A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje. |
Sršňovité | |
osa obyčajná počas letu | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Vespidae | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sršňovité[1][2] (iné názvy: osovité[3], osy[4][5][6][7]; zastarano: spoločenské osy[8] ; lat. Vespidae) je čeľaď z nadčeľade osy (Vespoidea) z taxónu žihadlovce (Aculeata). Zahŕňa najmä rody, ktoré sa po slovensky volajú osa, sršeň a murárka (pričom ale murárky do čeľade sršňovité patria len pri širšom vymedzení čeľade - pozri nižšie).
Charakteristika
Patrí sem obyčajne nápadne čierno-žlto pruhovaný hmyz. Budujú podzemné alebo nadzemné hniezda, ktoré sa od seba značne odlišujú výzorom (tvarom) aj použitým stavebným materiálom. Sršňovité sa živia živočíšnou aj rastlinnou potravou, často vyciciavajú sladké plody kríkov a stromov. Podľa spôsobu života sa rozlišujú dve skupiny:
- spoločenské osy (sociálne osy): Sem patria sršňovité z podčeľadí Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a (s výhradami aj) Stenogastrinae. Ich samička zakladá spoločenstvo (kolóniu) s množstvom robotníc, ktoré sa starajú o chod kolónie. Tieto sršňovité sú dlhé 1,4 - 4 cm. Samička na jar zakladá hniezdo v podobe útvaru z papierovitej (drevovitej) látky zaveseného na stopke v dutine, pod strechou, prípadne v zemi a podobne. Výraz spoločenské osy (sociálne osy) v užšom zmysle nezahŕňa Stenogastrinae (pozri kapitolu Systematika) a v minulosti sa niekedy používal na označenie celej čeľade sršňovité (pozri vyššie).
- samotárske osy: Sem patria všetky ostatné podčeľade. Ich samičky si sami stavajú hniezda a starajú sa o potomstvo. Výraz samotárske osy v širšom (a častom) zmysle zahŕňa aj všetky ostatné osy nepatriace do čeľade sršňovité (Osami sa tu myslí buď nadčeľaď osy - Vespoidea v širšom zmysle alebo alternatívne všetky blanokrídlovce okrem pravých včiel a mravcov[9])[1][10]
Systematika
Rozsah taxónu
V literatúre sa vyskytujú nasledujúce možnosti vymedzenia čeľade Vespidae (bez vymretých taxónov):
- 1. zriedkavo: zahŕňa len nižšie uvedenú podčeľaď Vespinae v užšom zmysle;
- 2. ojedinele, skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle a Polistinae;
- 3. skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenogastrinae;
- 4. staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatná čeľaď murárkovité (Eumenidae - pozri nižšie)
- 5. skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatná čeľaď meduľovité (Masaridae - pozri nižšie)
- 6. dnes najčastejšie (ale aj v minulosti): zahŕňa všetko, čo je uvedené v nižšie uvedenom systéme (t.j. podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatné čeľade murárkovité a meduľovité)
V prípade najširšieho vymedzenia (t.j. definícia č. 6) čeľaď sršňovité splýva s nadčeľaďou osy (Vespoidea) v užšom, staršom zmysle (iný slovenský názov: pravé osy, iné latinské názvy: Diploptera, Vespina, Vesparia) (O nadčeľadi osy v širšom zmysle pozri článok osy (Vespoidea)).
Vnútorná systematika
Súčasný systém (bez vymretých taxónov) vyzerá najčastejšie takto:
čeľaď sršňovité (Vespidae) podľa vyššie uvedenej definície č. 6 :
- (bez mena) - niekedy zaraďované ako samostatná čeľaď meduľovité (Masaridae):
- podčeľaď Euparagiinae
- podčeľaď medule/medoosy (Masarinae) v širšom zmysle:
- podčeľaď Gayellinae
- podčeľaď medule/medoosy (Masarinae) v užšom zmysle
- (bez mena):
- podčeľaď murárky/hrnčiarky (Eumeninae) v širšom zmysle - niekedy zaraďovaná ako samostatná čeľaď murárkovité (Eumenidae)
- podčeľaď murárky/hrnčiarky (Eumeninae) v užšom zmysle
- podčeľaď Raphiglossinae
- podčeľaď Zethinae/Discoeliinae
- podčeľaď Vespinae v širšom zmysle/ spoločenské osy :
- podčeľaď osy a sršne (Vespinae v užšom zmysle)
- podčeľaď osíky (Polistinae) - vrátane bývalých podčeľadí Polybiinae, Epiponinae a Ropalidiinae
- podčeľaď murárky/hrnčiarky (Eumeninae) v širšom zmysle - niekedy zaraďovaná ako samostatná čeľaď murárkovité (Eumenidae)
- podčeľaď Stenogastrinae - incertae sedis, väčšinou považovaná buď za sesterský taxón všetkých ostatných sršňovitých alebo (staršie) za sesterský taxón podčeľade Vespinae v širšom zmysle
Uvedené podčeľade sa ďalej delia na tribusy (pričom niektoré podčeľade zahŕňajú len jeden tribus); tribusy sa ďalej (prípadne delia na podtribusy a tie sa) delia na druhy.
Pokiaľ ide o slovenské názvy rodov z tejto čeľade, platí toto:
- Z podčeľade Masarinae sa rod Celonites po slovensky volá meduľa (novšie niekedy (?)medoosa).
- Z podčeľade Eumeninae v širšom zmysle sa tie rody, ktoré vôbec majú nejaké slovenské meno (napr. rody Eumenes, Ancistrocerus) po slovensky volajú murárka (resp. hrnčiarka), pričom ale historicky sa volali osa.
- Z podčeľade Vespinae v užšom zmysle sa rody Vespula a Dolichovespula po slovensky volajú osa, zatiaľ čo rod Vespa sa po slovensky volá sršeň (Rod Vespa bol historicky definovaný širšie než dnes - v tomto ponímaní bol jeho slovenský názov osa. Pozri napríklad vysvetľujúcu poznámku v článku osa.). Rod Provespa nemá slovenské meno, ale vývojovo patrí k rodu Vespa v užšom zmysle a teda sa neformálne označuje ako sršeň.
- Z podčeľade Polistinae sa rod Polistes po slovensky volá osa, novšie niekedy: osík, zastarano: osička. Tento rod dnes zahŕňa aj bývalý rod Sulcopolistes, ktorý sa po slovensky volal paosa.
Druhy na Slovensku
Na Slovensku sa (najmä podľa Dvořák a Straka 2007) vyskytuje 1 druh z podčeľade Masarinae, 71 druhov z podčeľade Eumenidae v širšom zmysle, 11 druhov z podčeľade Vespinae v užšom zmysle a 8 druhov z podčeľade Polistinae, čiže spolu 91 druhov. S vynechaním podčeľade Eumenidae sú to konkrétne tieto druhy:
- z podčeľade Masarinae:
- z rodu Celonites:
- meduľa obyčajná (Celonites abbreviatus/ staršie Vespa abbreviata)
- z rodu Celonites:
- z podčeľade Vespinae:
- z rodu Vespula :
- osa útočná/ osa nemecká (Vespula germanica/ staršie Paravespula germanica/ staršie Dolichovespula germanica/ staršie Vespa germanica)
- osa obyčajná (Vespula vulgaris/ staršie Paravespula vulgaris/ staršie Dolichovespula vulgaris/ staršie Vespa vulgaris)
- osa červenkastá/ osa červená/ sršeň červenavý/ nesprávne osa ryšavá (Vespula rufa/ staršie Paravespula rufa/ staršie Dolichovespula rufa/ staršie Vespa rufa)
- osa rakúska (Vespula austriaca/ staršie Vespa austriaca)
- z rodu Dolichovespula :
- osa hôrna/ osa lesná (Dolichovespula sylvestris/ Vespula sylvestris/ staršie Vespa sylvestris)
- osa podstrešná/ osa papiernica/ osa saská (Dolichovespula saxonica/ Vespula saxonica/ staršie Vespa saxonica)
- osa krovinová/ osa krovinná/ osa prostredná/ osa stredná (Dolichovespula media/ Vespula media/ staršie Vespa media)
- osa nórska (Dolichovespula norwegica/ Vespula norwegica/ staršie Vespa norwegica)
- Dolichovespula omissa/ Vespula omissa/ staršie Pseudovespula omissa/ staršie Vespa omissa/ Dolichovespula ingrica/ Vespula ingrica
- Dolichovespula adulterina/ Vespula adulterina/ staršie: Pseudovespula adulterina/ staršie Vespa adulterina
- z rodu Vespa :
- sršeň obyčajný/ sršeň (Vespa crabro)
- z rodu Vespula :
- z podčeľade Polistinae:
- z rodu Polistes:
- osa dravá/ osa francúzska/ osík galský/ osík francúzsky/ osík škvrnitý/ osička poľná (Polistes dominula/ staršie Polistes gallicus / staršie Vespa dominula)
- Polistes gallicus / staršie Polistes foederatus / staršie Vespa gallica
- osa dvojškvrnná/ osík žltoškvrnný dvojškvrnný/ osík žltoškvrnitý dvojškvrnitý (Polistes biglumis bimaculatus/ staršie Polistes bimaculatus/ staršie Vespa bimaculata) - toto je dnes poddruh (nie druh)
- osa hojná (Polistes nimpha / staršie Vespa nimpha)
- Polistes associus
- Polistes bischoffi
- paosa cudzopasná (Polistes atrimandibularis/ staršie Sulcopolistes atrimandibularis)
- Polistes sulcifer/ staršie Sulcopolistes sulcifer
- z rodu Polistes:
Zdroje kapitoly Systematika:[11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][4][32][33][34][35][10][36][37][38][39][40][41][6][7][8][42][43][44][45][46]
Zdroje
- ↑ a b sršňovité. In: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3.
- ↑ sršňovité. In: Malá slovenská encyklopédia 1993. S. 677
- ↑ Štandardné postupy diagnostiky, liečby a prevencie alergie na jed blanokrídleho hmyzu 2021
- ↑ a b KRUMPÁL, Miroslav (ed.). Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2019. 344 s. ISBN 978-80-551-6883-8. S. 160-162.
- ↑ DEVÁN, P. 2004a. Kutavky (Sphecidae), hrabavky (Pompilidae), zlatenky (Chrysididae), murárky (Eumenidae) a osy (Vespidae) NPR Tematínska lesostep, na lokalite Lúka a v PR Kňaží vrch (Považský Inovec, Západné Slovensko), získané Malajseho pascou v rokoch 1999 a 2000. Naturae Tutela 8: 143-15
- ↑ a b SMETANA, V. PRÍSPEVOK K POZNANIU ôS A KUTAVIEK (HYMENOPTERA: VESPIDAE ET SPHECIFORMES) V HRONSKEJ A ŽITAVSKEJ NIVE. In: ACTA MUSEI TEKOVENSIS LEVICE – IX – 2013, s. 31 – 41
- ↑ a b osy. In: Slovenský náučný slovník III. 1932. S. 52
- ↑ a b RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875. S. 174-175
- ↑ wasp. In: Encyclopædia Britannica . Encyclopædia Britannica, . Dostupné online.
- ↑ a b sršňovité. In: Pyramída. S. 5366
- ↑ Piekarski, Patrick & Sharanowski, Barbara & Carpenter, James & Lemmon, Emily & Lemmon, Alan. (2018). Phylogenomic Evidence Overturns Current Conceptions of Social Evolution in Wasps (Vespidae). Molecular Biology and Evolution. 35.
- ↑ Bank, S., Sann, M., Mayer, C., Meusemann, K., Donath, A., Podsiadlowski, L., … Niehuis, O. (2017). Transcriptome and target DNA enrichment sequence data provide new insights into the phylogeny of vespid wasps (Hymenoptera: Aculeata: Vespidae). Molecular Phylogenetics and Evolution, 116, 213–226. doi:10.1016/j.ympev.2017.08.020
- ↑ Wu, Q., Yang, H., Shih, C., Ren, D., Zhao, Y., & Gao, T. (2020). Vespids from the mid-Cretaceous with club-shaped antennae provide new evidence about the intrafamiliar relationships of Vespidae. Zoological Journal of the Linnean Society. doi:10.1093/zoolinnean/zlaa127
- ↑ Vespidae. In: de Jong, Y. et al. (2014) Fauna Europaea - all European animal species on the web. Biodiversity Data Journal 2: 4
- ↑ Family Vespidae - Yellowjackets and Hornets, Paper Wasps; Potter, Mason and Pollen Wasps online. bugguide.net, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
- ↑ Blüthgen, P. A. V.: Systematisches Verzeichnis der Faltenwespen Mitteleuropas, Skandinaviens und Englands. – Konowia (Vienna) – 16: 270 - 295. 1937 5
- ↑ Das Dr, Bina Pani & Gupta, V.. A catalogue of the families Stenogastridae and Vespidae from the Indian subregion (Hymenoptera: Vespoidea). Oriental Insects - ORIENT INSECT. 17. 395-464. 1983 6
- ↑ Li-zhong Hua. List of Chinese Insects. s.l. : Zhongshan (Sun Yat-sen) University Press, 2006. 540 s. Dostupné online. ISBN 978-7-306-01701-7. S. 307-310.
- ↑ Mikko's Phylogeny Archive online. mv.helsinki.fi, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
- ↑ Bees, Wasps and Ants (Order: Hymenoptera) online. amentsoc.org, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
- ↑ Animal Diversity Web online. animaldiversity.org, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
- ↑ Variety of Life online. taxondiversity.fieldofscience.com, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
- ↑ BOUDINOT, B. E. et al. Evolution and systematics of the Aculeata and kin (Hymenoptera), with emphasis on the ants (Formicoidea: †@@@idae fam. nov., Formicidae). bioRxiv 2022.02.20.480183; 7
- ↑ PICKETT, K. M., CARPENTER, J. M. Simultaneous Analysis and the Origin of Eusociality in the Vespidae (Insecta: Hymenoptera). In: Arthropod Systematics & Phylogeny 68 (1) 3 – 33 2009 8
- ↑ MAUSS, V. Evolution verschiedener Lebensformtypen innerhalb basaler Teilgruppen der Faltenwespen (Hymenoptera, Vespidae). Denisia 20, zugleich Kataloge der oberösterreichischen Landesmuseen Neue Serie 66 (2007): 701-722 9
- ↑ HERMES, M. G. Filogenia de Eumenes sensu lato do mundo (Insecta, Hymenoptera, Vespidae, Eumeninae). 2011 10[nefunkčný odkaz, S. 2
- ↑ MAUSS, V. et al. Evolution of the multifunctional mouthpaths of adult Vespidae. In: KRENN, Harald W.. Insect Mouthparts (Form, Function, Development and Performance). s.l. : Springer Nature, 2019. 683 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03029654-4.
- ↑ Vespidae online. tolweb.org, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
- ↑ BACHOFEN-ECHT, Adolf. Der Bernstein und Seine Einschlüsse. s.l. : Springer-Verlag, 2013. 204 s. ISBN 978-3-7091-2303-4. S. 133.
- ↑ Perrard, Adrien & Lopez-Osorio, Federico & Carpenter, James. (2015). Phylogeny, landmark analysis and the use of wing venation to study the evolution of social wasps (Hymenoptera: Vespidae: Vespinae). Cladistics. 10.1111/cla.12138. 11
- ↑ DVOŘÁK, L., STRAKA, J. Vespoidea: Vespidae (vosovití). In: ACTA ENTOMOLOGICA MUSEI NATIONALIS PRAGAE. Supplementum 11, pp. 171-189. 2007 12
- ↑ BRTEK, Ľubomír et al.. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. 3. nezmenené. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 162.
- ↑ FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. s.l. : Veda, 1975. 308 s. S. 126-128.
- ↑ SEMELBAUER, M. MENEJ ZNÁME OPEĽOVAČE (12) - OSY A ŽIHADLOVKY. In: Dymák 9/2021. S. 30-31 13
- ↑ osy. In: Pyramída. S. 4183-4184
- ↑ MOTYČKA, V., MOTYČKOVÁ, H. Atlas abc - Blanokřídlí - Vosy. In: Abc. roč. 32 (1987-1988). č. 15
- ↑ FRANC, V. Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty. Verzia II. 2005 14
- ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965 (slovenské názvoslovie: O. Ferianc) S. 117-118
- ↑ Svet živočíšnej ríše. Osveta. 1984. S. 331-332
- ↑ JELŠÍKOVÁ, A. Precitlivenosť na jed proti hmyzu. In: Revue ošetrovateľstva a laboratórnych metodík. 1995 č. 4 15 S. 16
- ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 151, 552, 553
- ↑ vosy. In: Ottův slovník naučný
- ↑ KREMPASKÝ, Ján. Entomológ: Ak vás uštipne jedna osa, čakajte hromadný útok ďalších. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-08-12. Dostupné online cit. 2022-05-04. ISSN 1335-4418.
- ↑ KAMENIAR, O., SMETANA, V. NOVÉ ÚDAJE O VÝSKYTE MURÁROK (VESPIDAE: EUMENINAE) NA SLOVENSKU. In: Entomofauna carpathica, 2015, 27(1): 23-28 23 16
- ↑ MAJZLAN, O., DEVÁN, P. VYBRANÉ SKUPINY HMYZU (HYMENOPTERA, NEUROPTERA, MECOPTERA, RAPHIDIOPTERA) ROKOŠA. In: Rosalia (Nitra), 20, str. 63–70. S. 69
- ↑ Příroda Vysočiny online. prirodavysociny.cz, cit. 2022-05-04. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk