Spriggina

	Spriggina
	; Fosília S. floundersi
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Kmeň (phylum)	incertae sedis: Proarticulata ?
Čeľaď (familia)	Sprigginidae
Rod (genus)	Spriggina
Vedecký názov
	Spriggina; Glaessner, 1958
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál; Portál vedy o Zemi

Spriggina je rod tzv. ediakarskej fauny z čeľade Sprigginidae, ktorá podľa súčasných prác najpravdepodobnejšie patrí buď do taxónu Dickinsoniomorpha (patriaceho do taxónu Proarticulata) alebo do taxónu Bilaterialomorpha^[2]. Taxón Dickinsoniomorpha možno patrí a taxón Bilaterialomorpha veľmi pravdepodobne patrí niekde do taxónu dvojstranovce.

Tento rod je známy z obdobia ediakar, približne spred 550 miliónmi rokov. Jedince mali dĺžku asi 3 – 5 cm a mohli byť dravé. Ich spodok bol pokrytý dvoma radmi tvrdých spojovacích platní, zatiaľ čo jedna rada zakrývala jeho hornú časť; jeho niekoľko predných segmentov bolo spojených a vytvárali „hlavu“, ktorá mohla mať oči a tykadlá.

Priameho dôkazu, že Spriggina mala jednoduché oči, niet. Existujú iba výčnelky na hlave v nájdených skamenelinách a predpoklad, že vývoj očí nastal v období ediakar.^[3]

Spriggina mohla byť dravá a mohla mať úlohu pri začatí kambrickej explózie^[4].

Spriggina floundersi je oficiálny fosílny znak Južnej Austrálie^[5]. Nikde inde sa nenašla.

Opis

Spriggina rástla na dĺžku asi 3 cm a mala podlhovastý tvar. Organizmus bol segmentovaný bez spojených segmentov, pričom segmenty boli niekedy zakrivené^[6]. Horný povrch organizmu bol pokrytý radom prekrývajúcich sa kutikulárnych doštičiek; spodok tvoril spárované doštičky^[6].

Prvé dva segmenty tvorili prednú časť, „hlavu“. Predný segment je v tvare podkovy, na jeho hornom povrchu je pár prehĺbenín, ktoré môžu predstavovať oči^[6]. Druhý segment môžu byť antény.

Niektoré fosílie majú v strede polkruhovej hlavy kruhové ústa, i keď je interpretácia obmedzená malou veľkosťou stvorenia v porovnaní s veľkými zrnami pieskovcov, v ktorých je zachovaná^[6]. Nohy sa nezachovali.

Symetria nie je presne dvojstranná^[6], ale javí sa ako kĺzavá reflexia, kde sa opačné segmenty posunú o polovicu intervalu^[7]. V niektorých vzorkách sa segmenty tela nakláňajú dozadu a vytvárajú zhruba vzory tvaru „V“; zatiaľ čo v iných sú viac alebo menej priame. Zdá sa, že medzi týmito dvoma extrémami existujú pomerne komplexné rozdiely.

Výskyt fosílií

Spriggina je známa iba z ediakarského podložia. Fosílie z pohoria Vindhja, spoľahlivo datované na vek približne 1 200 miliónov rokov^[8], boli klasifikované ako Spriggina^[9], ale s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú mikrobiálne artefakty^[8]. Spriggina mala tvrdé, aj keď nekalcifikované telo, evidentné z nájdených fosílií: vždy ako otlačok na spodnom povrchu fosílneho lôžka.

Taxonomická príslušnosť

Digitálne upravená snímka fosílie Spriggina

Súčasná pravdepodobná taxonomická príslušnosť je opísaná v úvode tohto článku.

V minulosti sa rod Spriggina klasifikoval napr. ako obrúčkavec. Má určitú podobnosť so živým mnohoštetinavými červami Tomopteris a Amphinomidae^[10], ale jeho nedostatok chaét (makrotrichií) spolu s ďalšími dôkazmi naznačuje, že sa nemôže radiť do tohto kmeňa^[11].

Iní autori ho zaraďovali do radu Rangeomorpha^[12], čo je jeden z radov ediakarskej fauny, ktoré tiež môže predstavovať samostatnú ríšu^[13].

Zatiaľ čo jeho kĺzavá symetria môže naznačovať opak, niektorí ďalší vedci považovali rod Spriggina za článkonožce; ich povrchová podobnosť s trilobitmi môže naznačovať úzky vzťah aj k tejto triede^[12]. Alebo táto podobnosť môže byť ďalším príkladom konvergentnej evolúcie^[14]. Nedostatok známych segmentovaných nôh alebo končatín a kĺzavá reflexia namiesto symetrických segmentov naznačujú, že klasifikovať rod medzi článkonožce je predčasné napriek určitej povrchovej podobnosti.

Niekedy sa tento rod dokonca klasifikoval ako zaniknutý samostatný kmeň.

Dejiny

Rod bol pomenovaný po Reginaldovi Spriggovi, ktorý objavil ediakarské fosílie v pohorí Ediacara Hills, súčasť Flinders Range v Južnej Austrálii a bol zástancom ich uznania ako mnohobunkových organizmov^[1]^[15].

Druhy

Spriggina floundersi je v súčasnosti jediným všeobecne akceptovaným druhom tohto rodu. Konkrétny názov „floundersi“ sa vzťahuje na amatérskeho austrálskeho hľadača fosílií Bena Floundersa^[16]. Spriggina ovata sa teraz klasifikuje vo svojom vlastnom rode Marywadea^[17].

Spriggina floundersi – Glaessner, 1958^[18]
Spriggina borealis – Fedonkin, 1979^[18]

Marywadea ovata (syn. Spriggina ovata) – Glaessner & Wade, 1966, hlava trochu asymetrická a širšia ako u S. floundersi^[18] V minulosti bola súčasťou rodu^[17].

Referencie

↑ ^a ^b Glaessner, Martin F.. New Fossils from the Base of the Cambrian in South Australia. Transactions of the Royal Society of South Australia, 1958, s. 185–188. Dostupné online.
↑ Budd, G. E., Jensen, S.: The origin of the animals and a ‘Savannah’ hypothesis for early bilaterian evolution. 2015
↑ SCHWAB, Ivan R.; DUBIELZIG, Richard R.; SCHOBERT, Charles. Evolution's Witness (How Eyes Evolved). : OUP USA, 2012. 306 s. ISBN 978-0-19-536974-8.
↑ McMenamin, M. A. S.. Predator-Prey Interactions in the Fossil Record. Ed. P. Kelley, M. Kowalewski and T. Hansen. : , 2003. Origin and early evolution of predators: The ecotone model and early evidence for macropredation.
↑ FOSSIL EMBLEM OF THE STATE OF SOUTH AUSTRALIA. The South Australian Government Gazette (Adelaide: Department of the Premier and Cabinet), 16 February 2017, s. 509. Dostupné online .
↑ ^a ^b ^c ^d ^e McCall. The Vendian (Ediacaran) in the geological record: Enigmas in geology's prelude to the Cambrian explosion. Earth-Science Reviews, 2006, s. 1–229. DOI: 10.1016/j.earscirev.2005.08.004.
↑ Ivantsov, A.Y.. Vendia and other Precambrian "arthropods". Paleontological Journal, 2001, s. 335–343.
↑ ^a ^b Resolving the great Vindhyan controversy . palass.org, Palaeontological Association Annual Meeting, . Dostupné online. (po anglicky)
↑ De, C. Ediacara fossil assemblage in the upper Vindhyans of Central India and its significance. Journal of Asian Earth Sciences, 2005, s. 660–683. DOI: 10.1016/j.jseaes.2005.06.006.
↑ Donovan, S. K.; Lewis, D. N.. Fossils explained 35: The Ediacaran biota. Geology Today, 2001, s. 115–120. Dostupné online . DOI: 10.1046/j.0266-6979.2001.00285.x.
↑ Merz. Polychaete chaetae: Function, fossils, and phylogeny. Integrative and Comparative Biology, 2006, s. 481–96. DOI: 10.1093/icb/icj057. PMID 21672760.
↑ ^a ^b Spriggina is a Trilobitoid Ecdysozoan . . Dostupné online.
↑ Seilacher, A.. Vendobionta and Psammocorallia: lost constructions of Precambrian evolution. Journal of the Geological Society, 1992, s. 607–613. Dostupné online . DOI: 10.1144/gsjgs.149.4.0607.
↑ The fossil record and the early evolution of the Metazoa . . Dostupné online.
↑ VICKERS-RICH, Patricia; KOMAROWER, Patricia. The Rise and Fall of the Ediacaran Biota. : Geological Society of London, 2007. 456 s. ISBN 978-1-86239-233-5. (po anglicky)
↑ Vickers-Rich, P. Komarower, P. The Rise and Fall of the Ediacaran Biota. The Geological Society, 2007, p. 444.
↑ ^a ^b Glaessner, Martin F.. A new genus of late Precambrian polychaete worms from South Australia.. Transactions of the Royal Society of South Australia, 1976, s. 169–170. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c FEDONKIN, Mikhail A.; GEHLING, James G.; GREY, Kathleen; NARBONNE, Guy M.; VICKERS-RICH, Patricia. The Rise of Animals (Evolution and Diversification of the Kingdom Animalia). : JHU Press, 2007. 326 s. ISBN 978-0-8018-8679-9. S. 287. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spriggina na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Glaessner1958-1] Glaessner, Martin F.. New Fossils from the Base of the Cambrian in South Australia. Transactions of the Royal Society of South Australia, 1958, s. 185–188. Dostupné online.

[2] Budd, G. E., Jensen, S.: The origin of the animals and a ‘Savannah’ hypothesis for early bilaterian evolution. 2015

[3] SCHWAB, Ivan R.; DUBIELZIG, Richard R.; SCHOBERT, Charles. Evolution's Witness (How Eyes Evolved). : OUP USA, 2012. 306 s. ISBN 978-0-19-536974-8.

[4] McMenamin, M. A. S.. Predator-Prey Interactions in the Fossil Record. Ed. P. Kelley, M. Kowalewski and T. Hansen. : , 2003. Origin and early evolution of predators: The ecotone model and early evidence for macropredation.

[5] FOSSIL EMBLEM OF THE STATE OF SOUTH AUSTRALIA. The South Australian Government Gazette (Adelaide: Department of the Premier and Cabinet), 16 February 2017, s. 509. Dostupné online .

[McCall2006-6] McCall. The Vendian (Ediacaran) in the geological record: Enigmas in geology's prelude to the Cambrian explosion. Earth-Science Reviews, 2006, s. 1–229. DOI: 10.1016/j.earscirev.2005.08.004.

[7] Ivantsov, A.Y.. Vendia and other Precambrian "arthropods". Paleontological Journal, 2001, s. 335–343.

[PalAss2007Vindhyan-8] Resolving the great Vindhyan controversy . palass.org, Palaeontological Association Annual Meeting, . Dostupné online. (po anglicky)

[De2005-9] De, C. Ediacara fossil assemblage in the upper Vindhyans of Central India and its significance. Journal of Asian Earth Sciences, 2005, s. 660–683. DOI: 10.1016/j.jseaes.2005.06.006.

[Donovan2001-10] Donovan, S. K.; Lewis, D. N.. Fossils explained 35: The Ediacaran biota. Geology Today, 2001, s. 115–120. Dostupné online . DOI: 10.1046/j.0266-6979.2001.00285.x.

[Merz2006-11] Merz. Polychaete chaetae: Function, fossils, and phylogeny. Integrative and Comparative Biology, 2006, s. 481–96. DOI: 10.1093/icb/icj057. PMID 21672760.

[McMen2003-12] Spriggina is a Trilobitoid Ecdysozoan . . Dostupné online.

[Seilacher1992-13] Seilacher, A.. Vendobionta and Psammocorallia: lost constructions of Precambrian evolution. Journal of the Geological Society, 1992, s. 607–613. Dostupné online . DOI: 10.1144/gsjgs.149.4.0607.

[Morris1993-14] The fossil record and the early evolution of the Metazoa . . Dostupné online.

[15] VICKERS-RICH, Patricia; KOMAROWER, Patricia. The Rise and Fall of the Ediacaran Biota. : Geological Society of London, 2007. 456 s. ISBN 978-1-86239-233-5. (po anglicky)

[16] Vickers-Rich, P. Komarower, P. The Rise and Fall of the Ediacaran Biota. The Geological Society, 2007, p. 444.

[Glaessner1976-17] Glaessner, Martin F.. A new genus of late Precambrian polychaete worms from South Australia.. Transactions of the Royal Society of South Australia, 1976, s. 169–170. Dostupné online.

[Fedonkin-18] FEDONKIN, Mikhail A.; GEHLING, James G.; GREY, Kathleen; NARBONNE, Guy M.; VICKERS-RICH, Patricia. The Rise of Animals (Evolution and Diversification of the Kingdom Animalia). : JHU Press, 2007. 326 s. ISBN 978-0-8018-8679-9. S. 287. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]