 275 000 obyvateľov.

Dejiny

Žytomyr patrí k najstarším mestám na Ukrajine a býval jedným z dôležitých stredísk Kyjevskej Rusi. Prvé zmienky pochádzajú už z roku 884. Roku 1320 sa stal súčasťou Litvy, roku 1569 potom zjednoteného Poľsko-litovského štátu. V tom čase tu vznikla tiež početná židovská komunita.

Roku 1648 bolo mesto obliehané Bohdanom Chmelnickým. Pod ruskú správu prešlo po delení Poľska roku 1793 a skoro nato sa stalo sídlom Volyňskej gubernie. Koncom 19. storočia tvorili Židia tretinu zo 70 000 obyvateľov; fungoval tu rabínsky seminár a vyrastali tu mnohé osobnosti židovskej kultúry, m. i. Chajim Nachman Bialik. V júli 1941 bol obsadený nacistickými vojskami. Oslobodený Červenou armádou 31. decembra 1943. Židovská komunita bola najväčšou obeťou nacistickej okupácie v rokoch 1941 – 1944. Od roku 1937 je Žytomyr sídlom Žytomyrskej oblasti (do roku 1991 Ukrajinskej SSR, dnes nezávislej Ukrajiny).

Kultúra

V Žytomyri funguje vedľa literárneho múzea a ďalších inštitúcií tiež Konzervatórium Viktora Kosenka. Z mesta pochádza mnoho hudobníkov a skladateľov. Je tu 10 vysokých škôl prevážne technického zamerania.

Koroľovovo múzeum

Najslávnejšieho zo svojich rodákov si mesto uctilo založením Múzea kozmonautiky Sergeja Pavloviča Koroľova. Múzeum má dve časti, prvá je venovaná Ukrajine, druhá expozícia má názov Človek a vesmír. V múzeu je mnoho originálnych exponátov z dejín kozmonautiky, napr. návratový modul Sojuzu 27 či skafander československého kozmonauta Vladimíra Remka. Je tu aj mnoho rôznych makiet, napr. lodi Sojuz alebo Lunochodu 2. Je tu dokumentované tiež zapojenie bývalého prezidenta Ukrajiny Leonida Kučmu, ktorý bol dlhoročným riaditeľom závodu Južnoje, kde sa v utajení vyrábali komponenty kozmických rakiet.^[1]

Hospodárstvo

V meste je zastúpený predovšetkým sklársky, strojársky, chemický a obuvnícky priemysel, vyrábajú sa tkaniny, autodiely a obrábacie stroje.

Doprava

Žytomyr je pomerne významným dopravným uzlom. Leží na križovatke hlavnej cesty spájajúcej Kyjev so západnou Ukrajinou (súčasť európskeho ťahu E40) a trasy vedúcej z Bieloruska na Vinnycju a do Moldavska. Funguje tu medzinárodné letisko.

V Žytomyri sa zbieha päť železničných tratí, ktoré sú však všeobecne jednokoľajové a nepatria medzi hlavné ťahy. Mesto má denné spojenie s Kyjevom, Moskvou, Charkovom, Petrohradom, Kišiňovom a Odesou, cieľom regionálnych spojov je potom Korosteň, Korostyšiv, Fastiv, Berdyčiv a Novohrad-Volynskyj.

Ako v jednom z prvých ukrajinských miest tu bola roku 1899 električková doprava. Po doplnení trolejbusmi roku 1962 prešla útlmom; jedna z hlavných liniek však prežila aj hospodársku krízu z konca 20. storočia a funguje dodnes. Trolejbusových liniek je v prevádzke 18.

Rodáci zo Žytomyru

• Sviatoslav Richter – ruský klavirista
• Sergej Koroľov – hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu
• Valerij Ševčuk – ukrajinský spisovateľ
• Tadeusz Borowski – poľský novinár a autor židovského pôvodu
• Oleh Olžyč – ukrajinský básnik, člen OUN
• Myroslav Popovyč - súčasný ukrajinský filozof a spisovateľ
• Ossip Bernstein – francúzsky šachový veľmajster
• Jarosław Dąbrowski – poľský revolucionár a generál
• Vladimir Korolenko – ruský spisovateľ
• Borys Ljatošynskyj – ukrajinský skladateľ a dirigent

Galéria

Referencie

1. ↑ Pavol Hajla. Žitomirské múzeum Imeni Koroľova. Letectví a kosmonautika, 2006, roč. 82, čís. 9, s. 86-87. ISSN 0024-1156.

Pozri aj

• Žytomyrsko-berdyčevská operácia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žytomyr.

Externé odkazy

• Oficiálne stránky mestskej rady (po ukrajinsky)
• Žytomyr: dejiny a kultúra (po ukrajinsky)
• Журнал Житомира (po rusky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žytomyr na českej Wikipédii.