Slnečná škvrna - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Slnečná škvrna
 ......
Skupina slnečných škvŕn
Slnečná škvrna v ultrafialovom žiarení

Slnečná škvrna je tmavé miesto vo atmosfere Slnka. Má nepravidelný kruhový tvar a silné magnetické pole. Sú najznámejším prejavom slnečnej aktivity. Veľké slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Niektoré menšie majú životnosť len pár hodín, väčšie až niekoľko mesiacov.

Škvrny vznikajú v tých miestach fotosféry, kde je znížená lokálna intenzita magnetického poľa, ktoré potláča konvekciu. Jej dôsledkom je nižšia teplota až o niekoľko sto Kelvinov, ako v okolitej fotosfére. Preto škvrny vyzerajú byť tmavšie, ako ich okolie, hoci na tmavom pozadí by žiarili jasne oranžovým svetlom. Škvrna je zvyčajne plytká priehlbina v plazme a väčšinou má dve časti: Penumbru a umbru. Umbra, alebo úplny tieň je tmavšia centrálna časť škvrny. Obklopuje ju svetlejšia penumbra. Malé slnečné škvrny (póry) zvyčajne nemajú penumbru. Veľkosť slnečných škvŕn sa pohybuje v rozpätí od 1 000 km do niekoľko desiatok tisíc kilometrov.

Škvrny sa väčšinou zjavujú vo dvojiciach s opačnou polaritou magnetického poľa. Miesto ich výskytu a počet zavisí od slnečného cyklu. Sú najstarším pozorovaným prejavom slnečnej aktivity. V minime slnečnej aktivity sa takmer nevyskytujú, v maxime je ich, naopak, veľmi veľa. Graf ich výskytu sa nazýva Motýlikovitý diagram. Podľa počtu slnečných škvŕn a ich skupín sa vyjadruje Wolfovo číslo, ktoré súčasne charakterizuje slnečnú aktivitu [1]. V spektre slnečných škvŕn sa v dôsledku nižšej teploty objavujú aj neutrálne atómy.

Slnečné škvrny sú najstarším pozorovaným javom na povrchu Slnka. Najstaršie záznamy o existencii tmavých miest sa datujú na rok 2800 pred Kr. Ďalekohľadom ich prvýkrát pozoroval až Galileo Galilei. Predpokladal však, že ide o tieň na povrchu Slnka vrhaný mrakmi.

  1. * Vyhodnotenie a predikcia Slnečnej aktivity (ENG) http://solarscience.msfc.nasa.gov/predict.shtml Archivované 2010-10-09 na Wayback Machine

Varovanie: pohľad priamo do Slnka môže vážne poškodiť zrak. Pozorovanie slnečných škvŕn je bezpečné len cez slnečné filtre, alebo za pomoci projekcie.

Zdroj:https://en.wikipedia.org?pojem=Slne%C4%8Dn%C3%A1%20%C5%A1kvrna
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk