Zičiovci (Zichy)
erb rodu Zičiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Rakúsko
Tituly	gardista, taverník, budinský prepošt, komorník, župan, strážca uhorskej kráľovskej koruny, plukovník, cisársko-kráľovský komorník, hlavný dverník, poručík, poslanec Uhorského snemu, kráľovský radca, tajný radca gróf barón rožňavský biskup minister vojny minister vnútra minister poľnohospodárstva minister priemyslu a obchodu predseda Uhorskej kráľovskej komory diplomat vyslanec Rakúsko-Uhorska v Carihrade rytier Leopoldového rádu
Zakladateľ	Gál (Zajk)
Mýtický zakladateľ	Gál (Zajk)
Rok založenia dynastie	13. storočie
Posledná hlava dynastie	Tamás Zichy (*1974)
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Voderadská, Rusovská, Číčovská, Cíferská

Zičiovci (staršie Zichyovci) bol uhorský šľachtický rod.

Najstarší známy predok rodu Gál (alebo Zajk) bol roku 1260 majiteľom dediny Zajka v Zalianskom komitáte. Od 14. storočia začali príslušníci rodu používať predikát de Zich, Zichy, odvodený od dediny Zich v tej istej stolici.

Dejiny rodu

Bohatstvo a význam rodu vzrástli až v 17. storočí, keď Pavol (1598 – 1638), veszprémsky hlavný kapitán, dostal od kráľa Ferdinanda II. niekoľko dedín patriacich panstvu Komárno a jeho syn Štefan (1616 – 1693; pozri nižšie) získal kráľovskými donáciami v roku 1646 obec Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a v roku 1650 Palotu. Štefanov syn rovnakého mena sa stal v roku 1657 majiteľom celého komárňanského panstva a roku 1686 získal panstvo Divín, skonfiškované Uhorskou kráľovskou komorou rodu Balašovcov. Neskôr na území Slovenska získali Zičiovci aj panstvá Voderady, Želovce, Rusovce, Cífer a majetkové podiely v panstvách Ostrý Kameň, Oravský hrad a Lietava. V čase najväčšieho rozmachu mala výmera rodových majetkov Zičiovcov rozlohu takmer 100 tisíc katastrálnych jutár (57 500 hektárov). Prislušníci šlachtického rodu zastávali rôzne dôležité cirkevné hodnosti.

Rod sa už v 17. storočí rozčlenil na viacero vetiev (najvýznamnejšie boli rusovská línia a cíferská línia), ktorých predikáty sa odvodzovali od názvov rodových sídiel. Čiastkové pozemkové vlastníctvo si Zičiovci na Slovensku udržali až do konca druhej svetovej vojny.

Členovia rodu zohrali významnú úlohu v štátnej stoličnej a vojenskej správe Uhorska, viacerí boli významnými maďarskými politikmi, vojakmi ale aj spisovateľmi.^[1]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[1]

• Štefan Ziči (* 1616 - † 1693), barón, gróf, krajinský a vojenský hodnostár, veliteľ rábov husárov, predseda Uhorskej kráľovskej komory, strážca uhorskej kráľovskej koruny. taverník, župan
• Štefan Ziči (†1700), strážca kráľovskej koruny, župan
• Imrich Ziči (*1699 - †1746), župan, získal hrad Divín a Oravský hrad
• Pavol Ziči (*1670 - †1737), spisovateľ, študoval teológiu vo Viedni a v Ríme, budínsky prepošt, doktor teológie
• Ladislav Ziči (†1703), župan, plukovník grófa Forgáča sa zúčastnil vojny vo Francúzsku
• Karol Ziči († 1741), župan, komorník, strážca uhorskej kráľovskej koruny. Do histórie vošiel aj ako vojak, keď v roku 1717 bojoval s Eugenom Savojským proti Turkom pri oslobodzovaní Temešváru.
• Ladislav Ziči (*1693 - †1742), jezuita, autor elegickej básne Guttae in Liberta delibatatae
• František Ziči (*1701 - †1783), študoval teológiu a filozofiu v Olomouci, ostrihomský kanonik, novomestský prepošt
• František Ziči (*1751 - †1812), župan, opravil Oravský hrad

• Karol Jozef Ziči (* 1753 - † 1826), politik, taverník, predseda Uhorskej kráľovskej komory, minister vojny, minister vnútra. Po smrti bol pochovaný v Cíferi.
• Štefan Ziči (*1757 - 1841), cisársko-kráľovský komorník
• František Jozef Ziči (*1774 - 1861), župan, vrchný koniarnik, hlavný dverník, cisársko-kráľovský komorník

• František Ziči-Ferraris (*1777, †1839), prvorodený syn Karola Jozefa, dôstojník, k svojmu menu si pripájal aj rodové meno po manželke – Ferraris (po vymretí rodu Ferrarisovcov), ktoré po ňom používali i jeho potomkovia.

• Dominik Ziči (*1808 - †1879), rožňavský biskup, spoluzakladateľ Kisfaludyho literárnej spoločnosti

• Emanuel Ziči (*1808 – †1877), syn Františeka Ziči-Ferraris, cisársko-kráľovský komorníka. Bol iniciátorom prestavby rusovského kaštieľa v tzv. tudorovskom slohu na počesť svojej anglickej manželky.
• Edmund Ziči (*1811 – †1894), cestovateľ, po revolucii 1848 žil v Bruseli
• František Ziči (* 1811, † 1900), diplomat, župan, v rokoch 1874 – 1879 vyslancom Rakúsko-Uhorska v Carihrade, jeho synovia
  • Jozef Ziči (*1841 - †1924), doktor práv na univerzite vo Viedni, minister poľnohospodárstva, minister priemyslu a obchodu, poslanec Uhorského snemu, Bratislavský župan a guvernér Rijeky,
  • Teodor Ziči (*1847 - †1927), diplomat, splnomocnený minister v Bavorsku, tajný radca
  • August Ziči (*1852–† 1925) cestovateľ, cisársky najvyšší dvorný maršálek a poslanec uhorského snemu,
• Ferdinand Ziči (*1829 - †1911), politik, študoval v Pešti, taverník, od roku 1863 žil vo vyhnanstve

• Rudolf Ziči (*1833 - †1893), husársky poručík, župan,
• Gejza Ziči (*1849 - †1924), klavírny virtuóz, hudobný skladateľ, spisovateľ, študoval hru na klavír u Franza Liszta, koncertoval v Bratislave a Pešti, jeho opera Majster Roland, cisársko-kráľovský komorník, tajný kráľovský radca, rytier Leopoldového rádu

• Aladár Ziči (* 1864 - †1937),politik, člen agrárnej skupiny uhorských poslancov, člen hornej snemovne uhorského snemu, minister uhorskej vlády bez kresla, poslanec maďarského parlamentu
• Ivan Rubido Ziči de Zich et Zagorje (*1874 – †1964)
• Tamás Zichy (*1974), žijúca hlava rodiny

Erb rodu

Erb rodu je známy a nachádza sa aj na mnohých stavebných pamiatkach. Album erbov z roku 1679 uvádza erb Štefana, v modrom štíte na zelenom trojvrší zlatý latinský kríž medzi zlatými jeleními parohmi. Klenotom je v korune na trojvrší obsah štítu. Prikrývadlá sú červeno-modré po oboch stranách. Polepšený erb z roku 1732 je červeno-modro štiepený, v zlatej korune sú zlaté jelenie parohy a medzi nimi zlatý kríž. Na štíte je barónska perlová (počet 5) koruna a v nej prilba. Klenotom je obsah štítu, prikrývadlá sú zlato-červené a zlato modré. Erb grófskej línie Zichy–Ferraris je modro-strieborne štiepený. V pravom poli sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole je delené, z línie vyskakuje zlatý dvojchvostý lev. V dolnom zlatom poli sú tri červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Erb z roku 1839 je modro-zlato štiepený. Vpravo sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole obsahuje nad stredom tri červené pruhy, z vrchného vyskakuje zlatý lev. Na štíte je listová korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Pod štítom je strieborná devíza: Bien Sofrir a tems. Erb Radoslava Rubido – Zichy de Zagorje et Zich z roku 1878 je strieborný s červenou špicou, v jej päte z modrej hladiny vyrastá zelený kopec s vežou s tromi oknami. V srdcovom modrom štítku je na zelenom trojvrší zlatá korunka so zlatými parohmi a strieborným krížikom. V pravom poli na zelenej pažiti z vyrastajúceho zlatého polkolesa vyskakuje zlatý jeleň. Ľavé pole má v dolnej polovici strieborno-červenú šachovnicu, na nej stojí modrý grif so zlatou dvanásťcípou hviezdou v pazúroch. Klenotom je z koruny vyrastajúci uhorský vojak v zbroji s modrými rukávmi a v prilbe so sojčími perami. V pravej ruke drží šabľu, ľavú má vbok. Prikrývadlá sú strieborno-červené a strieborno-modré. Grófsky erb Zichy–Meskó de Zich et Vásonkeö et Széplak z roku 1903 je rozšírený o odúmrť erbu rodu Meskó a polepšené parohy sú zlaté. Ľavé meskovské pole je modro-strieborno štiepené. V pravej časti po šikmom brvne kráča zlatý dvojchvostý lev, hore je sklonený polmesiac s tvárou, dole strieborná hviezda, vľavo sú pokosom dva červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka a v nej tri prilby s klenotmi. Prvý klenot obsahuje obsah ľavého štítu, v druhom z koruny vyskakuje dvojchvostý lev s mečom s napichnutou korunkou, v treťom je v korune zelená palma. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.^[2]

Galéria

• 

  Zičiho palác na Ventúrskej ulici číslo 9 v Bratislave

• 

  Kaštieľ Žičiovcov v Košiciach (časť Barca)

• 

  Kaštieľ v Rusovciach

• 

  Zámok v Zsámbék (Maďarsko)

• 

  Žičiho palác v Komárne

• 

  Erb zichyovského rodu umiestnený nad portálom farského kostola sv. Márie Magdalény v Rusovciach. Zichyovci boli významnými donátormi rusovskej farnosti

Referencie

1. ↑ ^{a b} MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.
2. ↑ PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 508.

Literatúra

• HRADSKÝ, Juraj; MALLINERITS, Jozef. Rusovce : Oroszvár - Karlburg. 1. vyd. Bratislava : Albert Marenčín Vydavateľstvo PT, 2007. 255 s. ISBN 978-80-89218-52-3.
• Encyklopédia Slovenska. Veda, Bratislava, 1980
• MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 80 - 81.

Iné Projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zičiovci

Pozri aj

• Zičiho palác

Externé odkazy

• Kaštieľ vo Voderadoch