Smižany
obec
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Časti	Smižany Maša
Vodné toky	Hornád, Brusník
Nadmorská výška	485 m n. m.
Súradnice	48°57′30″S 20°31′04″V / 48,958403°S 20,517653°V / 48.958403; 20.517653
Rozloha	45,7 km² (4 570 ha) [1]
Obyvateľstvo	8 823 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	193,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	12541246
Starosta	Miroslava Szitová[3] (KDH, SaS)
PSČ	053 11
ŠÚJ	560154
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Námestie Matúša Pajdušáka 50 053 11 Smižany
E-mailová adresa	smizany@smizany.sk
Telefón	443 14 83
Fax	443 11 32
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smižany
Webová stránka: smizany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Smižany (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves.

Polohopis

V blízkosti obce sa nachádzajú obce Arnutovce, Iliašovce, Letanovce, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Mlynky, Dedinky a Stratená. Obec sa rozkladá neďaleko národného parku Slovenský raj. Čingov sa nachádza dva kilometre juhozápadne od obce.

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti Hornádskej kotliny a je vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. V katastri obce sa začína niekoľko turistických ciest do Slovenského raja. Významným turistickým strediskom je Čingov, kde sa nachádzajú reštaurácie, chaty a penzióny. Sú tu rôzne krasové úkazy ako je Zelená Lávka, Prielom Hornádu a Kláštorná roklina. V blízkosti obce sa nachádza známy Tomášovský výhľad. Počtom obyvateľov sa radí medzi najväčšie obce na Slovensku.

Vodné toky

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.

Vodné plochy a jazerá

V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.^[4]

Politika

Smižany je obec najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.

Symboly obce

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.^[5]

Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.^[5]

Farby obce sú biela a modrá.^[5]

Starostovia obce

• 1990 – 1994 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
• 1994 – 1998 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
• 1998 – 2002 – Ing. Michal Kotrady (HZDS)
• 2002 – 2006 – Ing. Michal Kotrady (HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER-SD + SDA + SDĽ)
• 2006 – 2010 – Ing. Michal Kotrady (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
• 2010 – 2014 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
• 2014 – 2018 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
• 2018 – 2022 – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS + OĽaNO)
• 2022 – (súčasnosť) – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS)

Obecné zastupiteľstvo

• 1990 – 1994 – 24 poslancov (16 KDH, 6 VPN, 2 SNS)
• 1994 – 1998 – 24 poslancov (16 KDH, 7 HZDS, 1 SDĽ)
• 1998 – 2002 – 21 poslancov (12 HZDS, 8 KDH, 1 SDĽ)
• 2002 – 2006 – 12 poslancov (10 HZDS, 2 KDH)
• 2006 – 2010 – 12 poslancov (9 HZDS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
• 2010 – 2014 – 13 poslancov (5 NEKA, 4 ĽS-HZDS, 4 KDH + SDKÚ-DS)
• 2014 – 2018 – 13 poslancov (7 NEKA, 3 KDH, 3 MOST-HÍD)
• 2018 – 2022 – 13 poslancov (7 NEKA, 5 KDH, 1 SMER-SD)^[6]

Dejiny

Najstaršie dejiny

V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra. V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.^[7] Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingovskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom. Smižany pravdepodobne vznikli, ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.^[7]

Stredovek

Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom Sumugh, Villa Canis alebo Villa Caniferorum, (t.j obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.^[7]

V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypálené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.^[7]

Novovek

V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov, ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Čákiovcom vznikla železiareň Maša, ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.^[7]

V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.^[7]

Moderné dejiny

V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvorepubliková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.^[7]

V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.^[7]

Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004.^[8] V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 2007–2011 prebiehala rekonštrukcia smižianského kaštieľa.

Názov

Vývin názvu obce

• 1246 - Micha
• 1254 - Sumugh
• 1282 - Simigium
• 1293 - Sumugy
• 1345 - Somogy
• 1570 - Smizsán
• 1651 - Smizany
• 1893 - Szepes - Sűmegh

Latinský názov: Villa Canis/Villa Caniferorum (obec vodičov loveckých psov)

Nemecký názov: Schmögen, Schmegen

Maďarský názov: Smizsány, Smizsán, Szepessümeg

Obyvateľstvo

Smižany sú najväčšou obcou s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.^{[pozn. 1]} Na 4570 hektárovom priestore sa nachádza 22 ulíc a 2 187 domácností. Väčšina obce si zachovala svoj pôvodný ráz a dá sa povedať, že predstavuje modernú dedinu 21. storočia, panorámu obce však výrazne ovplyvňuje radová panelová výstavba z 80. rokov 20.storočia. Vo vonkajšom obvode obce, tj. za traťou sa nachádza rómska osada. Štandard bývania v osade je síce vyšší ako je priemer podobných kolónií na východe Slovenska, avšak i tak časť osady nedosahuje štandard bývania štvrtí obývaných majoritným obyvateľstvom. Peniaze z EÚ umožnili postaviť na mieste pôvodných príbytkov nové bytové jednotky.^[10]

Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť^[11]

Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Hradisko Čingov, archeologická lokalita, súbor slovanských hradísk z 9. storočia.^[12] Nájdené pamiatky v lokalite Hradisko potvrdzujú osídlenie z mladšej doby kamennej.^[4] Názvom Hradisko bolo vápencové bralo, ktorého plošina je opevnená a kde sa dá predpokladať akropola. Hradisko bolo zložené z akropoly na brale a z podhradia na západnej a severovýchodnej časti. Pri skúmaní hlavného areálu podhradia bol takmer kompletne odkrytý severný val a 90 m zo západného valu. Daná lokalita je naďalej skúmaná archeologickými vykopávkami.^[13]

• Rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža, dvojloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1280.^[14] Úpravami prešiel v 70. rokoch 14. storočia, keď bol pôvodne plochý trámový strop lode nahradený klenbou na stredný pilier, čím sa stal dvojloďovým. Kostol bol vyplienený pri vpáde Husitov na Spiš v roku 1433. Od 16. storočia do roku 1672 bol kostol evanjelický. V 17. storočí bola pristavaná južná predsieň, ktorá bola neskôr upravená na kaplnku. Po požiari v roku 1719 bol kostol barokovo upravovaný. Ďalšími úpravami prešiel začiatkom 19. storočia. V roku 1928 bola pristavaná rozmerná severná neogotická kaplnka Krista Kráľa. Interiér je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou s klinovými rebrami. Zariadenie je neogotické, hlavný oltár z roku 1906 vytvoril rezbár František Repčík. Nachádza sa tu socha Ježiša Krista a flankovaná sochami uhorských kráľov sv. Štefana I. a sv. Ladislava. Zo stredovekých detailov sa tu okrem hmoty stavby a klenby zachoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a vloženým stredným stĺpikom.^[15] Na kruhovom svorníku klenby presbytéria sú už naturalisticky rozvinuté prvky viniča. Z barokovej kazateľnice sa dochoval reliéf Rozsievača umiestnený na spovednicu. V bočnej lodi je obraz Povýšenie sv. Kríža od J. Czauczika z roku 1853, pochádzajúci zo starého hlavného oltára.^[16] Organ od firmy Rieger je z 20. rokov 20. storočia.^[17] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža netradičného obdĺžnikového pôdorysu je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza múr oválneho pôdorysu, ktorý mal pôvodne obrannú funkciu.

• 

  Kostol Povýšenia sv. Kríža

• 
• 
• Zdroj:
  Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

  ---