Vrútky
mesto
Centrum mesta
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Martin
Región	Turiec
Vodné toky	Turiec, Váh
Nadmorská výška	382 m n. m.
Súradnice	49°06′42″S 18°55′25″V / 49,111667°S 18,923611°V / 49.111667; 18.923611
Najvyšší bod	Minčol
- výška	1 345 m n. m.
Najnižší bod	koryto Váhu pri Jánošíkove
- výška	370 m n. m.
Rozloha	18,66 km² (1 866 ha) [1]
Obyvateľstvo	7 424 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	397,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1255
Primátor	Branislav Zacharides[3] (nezávislý)
PSČ	038 61
ŠÚJ	557358
EČV (do r. 2022)	MT
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie S. Zachara 4 038 61 Vrútky
E-mailová adresa	vrutky@vrutky.sk
Telefón	424 1803
Fax	428 1285
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vrútky
Webová stránka: vrutky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vrútky (nem. Ruttek, maď. Ruttka) sú mesto na Slovensku, ktoré leží v Žilinskom kraji, v okrese Martin.

Polohopis

Nachádza sa na sútoku riek Váh a Turiec, v severnej časti Turčianskej kotliny, približne 3 km severne od Martina a 25 km východne od Žiliny. Na západnom okraji mesta sa dvíha Lúčanská Malá Fatra.

Časti mesta

• Hluchovo, Karvaša a Bláhovca, Dolné Vrútky, Kolónia Hviezda-časť, Mexiko – mestská časť

Klíma

Poloha v mierne teplej oblasti Turčianskej kotliny priamo určuje počasie v meste a jeho okolí. Hornatý reliéf krajiny a zemepisná poloha majú rozhodujúci vplyv na podnebie v lokalite, kde prevláda vietor zo severných smerov. Priemerná januárová teplota dosahuje -3 až -4°C, v júli je to okolo 17°C a celoročný priemer činí okolo 7°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 700 – 800 mm, z čoho v letnom období spadne 250 – 300 mm a v počet dní so snehovou pokrývkou je spravidla 60 – 80. Veľkú časť kotliny a celý kataster mesta odvodňuje Váh, okrem severnej časti regiónu je to prostredníctvom rieky Turiec a jeho prítokov. Turiec sa na území mesta vlieva do Váhu.

Vodné toky

Váh, Turiec, Javorina, Kamenný potok

Geológia

Územie je budované treťohornými horninami, najmä pieskovcami a ílmi, na ktorých sú štvrtohorné štrky, piesky, spraš a hlina. Územie je chudobné na rudy, z ktorých sa v malom množstve vyskytuje medená a železná ruda a antimón v okolí Bystričky a Trebostova. V blízkosti Vrútok sa nachádzajú aj zásoby vápenca, ktorý sa ťaží v povrchovom lome Dubná Skala.

Z pôd tu na pahorkatine a terasách Turca prevládajú rendziny a hnedé pôdy, v povodí riek menej úrodné nivné, hnedé a ilimerizované pôdy. Pôvodná prirodzená vegetácia sa zachovala iba v menšom rozsahu v podobe dubovo-hrabových a lipovo-smrekových porastov, no zastúpené sú tiež reliktné borovicové porasty. V celej kotline sú tak zastúpené predovšetkým tradičné početné stredoeurópske druhy fauny a flóry.

Flóra je zastúpená viacerými teplomilnými druhmi, zo vzácnejších možno spomenúť ostricu skalnú, kozinec previsnutý, lykovec voňavý, hedysarum tmavé, veroniku alpínsku, medvedicu lekársku, mak tatranský a plesnivec alpínsky. Bežne sa tu okrem menších druhov vyskytuje najmä jeleň, diviak, srna, zajac, mačka divá, rys ostrovid a medveď hnedý. Z vtáctva je hojne zastúpená oriešok, penica, straka, bažant, prepelica a jarabica. V riekach sú zastúpené vydra, hlavátka, lipeň, hlaváč a pstruh.

Dejiny

Radnica

Najstaršie známky prítomnosti človeka v regióne pochádzajú z eneolitu (3200 až 1800 rokov pred Kr.), pričom na území mesta sa zachovali o niečo mladšie predmety z doby bronzovej. Archeologické nálezy – meč liptovského typu, keramika na Hradišti a pohrebisko, predpokladajú v tomto období pomerne husté osídlenie okolia Vrútok. Nálezy z 10. – 11. storočia potvrdili osídlenie na Hradišti, kde na prelome letopočtu sídlil ľud púchovskej kultúry, ktoré možno pokladať za počiatok dejín mesta. Z ranouhorských čias pochádza aj jeho archaický názov, ktorý vznikol z praslovanského slova vrqtbkb s významom prameň, žriedlo.

Podľa najstarších správ sa po tatárskom vpáde zdržiaval na neďalekom Znievskom hrade uhorský kráľ Belo IV. Pri obrane hradu sa vyznamenali aj vrútockí obyvatelia, ktorým Belo daroval majetky a povýšil ich do zemianskeho stavu. Na oplátku mali zemani vydržiavať vojsko na obranu územia. Prvá písomná zmienka o osade "villa Vrutk", ktorá bola vtedy súčasťou majetkov Záturčia, je z 19. augusta 1255. V roku 1271 sa v listinách spomína komes Martin, ktorý získal do majetku les a povolenie ťažby medzi Modlami, Priekopou a Vrútkami. Koncom 13. storočia bola obec rozčlenená na Dolné a Horné Vrútky, čo potvrdzuje listina Turčianskeho konventu z roku 1329. Samostatná farnosť Vrútky je doložená už v roku 1332, gotický kostol sv. Jána Krstiteľa stál už v roku 1285.

Pokojný život obyvateľov strpčovali rabujúci vojaci, ktorí po dôležitej ceste často prechádzali, no tiež povodne, ktoré neraz spustošili široké okolie toku. Poloha na sútoku riek znásobovala ohrozenie a popri desiatkách iných je v kronikách ako najkatastrofálnejšia zaznamenaná veľká povodeň z 25. a 26. augusta 1813, počas ktorej Váh zmenil aj svoje koryto, čím rozdelil vrútocký chotár. Štyri desiatky obetí si vyžiadala epidémia cholery v roku 1831, v rokoch 1843 a 1845 zasa majetky zničili rozsiahle požiare. Počet zemianskych rodov vo Vrútkach sa postupne zvyšoval a na začiatku 19. storočia ich bolo registrovaných až 15. V tom období boli v meste 4 zemianske kúrie, no tiež 83 rodín nešľachtického pôvodu, ktoré bývali v 70 domoch. Celkovo dosahovala populácia v roku 1806 okolo 300 obyvateľov.

Reformácia regiónu v Turci sa uskutočnila už v 16. storočí a tak už v roku 1560 bol evanjelický aj vrútocký kostol. Jeho vežu dali obnoviť v rokoch 1622 a 1634, no už v roku 1709 kostol opäť patril katolíkom. Na evanjelickú školu z obdobia reformácie nadviazala katolícka škola, ktorá sídlila v drevenej budove a v ktorej sa vyučovalo od roku 1779. Škola bola v roku 1870 premenovaná na Štátnu ľudovú školu, pričom už v roku 1894 bola postavená nová, dvojposchodová budova v Horných Vrútkach. Význam Vrútok rapídne stúpol s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok, ktoré prepojením v roku 1872 vytvorili z malej obce dôležitý dopravný uzol. Hospodársky vzostup vyvolala najmä výstavba železničných dielní a výhrevne v roku 1873, čo sa odrazilo na raste populácie obce z 915 v roku 1869 na 1944 v roku 1880 a až 4345 v roku 1900. V roku 1877 bol otvorený kameňolom Dubná Skala a v roku 1881 bolo založené Potravné družstvo zamestnancov KBŽ. O rok neskôr bol založený Dobrovoľný hasičský spolok a o niekoľko rokov aj parná píla. Vrútky mali v tom období dve lekárne, dvoch lekárov, peňažný ústav a štyri hotely, fungovali tu ochotnícke divadlá, spevokol, športové kluby a v hoteli Urania sa premietali filmy. V roku 1888 tu vznikla dielenská učňovská škola. Za premenu zo zemianskej osady na významný železničný uzol tak môže železničná stanica Vrútky a s ňou spojené služby.

V decembri 1918 mesto obsadilo československé vojsko a správu železnice i depa prevzali českí železniční zamestnanci. Bývalú štátnu železnicu MAV prevzalo slovenské veliteľstvo ČSD, súkromnú KBŽ spravovalo riaditeľstvo v Košiciach. Z dôvodu nedostatku bytov vzniklo v roku 1921 Stavebné a bytové družstvo železničných zamestnancov, čo vyvolalo výstavbu mnohých bytov a dôležitých budov, ako Robotnícky dom, Sokolovňa, Obecný dom a Hasičská zbrojnica. Počas stavebného rozmachu boli upravené aj brehy oboch veľkých riek, čo znížilo ohrozenie povodňami. Po roku 1930 bola vybudovaná továreň na baterky, Katolícky kultúrny dom a vznikol Katolícky kultúrny spolok. Úplne prestavaný bol aj Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa a evanjelici si postavili nový chrám a v roku 1943 aj kultúrny dom. Kultúrnu činnosť organizoval Sokol, dramatický krúžok Jednoty a ochotnícko-vzdelávací spolok Kollár, no populárne boli aj športové podujatia. Svoje zastúpenie tu mali športové kluby futbalistov, cyklistov, lyžiarov, turistov, zápasníkov, plavcov, kolkárov, volejbalistov a tenistov.

Dňa 25. augusta 1944 tu vznikol revolučný národný výbor, no už začiatkom septembra bolo mesto obsadené nemeckým vojskom. Okupantov vyhnala až 11. apríla 1945 1. a 3. brigáda 1. československého armádneho zboru. V povojnovom období nastal rozvoj školstva; transformáciou existujúcich, no i výstavbou nových, vznikli nové školy, vrátane gymnázia a Základnej umeleckej školy. V rokoch 1949-1954 a 1971-1990 bola obec súčasťou Martina pod úradným názvom Martin-Vrútky. V roku 1990 sa obec osamostatnila a získala štatút mesta.^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Evanjelický kostol Dr. Martina Luthera, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1903. Evanjelický cirkevný zbor vznikol vo Vrútkach už v roku 1559, ako druhý v Turci. V roku 1710 evanjelici prišli o svoj starý kostol v rámci protireformácie. Cirkevný zbor bol obnovený až v roku 1783, po vydaní Tolerančného patentu. Staviteľom kostola bol Ján Czajkán z Banskej Štiavnice. Kostol má východnú orientáciu. Vnútrorný priestor je monumentálny, neobykle prevýšený. Pozoruhodná je liatinová konštrukcia interiéru, ktorá na svoju dobu predstavuje dômyselné technické riešenie. Umožnila zaklenúť priestor subtílnou sieťou krížových klenieb s elegantným neogotickým tvaroslovím, ktoré je podporené kontrastnou červenou polychrómiou. Vnútorné zariadenie kostola je jednoduché, podporujúce strohý neogotický charakter stavby. Neogotický oltár, pochádzajúci z obdobia stavby kostola, je panelový s centrálnym obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade. Kazateľnica je taktiež neogotická, organ pochádza z roku 1920.^[5] Pomenovanie po reformátorovi Martinovi Lutherovi získal kostol v roku 2000, ako prvý na Slovensku.^[6]

• 

  Evanjelický kostol

• 

  Evanjelický kostol

• 

  Evanjelický kostol

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1905. Nachádza sa na vyvýšenine uprostred jadra historických Horných Vrútok. Na tomto mieste stál starý kostol Jána Krstiteľa, ktorý pochádzal z druhej polovice 13. storočia. Kostol bol projektovaný Jozefom Pfinnom, hlavným inžinierom Košicko-bohumínskej železnice a realizovaný bol staviteľom Stanislavom Zacharom. Nový kostol zmenil pôvodnú východo-západnú orientáciu na opačnú, vznikla tak výrazná dominanta orientovaná priečelím k rieke Turiec. Interiér kostola je monumentálny, prevýšený konštrukciou ľahkej železobetónovej klenby. Kostol je jednoloďový s polygonálnym ukončením presbytéria a ramien transeptu V interiéri sa nachádza neogotický oltár sv. Jána Krstiteľa s reliéfom krstu Ježiša v Jordáne. Oltár spolu s krstiteľnicou patrí k pôvodnému zariadeniu kostola z doby jeho výstavby, pochádza z juhotirolských dielní v Grödene. Najhodnotnejším prvkom interiéru kostola je neskorogotická socha Piety, pochádzajúca z prelomu 15. a 16. storočia. Pochádza z pôvodného kostola a patrík k najvýznamnejším neskorogotickým sochárskym dielam na Slovensku.^[5]

• 

  Rímskokatolícky kostol

• 

  Rímskokatolícky kostol

• 

  Detail na ústupkovitý vstupný portál

• 

  Interiér kostola

• 

  Panoráma s dominantnou vežou kostola

• 

  Pohľad na rímskokatolícky kostol vo Vrútkach z mosta cez rieku Turiec

• Neologická synagóga, historizujúca dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1909-1910. Staviteľom synagógy bol Stanislav Zachar. Od roku 2015 sa v budove nachádza kultúrne centrum s knižnicou.

• 

  Bývalá synagóga pred obnovou

Ostatné pamiatky

• Obecný dom – dnes Mestský úrad Vrútky z roku 1926
• Spolkový Robotnícky dom z roku 1922
• Zacharova vila, secesná stavba 1926

Turizmus

Mesto je východiskovým miestom na túry do Lúčanskej Fatry, najmä jej najatraktívnejšej časti Martinské hole. Z Vrútok vedie asfaltová cesta ku chate na Martinských holiach, ktorá je v susedstve lyžiarskeho strediska. Cez blízky Lipovec a Turčianske Kľačany vedú turistické trasy do Národného parku Malá Fatra, na hlavný hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry.

Atraktívne je splavovanie Váhu na pltiach, ktoré začína na blízkom kotvišti Jánošíkovo. Pre plavcov je ľahko dostupná prírodná vodná plocha pri Lipovci, vhodná na kúpanie, rybolov aj surfing. Na oddych, rekreačné aj športové plávanie, no aj výuku plávania detí, ponúka letné mestské kúpalisko s ohrievanou filtrovanou vodou.

Turistické trasy

• do Lúčanskej Fatry:
  • po asfaltovej ceste na Martinské hole
  • po značke od ATC Turiec do sedla Prašivé pod Minčolom
  • po značke z Piatrovej do sedla Okopy pod Minčolom
  • po značke z Piatrovej do sedla Javorina
• do Krivánskej časti Malej Fatry:
  • po značke z Lipovca ku chate pod Kľačianskou Magurou
  • po značke z Turčianskych Kľačian na Suchý v hlavnom hrebeni

Cykloturistika

V okolí mesta je niekoľko značkovaných cyklotrás a všeobecne sú tu veľmi dobré podmienky na cykloturistiku i horskú cyklistiku. Horskí cyklisti obľubujú najmä trasy na Martinské hole a v horských dolinách Malej i Veľkej Fatry. Cestní cykloturisti najviac využívajú cyklotrasy popri Váhu (Vrútky – Lipovec – Sučany – Turčianska Štiavnička – Podhradie – Ratkovo – Krpeľany) a podhorím Veľkej Fatry (Sučany – Turčianska Štiavnička – Turčianske Jaseno – Blatnica – Turčianske Teplice) s niekoľkými rozhľadňami.

Doprava

Železničná stanica Vrútky, výpravná budova a druhé nástupište

Mesto leží na dôležitej dopravnej križovatke;

• cestnej:
  • centrom prechádza cesta I/18 zo Žiliny na Ružomberok, ktorá sa južne od mesta križuje s cestou I/65, vedúcou na Žiar nad Hronom a Banskú Bystricu
  • severným okrajom prechádza medzinárodná cesta E 50, vedúca v trase diaľnice D1, ktorá pri Dubnej Skale križuje cestu I/18.
• železničnej:
  • mestom prechádza hlavná železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa v tunajšom železničnom uzle pripája dôležitá trať Zvolen – Vrútky. Hlavná trať do Zvolena, ktorá smeruje cez Banskú Bystricu, sa v Diviakoch ďalej vetví na trať do Zvolena cez Kremnicu a z nej následne pri Hornej Štubni odbočuje aj trať do Prievidze. Práve vďaka železnici sa Vrútky rozvinuli z malej nevýznamnej obce do podoby mesta.

Šport

• Letné kúpalisko vo Vrútkach
• Tenisový klub Vrútky (TK Vrútky)
• HBK Kometa Vrútky – hokejbalový klub
• Telovýchovná jednota Sokol Vrútky
• Klub slovenských turistov Vrútky
• Stolnotenisový klub Lokomotíva Vrútky
• Rádioklub OM3KFV Vrútky

Školstvo

História

História vrútockého školstva začína v roku 1779, kedy sa spomína drevená rímskokatolícka škola vo Vrútkach, udržiavaná z milodarov. Ďalšie rozsiahlejšie záznamy sú až zo školského roku 1919-1920, kedy vznikli štátna dievčenská (9 tried) a chlapčenská škola (11 tried) vo Vrútkach. V roku 1942 sa vyhláškou min. školstva rozdelili školy na evanjelické a katolícke. Základ dnešného stavu bol postavený na školskej reforme z roku 1953, kedy sa dovtedajšie školy zlučujú, tvoriac dva školské obvody: východný, ktorý dnes predstavuje Základná škola Hany Zelinovej a západný, dnes Spojená škola na ul. M. R. Štefánika 1. Vtedy sa vyučovalo vo viacerých budovách, konkrétne v bývalej meštianke na pešej zóne, v dnešnej ZUŠ a v budove bývalého hotela Wachsberger.^[7]

Gymnázium

Gymnázium vzniklo v roku 1958 ako deviaty až jedenásty ročník štátnej osemročnej školy na ulici Gottwaldovej. V roku 1964 bola dostavaná nová budova na lúke „Belejka“ za Turcom, kam sa škola presunula. V roku 1986 získava čestné meno „Gymnázium Klementa Gottwalda,“ v roku 1990 ho stráca, a v roku 2009 získava nové, ako „Gymnázium Jozefa Cígera Hronského.“ V roku 2015 sa stáva súčasťou Spojenej školy.

Základná škola Hany Zelinovej

Škola sa pôvodne presunula do jedného pavilónu v areáli, kde sa nachádzalo aj gymnázium, fungovali pod jedným riaditeľstvom. V roku 1972 došlo k rozdeleniu bývalej dvanásťročnej školy na dve. V roku 2005 bol škole udelená čestný názov „Základná škola Hany Zelinovej.“^[8]

Spojená škola

V roku 1979 bola dostavaná nová budova na ulici M. R. Štefánika 1. (vtedy Víťaznej armády), do ktorej sa presunuli žiaci základnej školy z pôvodných troch budov. V roku 2020 tu došlo k útoku.

Základná umelecká škola Frica Kafendu

Škola vznikla v roku 1952 rozhodnutím Povereníctva školstva, vied a umení ako Hudobná škola vo Vrútkach. Medzi jej žiakov patrí aj Dalibor Karvay, významný huslista.

Osobnosti mesta

Rodáci

• František Kováčik-Podmagurský (* 1902 – † 1975), slovenský hudobný skladateľ
• Emanuel Böhm (* 1909 – † 1990), chemik, politik, vydavateľ, aktivista za národné a ľudské práva Slovákov
• Ján Bodenek (* 1911 – † 1985), spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež
• Hana Zelinová (* 1914 – † 2004), spisovateľka a dramatička
• Arpád Tesár (* 1919 – † 1989), stavebný inžinier a vysokoškolský profesor
• František Zvarík (* 1921 – † 2008), herec a spevák
• Slavo Drozd (* 1931 – † 2008), herec
• Radoslav Brzobohatý (* 1932 – † 2012), český herec
• Ľuba Baricová (* 1935), operná speváčka (alt) a herečka
• Stanislav Landa (* 1898 – † 1981), chemik, vysokoškolský pedagóg
• John Daniel Hertz (* 1879 - † 1961, zakladateľ Yellow Cab a filantrop)

Pôsobili tuupraviť | upraviť zdroj

• Ján Komora (* 1866 – † 1930), rímskokatolícky kňaz a kanonik Banskobystrickej diecézy, tu je aj pochovaný
• Stanislav Zachar (* 1869 – † 1937), staviteľ, jeden zo spoluzakladateľov Matice slovenskej, držiteľ vyznamenania Rytier rádu sv. Silvestra udelený v roku 1928 pápežom Piusom XI.
• Tomáš Galis (* 1950), rímskokatolícky biskup Žilinskej diecézy

Čestní občania mestaupraviť | upraviť zdroj

• Jozef Novák (* 1930), historik, heraldik a genealóg (23. september 1995)

Partnerské mestáupraviť | upraviť zdroj

• Bebra, Hessensko, Nemecko
• Fulnek, Česko
• Łaziska Górne, Poľsko
• Nymburk, Česko

Galériaupraviť | upraviť zdroj

• 

  Pamätník svetových vojen

• 

  Pamätná tabuľa francúzskym partizánom z SNP

• 

  Hasičská zbrojnica

• 

  Centrum mesta

• 

  Obecný dom, dnes Mestský úrad

• 

  Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---