Trakovice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Hlohovec
Región	Dolné Považie
Nadmorská výška	150 m n. m.
Súradnice	48°26′21″S 17°42′31″V / 48,439167°S 17,708611°V / 48.439167; 17.708611
Rozloha	11,63 km² (1 163 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 545 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	132,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1275
Starosta	Ľudovít Tolarovič[3] (nezávislý)
PSČ	919 33
ŠÚJ	507661
EČV (do r. 2022)	HC
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Trakovice
Webová stránka: trakovice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Trakovice je obec na Slovensku v okrese Hlohovec. V obci je niekoľko historických pamiatok, z ktorých najdominantnejšou je rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa Uhorska z roku 1700. Názov obce Trakovice vznikol z názvu odevu – Trakov. Samotná obec pred rokmi mala tvar písmena T. Dnes je dedina väčšia. Susediace dediny sú: Malženice, Bučany, Žlkovce a mestečko Leopoldov. V minulosti sa Trakoviciam tiež hovorilo aj: Karkócz, Korkuč a Trakovicze. Začiatom 50. rokov našiel spolupracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre na Hrádku dve ohniská, ľudskú lebku, železný predmet podobný kľúču a ostrohu jazdca. Predmety boli odovzdané do archeologického ústavu a tu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky z Trakovického Hradišča.

Pamiatky

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Najvýznamnejšou pamiatkou je kostol sv. Štefana. Pred jeho postavením bola v obci kaplnka. Kaplnka bola zasvätená sv. Alexejovi. Omša sa tu slúžila na sviatok sv. Alexeja a nemala silu odpustkov. V kanonickej vizitácii z roku 1756 sa uvádza i inventár kaplnky, ktorý pozostával z medeného pozláteného kalicha, misála, patény a iných predmetov potrebných k slúženiu omše.

Kostol sv. Štefana kráľa je pôvodne klasicistický a pochádza z roku 1811. Ide o jednoloďový kostol, sakrálny objekt so vstavanou vežou a polkruhovým presbytériom, svätyňou. Kostol má novovystavaný transept - priečnu loď, ktorý je plocho zastropený. Ostatný priestor kostola je zaklenutý pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi. Fasády sú hladké, na pôvodnej časti lode sa zachovali pôvodné obrazce. Na strednú os štítového priečelia je situovaná veža kostola, krytá zvonovitou strechou. Podľa neoverených údajov kostol vyhorel v prvej polovici 19. storočia. Veriaci obce sa pokúšali opraviť kostol, no pre finančné problémy sa im dlho nedarilo. Podľa kronikárskych záznamov, raz prechádzal cez obec bohatý a vysokopostavený človek Michal Adamkovič, ktorý daroval 500 zlatých na opravu kostola. Tento sa aj napokon dokončil, či skôr jeho nákladná oprava a zasvätil sa zrejme na žiadosť donátora, ku cti sv. Štefana kráľa.

Ďalšia prestavba sa uskutočnila v rokoch 1934-35, kedy bola vstavaná priečna loď, vybudované sanktuárium a bola presunutá sakristia. Prestavbu realizovali, podľa projektu známeho slovenského architekta Milana Michala Harminca, Ing. Adamec a Strelinger z Trenčianskych Teplíc. Prestavba bola slávnostne posvätená 8. septembra 1935. Pred zásadnou prestavbou kostola bol kostol v roku 1920 vymaľovaný, keď o maľovku objektu sa pričinil pomocný kňaz, maliar Alexander Buzna. Po prestavbe kostola bol interiér objektu vymaľovaný až v roku 1950. Po skončení maliarskych prác bola výmaľba kostola posvätená. Ďalšie opravy kostola sa uskutočnili po roku 1950 a to v roku 1970, kedy sa uskutočnila generálna oprava veže a opravili sa tiež vonkajšie fasády. Kostol bol znova posvätený Júliusom Gábrišom, biskupom trnavským a to v čase birmovky v Trakoviciach. O pätnásť rokov neskôr kostol znova vymaľoval majster J. Medom. O realizáciu maľovky sa zaslúžil vdp. Blažej Kováč a maľba kostola bola posvätená hlohovským dekanom ThDr. Ignácom Havranom. Posledné opravy kostola sv. Štefana sa uskutočnili v roku 1989 a roku 1999.

Vybavenie kostola zväčša pochádza z rokov 1934-35 okrem obrazu sv. Alexeja a oltára sv. Anny. Obraz sv. Alexeja je z roku 1792 a jeho autorom je maliar Jozef Brandt z Hlohovca. v horných dvoch tretinách obrazu je znázornený svätec držiaci kríž v sprievode anjelov, z ktorých jeden drží nad sv. Alexejom svätožiaru. v dolnej časti obrazu je na ľavej strane namaľovaný hlohovský zámok a na strane pravej kláštor františkánov v Hlohovci. Obraz je v dolnej časti ukončený nápisom (Swati Alexius wiwoleny za patrona teito osady Trakoviz roku 1792). Rám obrazu vyhotovil ľudový rezbár Krajčovič, ktorý podľa tradície je aj autorom sochy sv. Anny na pôvodnom bočnom oltári, teraz umiestnenom v kaplnke pod vežou. v kostole sú dva bočné oltáre a to oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Ružencovej Panny Márie. z obdobia stavby hlavného oltára a bočných oltárov (1934-1935) pochádzajú aj drevené lavice a spovednica. Vybavenie interiéru kostola dopĺňa pneumatický organ, pôvodne sa tu nachádzalo iba harmónium, ktorý bol postavený firmou Jozef Melzner z Kutnej Hory v roku 1921. Organ bol posvätený Pavlom Šiškom, dekanom z Hlohovca.

Vo veži kostola sa do roku 1917 nachádzali pôvodné zvony, ktoré boli v tomto roku zrekvirované na vojnové účely. Po vojne boli do kostola zhotovené firmou Fischer z Trnavy nové zvony. Po ich inštalovaní boli hlohovským dekanom Pavlom Šiškom slávnostne posvätené. v súčasnosti sa vo veži kostola nachádzajú tri zvony. Najväčší zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici s patrónom sv. Floriánom, prostredný je zase zasvätený slovanským vierozvestom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi s patrónom sv. Vendelínom. Tento zvon venovali Trakoviciam rodáci z obce, bývajúci v USA. Najmenší zvon daroval Spolok katolíckej mládeže - Omladina a je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré je zároveň aj patrónom zvona.

Spolu s kostolom sú pamiatkovými objektami v obci kamenné kríže a sochy. Za obcou smerom na Malženice sa nachádzal pôvodný kríž, opravený hasičským zborom v roku 1904. Na jeho mieste osadili v roku 1990 obyvatelia obce kríž dovezený z Trnavy.

Ďalší kríž je pred kostolom a dal ho postaviť Trakovičan Pavol Žemla. Kríž misionársky z roku 1927 je z dreva.

Najstaršou kamennou plastikou je socha Panny Márie, postavená Pavlom Bučkom v roku 1884, ktorú dal v roku 1999 zreštaurovať jeho vnuk Štefan Bučko.

O rok neskôr bola vybudovaná plastika sv. Vendelína osadená pri potoku Dudváh. Ďalšie sochy sú z dvadsiatych rokov 20. storočia. Je to socha sv. Cyrila a sv. Metoda z roku 1924 a socha Najsvätejšej Trojice postavená v roku 1923 Spolkom sv. Vojtecha.

Pri budove požiarnej zbrojnice je umiestnená plastika sv. Floriána. v obci sa nachádza drobná sakrálna stavba - kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola v nedávnom období obnovená.

Na miestnom cintoríne majú pamiatkovú hodnotu pieskovcové kríže z 19. a 20. storočia. Pochádzajú z kamenárskych dielní na Dobrej Vode.

Do 80. rokov bola vo výklenku pôvodného domu umiestnená krásna ľudová práca Sedembolestnej Panny Márie. Podľa tradície mal ju vytvoriť miestny ľudový rezbár Krajčovič.

Významní rodáci

• Jozef Bokor (* 1897 – † 1968) – rímskokatolícky kňaz, salezián, provinciál, trpiteľ za vieru – disident (odsúdený na 4 roky väzenia). ^[4]
• Milan Novák (* 1927 – † 2021) hudobný skladateľ

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trakovice

Externé odkazy

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.