A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sečovce | ||
mesto | ||
Mestský úrad
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Košický kraj | |
Okres | Trebišov | |
Región | Zemplín | |
Časti | Albínov Kochanovce | |
Nadmorská výška | 149 m n. m. | |
Súradnice | 48°42′09″S 21°39′15″V / 48,702383°S 21,654068°V | |
Najvyšší bod | západná časť lokality Vinice | |
- výška | 210 m n. m. | |
Najnižší bod | extravilán Kochanoviec | |
- výška | 110 m n. m. | |
Rozloha | 32,66 km² (3 266 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 8 524 (31. 12. 2022) [2] | |
Hustota | 260,99 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1245 | |
Primátor | Dominik Frajkor[3] (nezávislý) | |
PSČ | 078 01 | |
ŠÚJ | 528722 | |
EČV (do r. 2022) | TV | |
Tel. predvoľba | +421-56 | |
Adresa mestského úradu |
Námestie sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce | |
E-mailová adresa | info@Secovce.sk | |
Telefón | 056 / 678 24 37 | |
Fax | 056 / 678 27 14 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Sečovce | ||
Webová stránka: www.secovce.sk | ||
Freemap.sk: mapa | ||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Sečovčan, Sečovčanka, sečovský[4]
|
Sečovce (maď. Gálszécs,[5] ukr. Сечівці[6]) sú mesto na Dolnom Zemplíne, v okrese Trebišov, Košickom kraji.
Polohopis
Sečovce sa nachádzajú na severovýchodnom okraji okresu Trebišov na východnom Slovensku, cca 28 km východne vzdušnou čiarou od Košíc a cca 340 km východo-severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti štátnej hranice s Maďarskom (20,9 km juhozápadne) a Ukrajinou (40,9 km východo-juhovýchodne).[pozn 1]
Mesto sa rozprestiera juhovýchodne od Dargovského priesmyku, na prechode Podslanskej pahorkatiny (podcelku Východoslovenskej pahorkatiny) a Trebišovskej tabule (podcelku Východoslovenskej nížiny), na periklinále k juhu sa ukláňajúceho hrebeňa pahorku severojužného smeru, ktorého vrchol na Albínovskej hore dosahuje 177 m n. m. Pomedzie medzi Podslanskou pahorkatinou a Trebišovskou tabuľou prebieha pri západnom okraji intravilánu mestskej časti Kochanovce. Zo západu mesto obklopujú Slanské vrchy.[7] Intravilán mesta sa rozprestiera v nadmorskej výške 110 – 160 m. n. m. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.[chýba zdroj
Súčasťou mesta sú dve mestské časti (bez štatútu obce) – Albínov na severnom okraji extravilánu a Kochanovce, ktorých intravilán sa na východe priamo napája na intravilán Sečoviec. Kochanovce boli do roku 1948 samostatnou obcou a Albínov mal postavenie osady, ktorá sa v 20. až 30. rokoch 20. storočia začala rozrastať do podoby dediny.
Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrálnym územím obce Trnávka, na juhozápade s katastrálnym územím obce Zbehňov, na juhu tvorí hranicu s katastrálnymi územiami Malých Ozoroviec, Veľkých Ozoroviec, Novým Ruskovom, na východe susedí s katastrálnymi územiami Vojčíc, Hriadok a Dvorianok, na severe s katastrálnymi územiami obcí Višňov a Bačkov.
Z geomorfologického hľadiska sú Sečovce súčasťou provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina, oblasti Východoslovenská nížina a Východoslovenská pahorkatina.
Centrum mesta leží v nadmorskej výške 149 m n. m., najvyšší bod v katastrálnom území mesta (cca 210 m n. m.) sa nachádza v lokalite Vinice (záhradkárska oblasť Stašov), kde je najnápadnejším vrchom Koscelok s nadmorskou výškou 164 m n. m.[8] Najnižší bod sa nachádza na východe extravilánu mestskej časti Kochanovce (110 m n. m.).[9][10]
Sečovcami preteká potok Trnávka, do ktorého sa v juhovýchodnej časti extravilánu vlieva potok Trnava. Spolu s potokom Miľač je Trnávka zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce nachádzajúcu sa na hranici s obcou Trnávka. Medzi prítoky Trnávky patria aj Weissov a Albínovský kanál pretekajúce mestskou časťou Albínov smerom na juhovýchod.
Geológia
Mesto sa rozkladá na dvoch zlomoch – Hrušovský zlom v južnej časti a Albínovský zlom na severozápade katastrálneho územia. Práve pre vzájomnú interakciu tektonických dosiek Slanských vrchov a Východoslovenskej nížiny v Albínovskom zlome dochádza v tejto oblasti k tektonickým zemetraseniam.[11]
Geologické podložie územia mesta tvoria sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr (pieskovce, ílovce, štrky, zlepence). Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). V oblasti mestskej časti Albínov sa zachovali sa aj malé ložiská ropy a zemného plynu.[12] V menšom množstve sa tu vyskytuje kamenná soľ.