Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020
 ...
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020
ŠtátSlovensko Slovensko
Druhparlamentné voľby
OrgánNárodná rada SR
(150 zo 150 poslancov)
Dátum29. februára 2020
Zapísaní voliči4 432 419[1]
Účasť2 916 840 (65,80 %)[1]
Platné hlasy2 881 511 (98,79 %)[1]
Počet strán24 (zoznam)
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov[2]
OĽaNO
  
25,02 %
SMER – SD
  
18,29 %
SME RODINA
  
8,24 %
Kot. – ĽSNS
  
7,97 %
PS + SPOLU
  
6,96 %
SaS
  
6,22 %
ZA ĽUDÍ
  
5,77 %
KDH
  
4,65 %
MKÖ – MKS
  
3,90 %
SNS
  
3,16 %
DOBRÁ VOĽBA
  
3,06 %
VLASŤ
  
2,93 %
MOST – HÍD
  
2,05 %
ostatní
  
1,59 %

Počet poslancov v parlamente[3][4][5]

     OĽaNO (53)
     SMER – SD (38)
     SME RODINA (17)
     Kot. – ĽSNS (17)
     SaS (13)
     ZA ĽUDÍ (12)
Poradie volieb
Poradie8. voľby do NR SR
Predchodca 2016 2020 2023 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Predseda vlády
Predchodca Peter Pellegrini Igor Matovič Nástupca
Vláda
Predchodca Vláda P. Pellegriniho Vláda Igora Matoviča Nástupca
Predseda NR SR
Predchodca Andrej Danko Boris Kollár Nástupca
Poslanci NR SR
Predchodca 2016 – 2020 (7. obdobie) 2020 – 2023 (8. obdobie) Nástupca
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Pellegrini

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, skrátene parlamentné voľby 2020 alebo voľby do NR SR 2020, boli v poradí ôsme parlamentné voľby od vzniku samostatného Slovenska, ktoré sa uskutočnili 29. februára 2020.[6][7][8] Kandidovalo v nich 24 politických subjektov a volebná účasť dosiahla 65,80 %. Najväčší počet hlasov získalo hnutie OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, a to 25,02 %. Okrem neho sa do parlamentu dostali aj SMER – SD (18,29 %), SME RODINA (8,24 %), Kotlebovci – ĽSNS (7,97 %), SaS (6,22 %) a ZA ĽUDÍ (5,77 %).[1][2]

Náležitosti volieb

Voľby mal predseda Národnej rady SR Andrej Danko povinnosť vyhlásiť najneskôr 110 dní pred termínom ich konania, teda najneskôr 11. novembra 2019, urobil tak v pondelok 4. novembra 2019 a ohlásil, že voľby sa budú konať v sobotu 29. februára 2020.[9][10] Politické strany, hnutia či koalície majú podľa zákona podať kandidačné listiny najneskôr 90 dní pred dňom konania sa volieb zapisovateľovi štátnej komisie, to znamená do 1. decembra 2019. Je potrebné zaplatiť volebnú kauciu vo výške 17-tisíc eur, ktorá sa vráti len tým stranám, ktoré dostanú vo voľbách aspoň dve percentá hlasov.[10]

Oficiálna volebná kampaň sa začala dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,[10] čo sa stalo už v utorok 5. novembra 2019.[11] Kampaň sa končí volebným moratóriom, teda 48 hodín pred dňom konania sa volieb, t.j. 27. februára 2020. Moratórium na zverejňovanie prieskumov je 14 dní pred voľbami. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny € vrátane DPH, pričom musia mať transparentný účet.[10]

Na rozdiel od predošlých volieb vo voľbách môžu voliť aj osoby odsúdené za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu. Stav sa zmenil nálezom Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, ktorý označil len jednu prekážku volebného práva za platnú: obmedzenie slobody z dôvodu ochrany zdravia. Dva týždne pred voľbami, 14. februára 2020, bolo na Slovensku 10 332 väzňov, 322 z nich nedovŕšilo 18 rokov alebo nemajú štátne občianstvo potrebné na volebnú účasť. V roku 2016 bola volebná účasť väzňov 4,73 %.[12]

Hlasovanie trvalo do 22:00, ale v niektorých miestnostiach bolo predĺžené. Volebné moratórium trvalo o hodinu dlhšie.[13]

Zoznam kandidujúcich subjektov

K 1. decembru 2019 podalo na Ministerstvo vnútra návrhy kandidačných listín a zaplatilo volebnú kauciu vo výške 17 000 eur 25 politických hnutí, strán či koalícií. Na vrátenie kaucie je nutné dosiahnuť vo voľbách aspoň 2 % hlasov. Prihlásené subjekty preverí Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá rozhodne o zaregistrovaní 6. decembra 2019.[14]

Číslo Strana Predseda[15] Líder kandidátky[16] Iné strany na kandidátke Kandidátka[16]
1. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku Jozef Sásik Jozef Sásik
2. DOBRÁ VOĽBA Tomáš Drucker Tomáš Drucker
3. Sloboda a Solidarita Richard Sulík Richard Sulík OKS
4. SME RODINA Boris Kollár Boris Kollár
5. Slovenské Hnutie Obrody Róbert Švec Róbert Švec
6. ZA ĽUDÍ Andrej Kiska Andrej Kiska
7. MÁME TOHO DOSŤ ! František Oravec František Oravec
9. Slovenská národná strana Andrej Danko Andrej Danko
10. Demokratická strana Michal Kravčík Jozef Rajtár
11. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA Igor Matovič Mária Šofranko , NOVA, Zmena zdola, DÚ
12. Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia Michal Truban
Miroslav Beblavý
Michal Truban
13. STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI František Gőgh František Gőgh
14. 99 % – občiansky hlas Pavel Weiss[pozn. 1] Pavel Weiss
15. Kresťanskodemokratické hnutie Alojz Hlina Alojz Hlina
16. Slovenská liga podpredsedovia:[pozn. 2]
Jozef Behýl
Roman Ruhig
Tibor Cabaj
Roman Ruhig
17. VLASŤ Anna Žatková Štefan Harabin
18. MOST – HÍD Béla Bugár Árpád Érsek MKDA-MKDSZ, RIS, ŠANCA
19. SMER – sociálna demokracia Robert Fico Peter Pellegrini
20. SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby predseda: Stanislav Mičev[17]
kancelár: Miroslav Seget
Stanislav Mičev
21. HLAS ĽUDU Peter Marček Martina Šimkovičová
22. Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť Szabolcs Mózes[pozn. 3]
József Menyhárt (SMK – MPK)
Zsolt Simon (MF)
Gyula Bárdos SMK – MKP, MF
23. Práca slovenského národa Roman Stopka Roman Stopka
24. Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba Marian Kotleba DOMA DOBRE, KDŽP, PD, NK 23
25. Socialisti.sk Eduard Chmelár Eduard Chmelár VZDOR – strana práce 24

Odstúpenie z voliebupraviť | upraviť zdroj

Číslo Strana Predseda[15] Líder kandidátky[16] Iné strany na kandidátke Kandidátka[16]
8. Hlas pravice Ondrej Matej Ondrej Matej 25

20. februára 2020 oznámila strana Hlas pravice, že odstupuje z parlamentných volieb v prospech strany SaS, keďže s ňou má najviac programových prienikov – vrátane pre Hlas pravice kľúčovú rovnú daň – a nechce trieštiť hlasy pravicových voličov.[18] Viacerí jednotlivci z iných strán sa vzdali kandidatúry alebo boli z kandidátky vyradení – piati zo strany Slovenská liga, štyria zo strany VLASŤ, dvaja z PS-SPOLU a po jednom kandidátovi z DS, ĽSNS a SNS.[19]

Zverejnená volebná spoluprácaupraviť | upraviť zdroj

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – OD
12. júna 2019 sa strany Progresívne Slovensko a SPOLU – OD dohodli na spoločnej koalícii po úspechu rovnakého formátu vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019.[20] Ku spolupráci vyzývali aj stranu ZA ĽUDÍ exprezidenta Andreja Kisku, tá však v októbri 2019 deklarovala, že do volieb pôjde samostatne.[21]
Maďarská komunitná spolupatričnosť (SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť)
18. októbra 2019 sa tri etnicky maďarské politické strany MOST – HÍD, SMK-MKP a MKDA-MKDSZ dohodli na volebnej spolupráci v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami vo februári 2020. Ku spolupráci maďarské strany prinútili najmä prieskumy verejnej mienky, ktoré všetkým stranám po dobu niekoľkých mesiacov predpovedali výsledok pod hranicou zvoliteľnosti, a takto chceli strany zabrániť prepadnutiu hlasov. Volebným lídrom kandidátky mal pravdepodobne byť člen MOST – HÍD, avšak nie predseda Béla Bugár. Spoločná strana do volieb mala niesť meno „Strana regiónov Most MK“, pričom mala vzniknúť premenovaním MKDA-MKDSZ na volebnú stranu.[22] 23. októbra 2019 však SMK odstúpila od dohody pre „zmenenú politickú situáciu“ a vyzvala ku novým rokovaniam všetkých piatich maďarských strán (okrem vyššie zmienených aj hnutia Összefogás-Spolupatričnosť a strany Magyar Fórum – Maďarské fórum).[23] Hnutie Összefogás-Spolupatričnosť uvítalo rozhodnutie SMK, spoločnú kandidátku si vie predstaviť iba pri zastúpení všetkých strán. Na spoločnom postupe do volieb sa nakoniec dohodli iba strany SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť, ktoré vytvorili spoločnú kandidátku pod názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť.
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA
22. októbra 2019 oznámili strany OĽaNO a Kresťanská únia, že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku Annu Záborskú.[24] 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, čo naznačuje, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán NOVA a Zmena zdola, DÚ.
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko + KDŽP – Aliancia za Slovensko, Národná koalícia, DOMA DOBRE, PRIAMA DEMOKRACIA
13. novembra 2019 podpísala strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko memorandum o spolupráci so štyrmi mimoparlamentnými stranami: KDŽP – Aliancia za Slovensko, Národná koalícia, DOMA DOBRE a PRIAMA DEMOKRACIA.[25] Na kandidátnej listine pre nich vyhradí 12, 10, 8 resp. 5 miest.
MOST – HÍD + MKDA-MKDSZ, ŠANCA a Rómska iniciatíva Slovenska
23. novembra 2019 predstavila kandidátnu listinu strana MOST – HÍD. Lídrom sa stal minister dopravy Árpád Érsek. Strana sa dohodla aj s ďalšími stranami, ktoré majú miesta na kandidátke: MKDA-MKDSZ, ŠANCA a Rómska iniciatíva Slovenska.[26]

Volebná kampaňupraviť | upraviť zdroj

Témy v kampaniupraviť | upraviť zdroj

Spájanie opozícieupraviť | upraviť zdroj

V súvislosti s nástupom nových politických strán na scénu v priebehu rokov 2018 – 2019 (PS, SPOLU, ZA ĽUDÍ) sa v priebehu roku 2019 rozvíjali diskusie o rôznych koalíciách, v ktorých by tzv. demokratická opozícia mohla vstúpiť do volieb v roku 2020. Došlo k potvrdeniu koalície Progresívneho Slovenska a SPOLU-OD, ktorá stranám priniesla víťazstvo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Spolu s týmito stranami podpísalo KDH tzv. dohodu o neútočení, ktorá predstavovala snahu o nájdenie spoločných tém a nenazeranie na to, čo strany rozdeľuje. K dohode o neútočení sa pridala tiež strana Andreja Kisku ZA ĽUDÍ.[27] Lídri koalície PS-SPOLU Michal Truban a Miroslav Beblavý sa snažili presvedčiť Kisku, aby sa so svojou stranou pridal do trojkoalície k PS-SPOLU. Kiska však takúto koalíciu odmietol a navrhol "blok zmeny", kde by okrem týchto troch strán mali byť tiež strany KDH, OĽANO a SaS. Tie však už dávnejšie deklarovali, že do volieb chcú ísť samostatne a preto okrem PS-SPOLU ku žiadnej inej koalícii neprišlo.[28] De facto, nie de iure koalície vytvorili strany OĽANO, MOST-HÍD, ĽSNS a MKÖ-MKS, ktoré sa vyhli vyšším kvóram pre koalície (7 % pre dvoj- až troj-koalície, 10 % pre štvor- a viac-koalície) tým, že do volieb kandidovali ako strana, no na kandidátnej listine vyhradili miesta aj pre členov iných politických strán.[29]

Hospodárska politikaupraviť | upraviť zdroj

Koalícia PS-SPOLU avizovala, že v prípade pôsobenia vo vláde by zaviedla nové dane, napr. daň z nezdravého jedla či daň pre vozidlá produkujúce viac nečistôt.[30] KDH odmietlo zavedenie akýchkoľvek nových daní, zároveň plánuje presadiť daňové úľavy pre malé a stredné podniky rodinného typu.[31][32] SaS plánuje zrušiť zdvojnásobenie bankového odvodu.[33] Strana DOBRÁ VOĽBA avizovala podporu sebestačnosti v produkcii základných potravín a zníženie daní na polovicu pre pracujúcich seniorov.[34] ĽSNS plánujú zoštátnenie strategických podnikov.[35] Strana Eduarda Chmelára Socialisti.sk chce v prípade úspechu zaviesť štvordňový pracovný týždeň alebo znížiť počet odpracovaných hodín na 6 za deň.[36] Strana MKÖ-MKS sa hospodársky chce prioritne zamerať na rozvoj zaostalých južných regiónov Slovenska.[37]

Energetikaupraviť | upraviť zdroj

Portál Euractiv viedol na konci januára 2020 rozhovory s expertmi preferenčne najsilnejších politických subjektov o témach energetiky a klímy. Jediný subjekt, ktorý nereagoval, bolo ĽSNS.[38] Dostavbu tretieho a štvrtého bloku atómových elektrární Mochovce podporujú zhodne strany KDH, OĽANO, PS-SPOLU, SaS, SME RODINA, SMER-SD, SNS aj ZA ĽUDÍ.[38] Výstavbu Nového jadrového zdroja za súčasných podmienok preferujú iba SNS a SME RODINA, ktorá uvažuje tiež o fúznom reaktore, resp. podpore výstavby jadrového reaktora štvrtej generácie.[38] Štátnu pomoc pri výstavbe novej jadrovej elektrárne pripustili SME RODINA, SMER-SD aj SNS, nevyhranene sa k tomu stavalo KDH, ostatné strany by súhlasili iba so súkromnými projektmi.[38]

Strany KDH, SaS, PS-SPOLU či ZA ĽUDÍ deklarovali potrebu väčšej podpory obnoviteľných zdrojov energie.[38] PS-SPOLU či SaS vidia významnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám tiež v zemnom plyne ako prechodnom palive na najbližšie desaťročia.[38] Boj proti energetickej chudobe považujú za dôležitý všetky vyššie zmienené strany a hnutia okrem SNS.[38]

Zdravotná a sociálna politikaupraviť | upraviť zdroj

KDH chce v Stratégii zdravotníctva 2030 navýšiť počty všeobecných lekárov, navýšiť počty a kompetencie zdravotných sestier, podporiť upravený model stratifikácie nemocníc či zvyšovať zdravotnú gramotnosť ľudí.[39] Opatrenia vedúce k zatraktívneniu povolania lekárov a sestier a k reforme nemocničného systému zameraného na kvalitu a nie kvantitu navrhuje tiež strana ZA ĽUDÍ.[40] ĽSNS avizovalo rozšírenie nemocníc do okresných miest.[35]

Marian Kočnerupraviť | upraviť zdroj

Po obvinení podnikateľa Mariana Kočnera v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začali viacerí politici požadovať odchod z verejného živote od politikov, ktorí mali vzťahy s Kočnerom. Medzi tých sa zaradili Martin Glváč a Monika Beňová zo Smeru, Richard Sulík z SaS, Boris Kollár zo SME RODINA či Béla Bugár z Mostu-Híd.[41][42] Politici akékoľvek blízke vzťahy s Kočnerom odmietali. Martin Glváč aj kvôli komunikácii so spoluobvinenou v prípade, Alenou Zsuzsovou, odstúpil 7. novembra 2019 z funkcie podpredsedu Národnej rady SR.[41]

Zahraničná a európska politikaupraviť | upraviť zdroj

Politológ Pavol Baboš predpokladal, že zahraničnopolitické ani únijné témy nebudú zastávať vo volebnej kampani významné miesto.[43] Väčšina kandidujúcich subjektov s realistickou šancou vstúpiť do parlamentu podporovala vo svojich programoch nastavené euroatlantické smerovanie slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane KDH, MKÖ-MKS, PS-SPOLU, SaS či ZA ĽUDÍ, pričom SaS sa profilovala mierne euroskepticky.[44][37][45][46][47]

Koalícia PS-SPOLU vo volebnom programe Bod zlomu avizovala možné ukončenie prioritizácie spolupráce vo Vyšehradskej skupine na úkor vytvárania spojenectiev s "členskými štátmi EÚ, ktoré zdieľajú ich víziu a hodnoty."[45] SaS v programe Návod na lepšie Slovensko či KDH avizovalo potrebu schválenia aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie SR, ktorú v NR SR vo volebnom období 2016 – 2020 blokovala SNS.[47]

Kriticky sa k angažovaniu Slovenska v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) stavala strana VLASŤ, Kotlebovci-ĽSNS či Socialisti.sk. VLASŤ deklarovala snahu o zredukovanie vojenskej prítomnosti USA v EÚ a o zrušenie sankcií zo strany EÚ voči Rusku.[48]

Prakticky univerzálny naprieč politickým spektrom je záujem na ochrane spoločných schengenských hraníc a zamedzenie nelegálnej migrácii, pričom potrebu pomáhať utečencom a postihnutým vojnami, prioritne v miestach ohnísk konfliktov deklarovali PS-SPOLU či KDH.[45][44][48][47][46]

Čo sa týka európskej integrácie, strana ZA ĽUDÍ vo volebnom programe Mapa dobrých riešení deklarovala snahu o zredukovanie sídel Európskeho parlamentu na jedno (Brusel alebo Štrasburg.[46] KDH vo svojom programe Reštart: Nádej pre Slovensko považovalo za podmienku uchovania existencie EÚ zachovanie jej kultúrnej identity, ktorú považujú za súbor národných identít založených na grécko-rímskych a židovsko-kresťanských základoch.[44] PS-SPOLU, KDH či MÁME TOHO DOSŤ požadovali dôsledné využívanie fondov a dotácií zo zdrojov EÚ.[44][49][45]

Financovanie kampaneupraviť | upraviť zdroj

Zákon č. 181/2014 Z.z. upravuje, že politické strany môžu minúť na výdavky volebnej kampane maximálne 3 milióny eur vrátane DPH, vynaložených v čase 180 dní pred voľbami. Sú povinné mať funkčné osobité bankové účty, tzv. transparentné účty, výlučne cez ktoré majú prevádzať všetky príjmy a výdavky spojené s kampaňou.[50]

Hodnotenie transparentnosti volebných kampaníupraviť | upraviť zdroj

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko monitoruje priebeh volieb a hodnotila vybrané politické strany podľa transparentnosti ich volebných kampaní, pričom brala do úvahy viaceré veličiny, na základe ktorých zoradila strany podľa transparentnosti. V prvom hodnotení ku 5. decembru 2019 získali najlepšiu známku Sloboda a Solidarita a koalícia PS-SPOLU, najhoršiu známku SMER-SD.[51]

Na kampaň môžu politické strany minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do tohto limitu sa rátajú aj náklady, ktoré strana minula na svoju propagáciu v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, čiže od 9. mája do 4. novembra 2019.[52]

Politická strana/koalícia Hodnotenie transparentnosti (ku 5. decembru 2019) Celkové
hodnotenie
Transparentný
účet
(váha 35 %)
Príjmy lídra
a strany
(váha 35 %)
Výdavky
pred kampaňou
(váha 10 %)
Organizácia
kampane
(váha 10 %)
Web
kampane
(váha 10 %)
PS-SPOLU[51] 2 1 2 3 1 1,65
SaS[51] 2 1 2 3 1 1,65
KDH[51] 2 3 5 Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk