Art Nouveau
Victor Horta, Hôtel Tassel
Základné údaje
Vznik:	záver 19. st.
Autori
Architektúra:	Antonio Gaudí, Victor Horta, Henry Van de Velde, Charles Rennie Mackintosh, Otto Wagner, Adolf Loos, Hector Guimard, Osvald Polívka
Maľba:	Jan Toorop, Gustav Klimt, Alfons Mucha
Dejiny umenia Praveké umenie Kromlech dolmen menhir venuša jaskynná maľba Altamira Lascaux Niaux Rouffignac Staroveké umenie Sochárstvo v starovekom Egypte Maliarstvo v starovekom Egypte Architektúra Mezopotámie Egejská kultúra Antické umenia Rímske umenie Grécke umenie Stredoveké umenie Predrománske obdobie Merovejovské obdobie Karolínska renesancia Ottonské obdobie Románske obdobie Gotika Novoveké umenie Renesancia Manierizmus Barok Klasicizmus Rokoko Empír Umenie 19. storočia Romantizmus Realizmus Predrafaelisti Art and craft Esteticizmus Barbizónska škola Peredvižnici Impresionizmus Neoimpresionizmus Postimpresionizmus Symbolizmus Les Nabis Secesia Art Nouveau Moderné umenie Fauvizmus Expresionizmus Kubizmus De Stijl Purizmus Funkcionalizmus Medzinárodný sloh Section d'Or Futurizmus Rayonizmus Suprematizmus Kubofuturizmus Konštruktivizmus Metafyzická maľba Dadaizmus Organická architektúra Surrealizmus Tachizmus Abstraktný expresionizmus Action painting Pop art Socialistický realizmus Nový realizmus Nová figurácia Hyperrealizmus Fotorealizmus Kinetic art Opt art Koncept art Minimal art Land art Body art Graffity Postmoderná maľba Hi-tech Dekonštruktivizmus

Výstavná budova Viedenskej secesie

Secesia (v Rakúsku Sezession, v Nemecku Jugendstil, vo Francúzsku Art Nouveau, v anglosaských krajinách Modern Style) je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia, až keď vystupovala pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení.

Vývin

Tento umelecký štýl sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne sa rozvinul okolo roku 1900. Vznikal v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakcie, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.

Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a začiatkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako Paríž, Viedeň, Mníchov, Berlín alebo Praha. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetné množstvo diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou nielen európskej kultúry.

Znaky

Časť vitráže s názvom „Education“ (1890, Louis Comfort Tiffany

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).

Secesia sa prejavovala v architektúre, výtvarnom umení, v úžitkovom umení (bytové zariadenie, vitráže) a v literatúre.

Secesia v literatúre

V literatúre sa nositeľmi secesného slohu stali prúdy označované ako symbolizmus a dekadencia. Charakteristickým rysom secesie je i v literatúre tendencia k ornamentálnosti, v rovine jazykovej s tím súvisí rytmizácia vety a verša, opakovanie slov a hláskových skupín.

Secesia v architektúre

Bližšie informácie v hlavnom článku: Secesia (architektúra)

Predstaviteľmi architektúry sú Belgičan Victor Horta (Dom Tasselových v Bruseli), Francúz Hector Guimard (vstupy do parížskeho metra), alebo z Česka Antonín Balšánek a Osvald Polívka (Obecní dům v Prahe).

Secesia vo výtvarnom umení

Vo výtvarnom umení sa preslávili Alfons Mucha (plagáty, cyklus obrazov Slovanská epopej, návrhy šperkov a nábytku), Rakúšan Gustav Klimt (dekoratívne maľby, plagáty), Henri de Toulouse-Lautrec (grafiky, obrazy). Predstaviteľmi užitkového umenia sú Francúz Emilé Galop (sklenené vázy), Angličan Charles Rennie Mackintosh (bytové zariadenie) a mnohí ďalší

Referencie

• Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992. ISBN 80-207-0416-7. str. 437 – 507.
• Šabouk, Sáva: Encyklopedie světového malířství. Praha: Academia 1975. str. 315.
• Wittlich, Petr: Umění a život – doba secese. Praha: Artia 1987. str. 62 – 126.
• Pijoan, José: Dějiny umění – 9. Praha: Odeon 1991. ISBN 80-207-0098-6. str. 55 – 96.
• Koch, Wilfried: Evropská architektura. Praha, Ikar 1998. ISBN 80-7202-388-8. str. 274.
• Moravčíková, Henrieta: Architektúra na Slovensku stručné dejiny. Bratislava, 2005. ISBN 80-8085-079-8. str. 130.

Pozri aj

• Francúzska secesia
• Dušan Jurkovič
• Secesia (architektúra)
• Secesná architektúra na Slovensku
• Secesia v Rakúsku

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému secesia.