A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Vancouver | |||
 Zhora zľava: vancouverský downtown, Science World, BC Place a Canoe Bridge, Granville Street Bridge, False Creek, indiánske totemy v Stanley Parku a Harbour Centre
| |||
|
|||
| Oficiálny názov: City of Vancouver | |||
| Motto: „By Sea, Land, and Air We Prosper“ | |||
| Prezývka: „Hollywood severu“ | |||
| Krajina |  Kanada
| ||
|---|---|---|---|
| Provincia |  Britská Kolumbia
| ||
| Kraj | Lower Mainland | ||
| Okres | Metro Vancouver | ||
| Súradnice | 49°15′40″S 123°6′50″Z / 49,26111°S 123,11389°Z | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 167 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 0 m n. m. | ||
| Rozloha | 114,67 km² (11 467 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 675 218 (2017) | ||
| - kraja | 2 524 113 Lower Mainland | ||
| - okresu | 2 249 725 Metro Vancouver | ||
| Hustota | 5 749,9 obyv./km² | ||
| Vznik | 6. apríl 1886 | ||
| Starosta | Gregor Robertson (Vision Vancouver) | ||
| Časové pásmo | PST (UTC-8) | ||
| - letný čas | PDT (UTC-7) | ||
| PSČ | V5K až V6Z | ||
| Telefónna predvoľba | (+1) (604), (778) | ||
 Vancouverské mestské časti
| |||
| Wikimedia Commons: Vancouver | |||
| Webová stránka: http://vancouver.ca | |||
| Demonym: Vancouverite | |||
Vancouver (væːnˈkʰuv̥ɚ) je pobrežné mesto nachádzajúce sa na juhozápade kanadskej provincie Britská Kolumbia. Je pomenované podľa anglického kapitána a prieskumníka Georgea Vancouvera. Samotné meno Vancouver pochádza z holandského "van Coevorden", znamenajúc niekto z (hol. "van") Coevordenu, historického mesta v Holandsku.[1]
Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej časti Kanady a tretie najväčšie v celej Kanade.[2] Je to jedno z miest tvoriacich regionálny okres Metro Vancouver a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako Lower Mainland. Nachádza sa tu Port Metro Vancouver, prístav svetového významu.
V meste žije 675 218 obyvateľov na ploche 114,67 km², pričom v celej metropolitnej oblasti žije 2,2 miliónov obyvateľov na území veľkom 2 878,52 km².[3][4] Je značne etnicky a lingvisticky rôznorodé, keďže 52% jeho obyvateľov a 43% obyvateľov metropolitnej oblasti nemá za svoj materinský jazyk angličtinu.[5][6] Mesto sa rýchlo rozvíja a odhaduje sa, že počet obyvateľov metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2021 viac ako 3 milióny. Hustotou obyvateľstva sa Vancouver radí na štvrté miesto na kontinente, po mestách New York, San Francisco a Mexiko, pričom v roku 2021 môže byť podľa odhadov už na druhom mieste.[7]
Vancouver sa nachádza medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Pobrežné vrchy. Mesto bolo založené v 60. rokoch 19. storočia prisťahovalcami prilákanými Sobiou zlatou horúčkou a zlatou horúčkou v kaňone Fraser a spolu s príchodom transkontinentálnej kanadskej pacifickej železnice sa rýchlo rozvinulo z malej osady na metropolitné centrum. Prístav nadobudol medzinárodný význam ako uzol globálnej obchodnej siete Britského impéria, keď v kombinácii s parnými loďami a železnicou skrátil prepravnú dobu tovaru z Orientu do Londýna.[8][9] V súčasnosti je to najrušnejší prístav v Kanade a podľa prepravenej tonáže štvrtý najväčší prístav v Severnej Amerike.[10][11]
Až do 80. rokov 20. storočia bola ekonomika Vancouveru založená na tradičných sektoroch Britskej Kolumbie: ťažbe dreva, lesníctve, baníctve, rybárstve a poľnohospodárstve. Za posledných 30 rokov sa diverzifikovala a dnešný Vancouver má po lesníctve silný sektor služieb a rozrastajúci sa turistický priemysel. Mesto je známe aj ako tretie najväčšie centrum produkcie filmov a seriálov v Severnej Amerike po Hollywoode a New Yorku, niekedy je označované aj ako Hollywood severu.[12][13][14][15][16] Vo Vancouveri sa rozrastá high-tech priemysel, najmä tvorba a vývoj počítačových hier.
Vancouver bol viackrát za sebou vyhlásený za jedno z troch miest na svete s najlepšími podmienkami pre život.[17][18][19] V roku 2007 bol vyhlásený spolu s Viedňou za tretie najlepšie mesto čo sa týka kvality života, po Zürichu a Ženeve.[20][21] V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Vancouver umiestnil na 6. mieste.[22] Podľa magazínu Forbes mal v roku 2007 Vancouver šiesty najviac nadhodnotený trh s nehnuteľnosťami na svete a druhý v Severnej Amerike, po americkom meste Los Angeles.[23][24] V roku 2007 bol Vancouver vyhlásený po Toronte za druhé najdrahšie mesto pre život v Kanade a 89 najdrahšie celosvetovo, v roku 2006 bol 56 nadrahším mestom na svete. V tom istom prieskume boli Zürich a Ženeva vyhlásené za deviate a siedme najdrahšie mestá sveta.[25] V roku 2007 bol vyhlásený za desiate najčistejšie mesto na svete.[26]
Od 12. do 28. februára 2010 sa vo Vancouveri a v lyžiarskom stredisku Whistler Blackcomb, ležiacom 125 km na sever pri meste Whistler, konali zimné olympijské hry.[27][28]
Dejiny
Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie tejto oblasti datovať do obdobia medzi rokmi 6000 až 8000 pred Kr.[29][30] Mesto sa nachádza na tradičnom území indiánskych kmeňov Squamish, Musqueam a Tsleil-Waututh zo skupiny pobrežných Sališov. Svoje osady mali na mieste dnešného Vancouveru, na miestach ako je Stanley Park, zátoka False Creek, Kitsilano, Point Grey a ústie rieky Fraser.[30] Pobrežné oblasti ako prvý z európanov preskúmal v roku 1791 španielsky prieskumník José María Narváez, ktorého o rok neskôr nasledoval britský kapitán George Vancouver.[31] Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvým európanom, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, blízko miesta, kde sa dnes nachádza University of British Columbia.[32]
Sobia zlatá horúčka, ktorá vypukla v roku 1861 priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z Kalifornie, k ústiu rieky Fraser. Položila základy trvalého osídlenia, ktoré vzniklo v roku 1862 na mieste dnešnej mestskej časti Marpole na farme McLeary pri rieke, východne od starej osady indiánskeho kmeňa Musqueam.[33] Píla postavená v Moodyville (súčasný North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni sa pokúsil postaviť pílu v Brockton Pointe, na mieste kde sa dnes nachádza maják vo východnej časti Stanley parku, no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako Hastings Mill. Píla sa stala centrom mesta, okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice začal jej význam postupne klesať, no naďalej ostala dôležitou súčasťou mesta až do jej zatvorenia v 20. rokoch 20. storočia.[34]
Vancouver je jedným z najmladších miest v Britskej Kolumbii.[35] Ďalšia z osád, Gastown, sa rýchlo rozrástla v roku 1867 v okolí krčmy, ktorú postavil John Deighton, prezývaný Gassy Jack.[35][36] V roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia preskúmala osadu Gastown a rozhodla o jej rozšírení na mesto, ktoré premenovala na Granville, na počesť Britského ministra pre kolónie Granvilla Levesona-Gowera. Toto miesto spolu s jeho prírodným prístavom bolo neskôr vybrané ako konečná zastávka Kanadskej pacifickej železnice.
Rozvíjajúce sa mesto bolo 6. apríla 1886 premenované z Granville na Vancouver a oficiálne zapísané do registra ako mestská samospráva. Toho istého roku do mesta dorazila transkontinentálna Kanadská pacifická železnica (CPR), ktorej konečnú trasu navrhol Henry John Cambie. Meno mesta vybral prezident CPR William Cornelius Van Horne.
Dňa 13. júna 1886 vypukol v meste veľký požiar, ktorý ho premenil na spálenisko, no Vancouver bol rýchlo obnovený a v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady, ktorá mala iba 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19. storočia rozrástol na mesto s 20 000 a do roku 1911 až so 100 000 obyvateľmi.[37]
Počas zlatej horúčky na Klondikeu v roku 1898 predávali zlatokopom vancouverskí kupci veľké množstvo tovaru a vybavenia. Jeden z týchto kupcov, Charles Woodward, otvoril v roku 1892 prvý obchodný dom Woodward’s na rohu dnešných ulíc Georgia Street a Main Street a spolu so Spencer’s a Spoločnosťou Hudsonovho zálivu sformovali dominantné jadro siete maloobchodov v meste počas nadchádzajúcich desaťročí.[38]
Ekonomika Vancouveru bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, ako napríklad od Severozápadnej spoločnosti a Kanadskej pacifickej železnice, ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj mesta a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave Port of Vancouver.[39]
V období po prvej svetovej vojne počas Veľkej hospodárskej krízy v 20. a 30. rokoch 20. storočia dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedených najmä členmi komunistickej strany, ktoré vyvrcholili v roku 1935.[40] Viac ako 1 600 štrajkujúcich vtedy zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch denných a násilných protestov obrátili svoj hnev na federálnu vládu v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky.[41] Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo feministické hnutie a Zväz kresťanských žien, ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu – tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti.[42] Prohibícia sa začala v Kanade po skončení prvej svetovej vojny a trvala do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholických nápojov, ktorá trvá dodnes.[43]
Prvý kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli potom, čo Liga za vylúčenie Ázijcov (združenie zo začiatku 20. storočia, ktoré chcelo zabrániť v príchodu do Kanady a USA emigrantom z východnej Ázie) viedlo výtržnosti proti štvrtiam Chinatown a Japantown. Pri vyšetrovaní násilností sa zistilo, že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a že belošky boli spolu s číňanmi častými návštevníkmi fajčiarní ópia. Na základe týchto odhalení bol neskôr schválený federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a dovoz ópia na iné ako medicínske účely[44].
Zlúčenie s mestami Point Grey a South Vancouver dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1. januáru 1929 mal rozšírený Vancouver viac ako 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard, od rieky Fraser až k fjordu Burrard Inlet.[45]
Geografia a podnebie
Vancouver sa rozprestiera na ploche 114,67 km², na nížinách a pahorkatinách. Nie je súčasťou neďalekého Vancouverovho ostrova, no ostrov aj mesto sú pomenované podľa toho istého človeka, kapitána Britského kráľovského námorníctva (Royal Navy) Georgea Vancouvera.
Mesto sa nachádza na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard Inlet na severe a riekou Fraser na juhu. Súčasťou mesta je tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park.[46] Park zaberá plochu viac ako 400 ha, jeho veľká časť je zalesnená – je v ňom viac ako pol milióna stromov, z ktorých niektoré sú staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne viac ako 8 miliónov návštevníkov, turistov aj domácich.
Na obzore mestu dominuje pohorie North Shore, v jasný deň pri dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj stratovulkán Mount Baker (3 285 m), nachádzajúci sa na juhovýchode v USA v štáte Washington. Ďalej je možné vidieť Vancouverov ostrov na západe a pobrežie Sunshine Coast na severozápade.[47]
Na kanadské pomery sú klimatické podmienky nezvyčajne mierne.[48] Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov Celzia, v januári okolo 8 stupňov.[49] Najvyššia nameraná teplota 34,4 °C bola zaznamenaná 30. júla 2009, čím prekonala predchádzajúci rekord 33,8 °C z predošlého dňa, 29. júla 2009.[50][51] Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo zrážok v celej oblasti je 1 219 mm za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše 2 000 mm.[47] Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.
Stromy a rastliny vo Vancouveri a okolí sa skladajú z dažďových lesov mierneho pásma pozostávajúcich z ihličnanov a zmiešaných skupín javorov a jelší a aj veľkých močiaristých oblastí (aj vo vyšších polohách z dôvodu horšieho odvodnenia).[52] Medzi ihličnany, vyskytujúce sa v oblasti patrí smrek sitkanský, tuja riasnatá, jedľovec rôznolistý a douglaska tisolistá. Ihličnany v oblasti Vancouveru sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov z týchto druhov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Iba v zátoke Elliott Bay v Seattli sú stromy, ktoré sa môžu porovnávať s tými vo fjorde Burrard Inlet a v zátoke English Bay. Najväčšie stromy sa vyskytovali v oblasti dnešného Gastownu, miesta, kde sa s ťažbou dreva začalo najskôr a na južných brehoch zátok False Creek a English Bay, najmä na okolí pláže Jericho Beach. Les v Stanley Parku je väčšinou druhej a tretej generácie, ťažba dreva v ňom prebiehala medzi 60. až 80. rokmi 20. storočia. Ešte dnes sa v ňom dajú nájsť dôkazy používania starých techník ťažby dreva, ako napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich pri rezaní stromu vrážali. Drevorubač, ktorý na nich stál, tak mohol strom píliť vo väčšej výške, kde bol kmeň stromu užší ako pri zemi.[53]
Vo Vancouveri a v oblasti Lower Mainland sa dá nájsť značne rôznorodá zbierka stromov a rastlín z rôznych častí kontinentu a dokonca až spoza oceánu z východnej Ázie. Ako príklad je možné uviesť rôzne druhy paliem, blahočet čilský, javor dlaňolistý, azalky, magnólie, rhododendrony (alpské ruže) a čerešne pílkaté (známe pod názvom sakura), ktoré tu boli vysadené v 30. rokoch 20. storočia.[54] V rôznych častiach okresu West Vancouver sa vyskytuje arbutus menziesii.
Zatiaľ čo počet áut vo Vancouveri sa zvýšil spolu s nárastom populácie, počet majiteľov áut a priemerná najazdená vzdialenosť vodičov jazdiacich každý deň od počiatku 90. rokov klesla. Vancouver je jediné veľké kanadské mesto s týmto trendom. Napriek tomu, že doba jazdy autom narástla o jednu tretinu a zvýšil sa aj objem automobilovej dopravy, do downtownu jazdí o 7% menej áut.[55] Obyvatelia buď viac inklinujú k životu v oblastiach bližších k ich záujmom, alebo vo väčšej miere používajú bicykle a služby hromadnej dopravy. Čiastočne to je výsledok tlaku mestských plánovačov na vyriešenie problémov s automobilovou dopravou a kampaní na ochranu životného prostredia.
| Priemerné počasie pre Vancouver | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 6 (43) |
8 (46) |
10 (50) |
13 (55) |
17 (63) |
19 (66) |
22 (72) |
22 (72) |
19 (66) |
14 (57) |
9 (48) |
6 (43) |
14 (57) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 0 (32) |
2 (36) |
3 (37) |
5 (41) |
8 (46) |
11 (52) |
13 (55) |
13 (55) |
11 (52) |
7 (45) |
3 (37) |
1 (34) |
7 (45) |
| Zrážky mm (palce) | 154 (6.06) |
123 (4.84) |
114 (4.49) |
84 (3.31) |
68 (2.68) |
55 (2.17) |
40 (1.57) |
39 (1.54) |
54 (2.13) |
113 (4.45) |
181 (7.13) |
176 (6.93) |
1 199 (47,2) |
| Zdroj: Environment Canada [56] 04.08.2009 | |||||||||||||
Vzhľad mesta
Urbanistika
Mestskí plánovači sa na konci 50. a 60. rokov 20. storočia rozhodli podporiť výstavbu výškových obytných budov v mestskej časti West End skrz prísne požiadavky vyžadujúce odstupy a otvorený priestor medzi budovami s cieľom zaistiť pre ich obyvateľov výhľad a mestskú zeleň.[57]
Tento úspech pri vytváraní síce husto obývaných, no príjemných obytných zón sa od polovice 80. rokov uplatnil pri obnove starých priemyselných zón ako napríklad severnej časti False Creeku a prístavu Coal Harbour. Výsledkom bolo kompaktné jadro mesta, prispôsobené verejnej doprave, chodcom a cyklistom. Hustota obyvateľstva je v downtowne podľa sčítania ľudu z roku 2001 približne 121 obyvateľov na hektár. Radnica pokračuje v politike zvyšovania hustoty obyvateľstva s cieľom zamedziť nekontrolovanému rozširovaniu mesta.
Skrz aktívne plánovanie urbanistiky mesta sa Vancouver v tomto stal unikátnym v porovnaní s ostatnými severoamerickými mestami, pričom je pravidelne oceňovaný za kvalitu života v meste. Tento úspech viedol aj k vytvoreniu nového štýlu v urbanistike označovaného ako Vancouverism, ktorý je charakteristický vysokými obytnými budovami a budovami so zmiešaným využitím umiestnenými v strede mesta.[58]
Mestská radnica schválila v roku 1990 kvôli ochrane výhľadu na pohorie North Shore smernicu "View Protection Guidelines". Jej cieľom bolo zaviesť v downtowne obmedzenie výšky mrakodrapov na 91 metrov. Tým sa síce podarilo udržať výhľad na hory, no viacerí obyvatelia mesta mali dojem, že silueta mesta je plochá a chýba jej vizuálna príťažlivosť. Po vypracovaní štúdie v roku 1997, ktorej záver znel, že siluete mesta by zmena prospela, sa postoj mestskej rady k danej problematike zmenil. Štúdia z roku 1997 určila, že v downtowne sa nachádza 5 miest, kde budovy mohli presiahnuť limit o 137 metrov a dve miesta, kde sa limit dal prekročiť o 122 metrov.[59] O osem rokov neskôr päť zo siedmich vytipovaných miest už bolo zastavaných, alebo na nich prebiehala výstavba výškových budov. Najvyššou z týchto nových budov je 201 metrov vysoký obytný dom/hotel Living Shangri-La, ktorého výstavba bola dokončená v roku 2008.[60]
Architektúra
.jpg)
Medzi významné budovy je možné zaradiť katedrálu Christ Church Cathedral, Hotel Vancouver, antropologické múzeum Museum of Anthropology a galériu umenia Vancouver Art Gallery.[61] V oblasti downtownu sa nachádza niekoľko pozoruhodných moderných budov, medzi ktoré patrí Harbour Centre, Súdny dvor mesta Vancouver s blízkym námestím Robson Square a verejná knižnica Vancouver Public Library, ktorá pripomína Koloseum v Ríme.
Medzi ďalšie významné budovy patrí bývalá centrála spoločnosti BC Hydro, teraz obytný dom, nachádzajúci sa na rohu ulíc Burrard Street a Nelson Street a bývalý kanadský pavilón z Expo 86, Canada Place so svojou strechou pripomínajúcou biele lodné plachty, v jeho susedstve sa nachádza kongresové centrum Vancouver Convention & Exhibition Centre. Počas zimných olympijských hier v roku 2010 bolo hlavným vysielacím strediskom pre medzinárodné médiá. Súčasťou budovy Canada Place je aj terminál pre výletné lode a trajekty a hotel Pan-Pacific. Dve výškové budovy, ktoré dominujú výhľadu na juh sú Mestská radnica a pavilón Centennial fakultnej nemocnice Vancouver General Hospital.[62][63]
V období pred prvou svetovou vojnou sa v downtovne nachádzali najvyššie budovy Britského impéria. Medzi ne patrili Province Building, Dominion Building, Sun Tower a Marine Building, postavená v štýle art deco.[64][65] Medzi budovy postavené v tom období patrí aj galéria Vancouver Art Gallery.[61]
Medzi najvyššie budovy v meste patrí 62-poschodový mrakodrap Living Shangri-La s výškou 201 metrov.[60] Druhou najvyššou budovou vo Vancouveri je One Wall Centre so 150 metrami a 48 poschodiami, nasledovaný 149 metrovou Shaw Tower s 41 poschodiami.[60][66][67] Harbour Centre so 146 metrami je tretí, Granville Square a Royal Centre so 142 a 141 metrami sú na štvrtom a piatom mieste.[66] V meste sú aj ďalšie budovy, ktoré nedosahujú výšku 140 metrov.[68]
Obyvateľstvo
Vancouver sa niekedy nazýva mesto štvrtí z dôvodu veľkej etnickej rôznorodosti jeho obyvateľov[69]. Obyvatelia pôvodom z Anglicka, Škótska a Írska sú historicky najväčšou etnickou skupinou v meste a prvky anglickej kultúry a spoločnosti sú v niektorých oblastiach Vancouveru veľmi zjavné, a to najmä v South Granville a Kerrisdale.[70] Ďalšou veľkou európskou etnickou skupinou sú Nemci. Nemeckí emigranti boli až do vypuknutia anti-nemeckých nálad vo spoločnosti po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 hlavnou silou medzi miestnymi podnikateľmi a vyššou spoločnosťou.
Číňania v Chinatowne sú veľmi viditeľnou skupinou, mesto má jednu z najrozšírenejších komunít hovoriacou čínskymi jazykmi v celej Severnej Amerike.[71] Ďalšie mestské štvrte so zastúpením etnických menšín sú Little Italy, Japantown, Greektown a Punjabi Market (označovaný niekedy aj ako Little India). Medzi významné ázijské etniká vo Vancouveri patria Vietnamci, Filipínci, Kambodžania, Juhokórejci a Japonci. Napriek narastajúcemu počtu latinoameričanov a afričanov prichádzajúcich do Vancouveru v 80. a 90. rokoch 20. storočia bola emigračná vlna z Latinskej Ameriky a Afriky relatívne malá (3,6% a 3,3% v porovnaní s celkovým počtom emigrantov).[72]
Veľa emigrantov z Hongkongu si vybralo Vancouver za svoj domov po pripojení bývalej britskej kolónie Hongkong k Číne, pokračovali týmto v tradícii prisťahovalectva z celého sveta, v dôsledku ktorej je Vancouver po Toronte druhou najpopulárnejšou destináciou pre emigrantov v Kanade.[73]
Po prívale emigrantov z Hongkongu sú najväčšou etnickou skupinou v meste (okrem Britov) Nemci, nasledovaní Talianmi, škandinávčanmi a východoeurópanmi. Prvé emigračné vlny Juhoslovanov prišli spolu s Talianmi po prvej svetovej vojne, Česi, Slováci, Poliaci a Maďari ich nasledovali po začiatku sovietskej nadvlády vo východnej Európe po skončení druhej svetovej vojny. Prvá veľká vlná gréckych prisťahovalcov sa datuje do obdobia konca 60. a počiatku 70. rokov, keď sa počas diktátorskej vlády v Grécku usídlili v oblasti Kitsilana.
V meste aj v metropolitnej oblasti sa nachádza početná skupina pôvodných obyvateľov – indiánskych kmeňov, v Kanade nazývaných ako prvé národy. Vo Vancouveri sa vytvorila najpočetnejšia komunita pôvodných obyvateľov v celej provincii Britská Kolumbia.[74]
Hoci niekedy dochádza k incidentom s rasovým podtextom, Vancouver má relatívne harmonické rasové a etnické spolunažívanie.[75] Prejavuje sa to aj napríklad relatívne vysokým počtom zmiešaných manželstiev, zmiešané páry sú bežným javom v jednotlivých štvrtiach. Takisto oba tradičné čínske sviatky Duanwu Festival, nazývaný aj Festival dračích lodí, ktorý sa slávi v piatom dni piateho mesiaca čínskeho kalendára a Čínsky nový rok, ktorý trvá od 1 až do 15 dňa prvého mesiaca v čínskom lunárnom kalendári sú oslavované všetkými etnickými skupinami.
