Vzbura proti Mojžišovým zákonom
Základné informácie
Autor	Sandro Botticelli
Rok	1481 - 1482
Technika	freska
Rozmery	348,5 × 570 cm
Galéria	Vatikánske múzeá, Vatikán
Umelecký portál

Vzbura proti Mojžišovým zákonom (tal. Ribellione contro la Legge di Mosè) je nástenná freska talianskeho renesančného maliara Sandra Botticelliho.

Vznik fresky

Začiatkom osemdesiatych rokov 15. storočia bol Botticelli skúsený a vyhľadávaný umelec, ktorého povesť presiahla hranice rodného mesta. V roku 1481 ho pápež Sixtus IV.. pozval do Ríma, kde sa mal spolu s ďalšími umelcami podieľať na výmaľbe pápežovej súkromnej kaplnky. Výsledkom bolo o. i. dvanásť veľkorozmerných nástenných fresiek (po šesť na južnej i severnej stene) s výjavmi zo života Mojžiša a Ježiša Krista.

Jednou z uvedených a zároveň najvýznamnejších fresiek v celej kaplnke je práve Botticelliho maľba Vzbura proti Mojžišovým zákonom. Náboženská symbolika fresky a jej posolstvo je dôležité k pochopeniu kaplnky ako celku. Vyjadruje súčasne podstatu pápežskej moci a postavenie pápeža v cirkvi.

Námet maľby

Na pozadí rímskej architektúry sa odohráva príbeh námetovo vychádzajúci z knihy Numeri (štvrtej knihy Mojžišovej), v ktorej je vylíčené povstanie dvestopäťdesiatich Izraelcov proti Mojžišovi a Áronovi. Kľúčový obraz mojžišovského cyklu, zachyteného na tejto freske, znázorňuje tri prejavy neposlušnosti starých Židov proti Božiemu zákonu, ktorý Mojžiš a Áron predstavujú; popri tomto výjave je tu vyobrazené tiež potrestanie odpadlých levitov.

Epizódy nasledujú za sebou sprava doľava. Prvý príbeh líči vzburu Židov proti Mojžišovi. Ten je zobrazený ako starý bradatý muž v zelenom plášti úplne vpravo dole. Židia, ktorých útek z Egypta je sprevádzaný ťažkými skúškami, už nechcú za vodcu Mojžiša. Má ho nahradiť nový vodca, ktorý by ich odviedol späť do Egypta. Pokúsia sa Mojžiša ukameňovať; zabráni im v tom Jozue, ktorý sa postaví na Mojžišovu obranu medzi neho a rozvášnený dav.

Stredný obraz fresky zachytáva vzburu Áronových synov a levitov napadajúcich Áronovu autoritu. Áron je zobrazený v pozadí skupiny s tiarou na hlave a mávajúci kadideľnicou. Dym z kadideľnice Božím zásahom označil vzbúrencov a Áronova autorita bola zachovaná.

Príbeh vrcholí v ľavej časti maľby; zem sa otvára a pohlcuje vzbúrencov.

Symbolické posolstvo maľby

Symbolika fresky o. i. tkvie v postave veľkňaza Árona i v architektúre, na pozadí ktorej sa príbeh odohráva. Áron má na hlave tiaru - trojitú pápežskú korunu - čím je vykreslený ako predchodca pápežov. Dominantným architektonickým prvkom je stavba Konštantínovho triumfálneho oblúka, čo je symbolickým pripomenutím prvého cisára, ktorý prijal kresťanstvo. Oblúk tu slúži ako narážka na pápežskú moc, ktorú zaručoval rímsky cisár. Na jeho vrchole nad stredným priechodom je zreteľný nápis vyjadrujúci základnú myšlienku zobrazených scén: „Nech si žiaden človek neprisvojuje poctu, iba ak by ho k tomu vyzval Boh, tak ako to učinil s Áronom“.

Vpravo od Konštantínovho oblúka zachytil Botticelli časť architektúry stavby zvanej Septizonium, pochádzajúcej z roku 203 po Kr. z čias cisára Septimia Severa. Stavba bola za pápeža Sixta V. (pápežom v rokoch 1585 - 1590) strhnutá a stĺpy použité pri výstavbe Vatikánu. Botticelli tu na jednom obraze vizuálne spojil dve stavby, ktoré v skutočnosti nebolo možné uvidieť naraz (Konštantínov oblúk stál na Fóre a Septizonium pod Palatínom).

Maľba je namaľovaná oproti Peruginovej freske Kristus odovzdáva kľúče Petrovi, s ktorou tvorí ideovú jednotu. Posolstvo oboch fresiek obsahuje varovanie pred rúhaním či napadnutím moci pápeža, danej Bohom a legitimizovanej Kristom. Ide o zásadný prvok pápežskej autority. Priama konfrontácia ideového obsahu oboch fresiek - Kristus odovzdáva kľúče od svojej cirkvi Petrovi, čím ho ustanovil na jej čelo, resp. Boh určil Mojžiša za vodcu Izraelitov a každý, kto sa postaví proti nemu, bude potrestaný - je viac ako zrejmá.

Freska vznikla v dobe, kedy bolo postavenie pápeža a jeho moc vystavované ťažkým skúškam. Hoci pápežské nároky na vodcovstvo boli nespochybniteľne stanovené Bohom, kedy Kristus určil Petra za svojho nástupcu, predsa tu existovali silné zásahy zo strany svetskej moci. Sixtus IV. chcel touto freskou demonštrovať program k potvrdeniu skutočnosti, že legitimita pápežskej moci pochádza od Mojžiša, cez Krista k Petrovi ako prvému pápežovi.

Iné projekty

Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho pozri Zoznam Botticelliho diel

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzbura proti Mojžišovým zákonom

Zdroje

• B. Deimlingová, Sandro Botticelli, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, 2004, ISBN 80-7209-515-3
• B. Wadiová, Botticelli, Odeon, Praha, 1971