Veľké Borové
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Časti	Jóbova Ráztoka
Vodné toky	Borovianka, Ráztocký potok, Prosiečanka
Nadmorská výška	835 m n. m.
Súradnice	49°11′54″S 19°31′00″V / 49,198333°S 19,516667°V / 49.198333; 19.516667
Rozloha	10,99 km² (1 099 ha) [1]
Obyvateľstvo	45 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	4,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1646 [3]
Starosta	Kamil Jančura[4] (nezávislý)
PSČ	027 32 (pošta Zuberec)
ŠÚJ	511137
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Veľké Borové č. 88 027 32 Zuberec
E-mailová adresa	info@velke-borove.sk
Telefón	+421-44-559 41 31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Borové
Webová stránka: velke-borove.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľké Borové je malá horská obec na severnom Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

Prírodné pomery

Obec leží na rozhraní Skorušinských vrchov, Chočských vrchov, Oravskej vrchoviny a Zubereckej brázdy, na pomedzí Liptova (okres Liptovský Mikuláš) a Oravy (okres Dolný Kubín); horný koniec – „na chotári“ sa nachádza priamo v sedle (900 m n. m.), tvoriacom hranicu regiónov. Nadmorská výška v strede obce je 835 m n. m.^[3], v celom katastrálnom území 760 m n. m. (dolina Borovianky pred sútokom s Ráztockým potokom) až 1 372 m n. m. (vrchol Prosečného).

Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým Ráztockým vodopádom v závere. Na JZ sa nad obcou rozprestiera rozsiahla lúčnatá krasová plošina Svorad, nesúca názov podľa benediktínskeho pustovníka sv. Andreja-Svorada, žijúceho na prelome 10. a 11. storočia, ktorý na Liptove podľa legiend pôsobil. Na lúkach Svoradu pramení potok Prosiečanka, pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza jej mohutný závrtovitý ponor.

Dejiny

Obec založená pravdepodobne v 16. storočí goralskými osadníkmi z hornej Oravy.^[5] Prvá písomná zmienka z roku 1646 (podľa údajov ŠÚ SR^[3], Kropilák uvádza 1696^[5]). Patrila zemianskej rodine Jóbovcov (Joobovcov) z Prosieka. Pôvodná osada (Borovo/Borove/Borowe) sa po roku 1786 rozčlenila na Malé Borové a Veľké Borové. Po roku 1808 bola k obci pričlenená osada Jóbovská Roztoka (Jóbova Ráztoka).^[6]

Obyvatelia sa živili prevažne chovom oviec, drobným poľnohospodárstvom a neskôr od prvej polovice 18. storočia aj podomovým sklárstvom.^[5] Sklárske huty vznikli na mieste susednej goralskej obce Huty, kde prebiehala aj ťažba kremeňa. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré si sklári ukladali na chrbát do krošne, s ktorou putovali po blízkom aj vzdialenejšom okolí a ponúkali svoje služby. Sklárska výroba pretrvala približne 60 rokov, až do vyčerpania nálezísk kremeňa začiatkom 19. storočia.^[7]

9. mája 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit, kamenný chondrit typu L5 s hmotnosťou približne 6,1 kg. Pre múzejné a výskumné potreby bol neskôr rozrezaný na viacero fragmentov, z ktorých najväčší s hmotnosťou približne 5,5 kg je uložený v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, ktorému ho v roku 1895 daroval Ľudovít Kürthy, hlavný župan Liptovskej župy. Menšie fragmenty sú v múzeu v Chicagu (194 g), Londýne (53 g) a na ďalších miestach.^[8][9][10]

Za prvej Česko-slovenskej republiky boli v obci rozvinuté remeslá, obyvatelia chodili po celom Česko-Slovensku a okolitých štátoch ako sklári, riečičiari (řiečica – drevené sito s veľkými okami na osievanie obilia a iných sypkých materiálov) a sitári.^[5][11]

Staršie názvy obce: Borovo (1669), Borove (1773), Borowe (1786), Nagy-Borove, Welké Borowé (1808), Nagyborove (1863), Veľké Borové (1920).^[6]

Súčasnosť

Obec trpí posledné desaťročia úbytkom a starnutím obyvateľstva, čiastočne zapríčineným odľahlou polohou a komplikovanou dostupnosťou pracovných príležitostí. Veľa z pôvodne trvalo obývaných domov je dnes preto využívaných na rekreačné účely, prevažne ako súkromné chalupy.^[12][13]

Časti obce

Jóbova Ráztoka

Pôvodne samostatná osada v doline Ráztockého potoka, 1,3 km severovýchodne od centra obce, je doložená v 18. storočí. K obci bola pričlenená po roku 1808.^[6][5] Tvorí ju len niekoľko domov, v roku 1828 je doložený len jeden dom a 6 obyvateľov.^[5] Po roku 1989 pribudlo niekoľko chát a apartmánových domov.

Staršie názvy: Rosztoka D Job (1773), Rosztoka, Rasztoka, Jób-Rosztoka (1786, 1808), Jóbowská Rostoka, Jóbovská Roztoka, Joobova Ráztoka.^[6][5] Časť zdrojov uvádza súčasný názvov ako Jóbova ráztoka (s malým „r“).

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové nepravidelne od roku 1784
Údaje sú k dátumu sčítania v danom roku. Zdroje: [5][14][15][16][17]

Vývoj počtu obyvateľov obce Veľké Borové za posledných 20 rokov
Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj: [17]

Údaje zo sčítaní:

• 1784: 461 obyvateľov, 64 domov
• 1828: 597 obyvateľov, 112 domov
• 1910: 670 obyvateľov, 114 domov
• 1991: 152 obyvateľov, 133 domov, 59 trvalo obývaných
• 2001: 099 obyvateľov, 131 domov, 51 trvalo obývaných
• 2011: 060 obyvateľov
• 2021: 040 obyvateľov

Podrobné údaje zo sčítania z roku 1910:^[14]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1823 – 1826. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 1880 – 1890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. Zariadenie kostola je neogotické z 30. rokov 20. storočia, okrem barokového oltára sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia, ktorý pochádza ešte z dreveného kostola.^[18] Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia.^[19] Druhý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Lurdskej.^[11] Fasády kostola sú členené lizénami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je dekorovaná oblúčkovým vlysom a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
• Súbor ľudových domov, ide o zrubové trojpriestorové stavby so sedlovou strechou, často s podlomenicou, z 19. a začiatku 20. storočia. Zrubové chalupy sú kryté šindľovou strechou, pôvodne bez komínov (kúrenie pod strechu). Obec sa vyznačuje voľnou reťazovou kolonizačnou zástavbou.^[5]

Zaujímavosti

V osade Jóbova Ráztoka do nedávna žil a tvoril miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak (* 1923 – † 2013).^[20][21] Jeho rezbárske dielo bolo presťahované do Liptovského Hrádku, kde je vystavené v priestoroch A-projektu na Moyzesovej ulici č. 194. Galériu spravuje A-projekt n.o. a Spolok rezbárov, prístup je možný po telefonickom dohovore.

Filmový architekt a folklorista Viliam J. Gruska (* 1936 – † 2019) v obci organizoval letný folklórny festival amatérskych hudobníkov Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom. Venoval sa tiež histórii obce a regiónu, natočil televízny dokument Rodiská a doliny vandrovných sklenárov spoza Chočských vrchov a v kultúrnom dome pri obecnom úrade založil aj rovnomennú stálu výstavu.^{[22][23][24][25]}

Na úpätí vrchu Súšava nad obcou vo výške 953 m n. m. rastie borovica, ktorá v roku 2004 zvíťazila v celoslovenskej ankete Strom roka (odhadovaný vek je 250 až 350 rokov, obvod vo výške 130 cm dosahuje 460 cm).^[26]

Turistika

V bezprostrednom okolí obce možnosti pre dlhé prechádzky v prírode, pešiu turistiku rôznej náročnosti, cykloturistiku, bežecké lyžovanie. Strediská pre zjazdové lyžovanie v okolí blízkej obce Zuberec.

Značené turistické trasy v okolí obce:

• červená diaľková turistická trasa, cyklotrasa a bežecká trasa č. 0847a Dolný Kubín – Malatiná – Veľké Borové – Malé Borové – Kopec – Zuberec – Brestová, skanzen – Skorušina – Oravice, prechádza po hrebeni nad obcou a horným koncom obce
• modrá trasa a náučný chodník č. 2708 Prosiek – Prosiecka dolina – Svorad – Veľké Borové – Oblazy (Kvačianska dolina, rázcestie s červenou č. 0862a), prechádza dolným koncom obce
• zelená trasa č. 5620 Liptovská Anna – Pravnáč – Lomné – Svorad – Prosečné – Veľké Borové, dolina Borovianky (rázcestie s modrou č. 2708)
• na Oblazoch (Kvačianska dolina) možnosť pripojenia na červenú turistickú trasu č. 0862a Kvačany – Kvačianska dolina – Huty – Horáreň pod Bielou skalou, s turisticky náročnejším pokračovaním 0862b na Sivý vrch (1 805 m n. m.) a ďalej na východ hlavným hrebeňom Roháčov (0862b vedie územím TANAPu a je sezónne uzavretá v období od 1. novembra do 15. júna)

Občianska vybavenosť

• predajňa potravín (uprostred obce pri obecnom úrade)
• reštaurácia (penzión Borovec, bufet Goral)

Ubytovanie

• penzión Pri Veži
• penzión Borovec
• viaceré privátne ubytovania

Doprava

Až do vybudovania horského priechodu Huty na ceste II/584 v rokoch 1982 – 1986 boli horské obce Veľké Borové, Malé Borové a Huty z okresného mesta Liptovský Mikuláš dostupné len po náročnej úzkej vozovej ceste so strmými skalnatými úsekmi, vedúcej Kvačianskou dolinou.^[27]

V súčasnosti je Veľké Borové koncovou obcou na ceste III. triedy III/2347 z Hút (križovatka s cestou II/584). Prístup je možný:

• autom z Liptovskej kotliny (Ružomberok, Liptovský Mikuláš) cez horský priechod Huty a obec Huty. Pri vrchole horského priechodu vyhliadka s možnosťou zastavenia s výhľadom na Liptovskú kotlinu, Liptovskú Maru, Nízke Tatry.
• autom z Oravskej kotliny cez Zuberec, Huty
• autobusom z Liptovského Mikuláša, Trstenej, Zuberca
• cestným bicyklom z Hút, Zuberca, Liptovského Mikuláša (náročná trasa cez horský priechod Huty)
• trekingovým alebo horským bicyklom z Malého Borového, Malatinej (okresná cesta z Dolného Kubína), Kvačian (Liptovská Mara), Chlebníc (dolina Oravy, železnica)
• pešo z Kvačian cez Kvačiansku dolinu (cca 2 hodiny)

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Smutniak (* 25. október 1923 – † 15. január 2013), ľudový rezbár ^[20][21][28]
• Alojz Glončák (* 7. september 1940 – † 23. júl 1981), metalurg a vysokoškolský pedagóg ^[29][30]

Pôsobili tu

• Viliam Ján Gruska (* 24. september 1936 – † 23. september 2019), filmový architekt a folklorista ^[23][24][25]

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• okolité obce: Malé Borové (SV, 3 km), Huty (VSV, 5 km), Kvačany (JJV, 4 km), Prosiek (JJZ, 6 km), Malatiná (ZJZ, 6 km), Chlebnice (SZ, 5 km)
• Kvačianska dolina
• Prosiecka dolina
• Chočské vrchy
• Západné Tatry (Roháče)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Borové

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Vybrané štatistické ukazovatele na webe Štatistického úradu SR
• On-line mapy: Google Maps, Turistická mapa, Katastrálna mapa, Rakúsko-Uhorská vojenská mapa 1:200 000 z roku 1910
• Mlyny a píla v Kvačianskej doline
• Mikroregión Svorad