Sasko-Anhaltsko (Sachsen-Anhalt)
Spolková krajina
Letecký záber mesta Weißenfels
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Hlavné mesto	Magdeburg
Rozloha	20 445,26 km² (2 044 526 ha)
Obyvateľstvo	2 373 485 (31.12.2003)
Hustota	116 obyv./km²
Premiér	Reiner Haseloff (CDU)
Kód ISO	DE-ST
Wikimedia Commons: Saxony-Anhalt
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sasko-Anhaltsko (nem. Sachsen-Anhalt) je jednou zo 16 spolkových krajín Nemecka. Jej hlavným mestom je Magdeburg. Na severozápade a západe hraničí s nemeckou spolkovou krajinou Dolné Sasko, na juhozápade a juhu s nemeckou spolkovou krajinou Durínsko, na juhovýchode s nemeckou spolkovou krajinou Sasko, na východe a severovýchode potom s nemeckou spolkovou krajinou Brandenbursko. V súčasných hraniciach a rozlohe existuje od 3. októbra 1990. Územím Saska-Anhaltska pretekajú rieky Labe, Sála, Unstrut a ďalšie. Na juhozápade sem zasahuje pohorie Harz.

Mestá

• Významné mestá v Sasku-Anhaltsku:
  • Dessau – historická metropola Anhaltska
  • Halberstadt
  • Hallle – druhé najväčšie mesto Saska-Anhaltska
  • Lutherstadt Wittenberg – bývalé hlavné mesto Saska-Wittenbergu a neskoršia metropola Saského kurfirstva
  • Magdeburg – hlavné a súčasne najväčšie mesto spolkovej krajiny Saska – Anhaltska
  • Naumburg
  • Quedlinburg
  • Stendal
  • Weißenfels

Dejiny

Dejiny do roku 1944/1945

pozri Anhaltsko, Provincia Sasko, Prusko, Brunšvicko

Obdobie od 1.júla 1944 do jari 1945

1. júla 1944 rozdelil nacistický režim dosiaľ jednotnú pruskú provinciu Sasko, skladajúcu sa z 3 vládnych obvodov (Magdeburg, Merseburg a Erfurt) na provincie Halle-Merseburg a Magdeburg. Vládny obvod Erfurt bol v ten istý deň pričlenený k Durínskemu ríšskemu miestodržiteľstvu.

Obdobie od jari 1945 do 22. júla 1952

Po spojeneckom obsadení Nemecka je územie neskoršieho Saska-Anhaltska začlenené do Sovietskej okupačnej zóny Nemecka. V jej rámci sú 23. júla 1945 obe provincie (s výnimkou Hornburgu, Wolfsburgu, Hehlingenu a niekoľkých ďalších obcí, ktoré sa stali súčasťou Britskej okupačnej zóny Nemecka), ďalej potom Anhaltsko, okrajové územia Brunšvicka (enkláva Calvörde; mestá Hessen, Pabstoff, a východné oblasti okresu Blankenburg s mestami Blankenburg, Rübelland, Hasselfelde, Hüttenrode, Heimburg, Stiege, Tanne) spolu s durínskou enklávou Allstedt začlenené do novo vytvorenej provincie Sasko-Anhaltsko.

V roku 1947 je potom rozhodnutím spojencov oficiálne zrušený pruský štát a status Saska-Anhaltska sa 21. júla 1947 mení z provincie na krajinu. Vtedajšie krajiny boli podstatne väčšie ako dnes a mali rozlohu 24 576 km². Jej vtedajším hlavným mestom bolo Halle.

Dňa 7. októbra 1949 vzniká na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka nový socialistický štátny útvar Nemecká demokratická republika (NDR). Zo začiatku išlo o Federáciu 6 autonómnych krajín. Jednou z nich bolo aj Sasko-Anhaltsko.

Obdobie od 23. júla 1949 do roku 1990

Dňa 23. júla však dochádza k premene NDR na centralistický štát a ku zrušeniu krajín, ktoré boli rozdelené medzi novo vzniknuté kraje. Územie dovtedajšieho Saska-Anhaltska bolo rozdelené medzi kraje Magdeburský, Halleský, Postupimský, Cottbuský, Lipský, malé časti území sa stali súčasťou Erfutského kraja a kraja Gera. Kraje sa potom ďalej členili na okresy a mestské okresy. Tento stav trval až do roku 1990.

Obdobie od roku 1990 do súčasnosti

Po protikomunistických búrkach v roku 1989 potom 3.10.1990 dochádza ku zjednoteniu NDR so Spolkovou republikou Nemecko a k obnoveniu krajín na území dovtedajšej NDR. Ich hranice sa už však nedržali pôvodných krajinských hraníc z rokov 1945 – 1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952 – 1990. Znovuvytvorená krajina Sasko-Anhaltsko bola vymedzená územím celého dovtedajšieho Magdeburského kraja; ďalej potom Halleským krajom bez okresu Artem; k tomu ešte pristupoval okres Jessen z Cottbuského kraja. Rozlohou je menší ako pôvodná krajina.

Časti územia pôvodnej krajiny z rokov 1945 – 1952, ktoré v rokoch 1816 – 1944 tvorili súčasť pruskej provincie Saska sa naraz ocitli v Brandenbursku. Ide o územia v dovtedajších okresoch Rathenow (územie západne od rieky Havel s obcami Steckelsdorf, Großwudicke, Zollchow, Bützer, Milow, Nitzahn), Brandenburg (západná časť okresu s obcami Bensdorf, Zitz, Wusterwitz, Wenzlow, Ziesar, Wollin, Gräben), Belzig (obec Görzke), Jüterbog (južná časť okresu s obcami Marzahne, Blönsdorf, Seehausen, Oehna), Herzberg (celý okres), Bad Liebenwerda (celý okres), Senftenberg (severozápadná časť okresu s mestom Lauchhammer a obcou Grünewalde). Časti územia pôvodnej krajiny (celé okresy Torgau, Eilenburg, Delitsch, a západné okraje okresu Leipzig) sa stali súčasťou Saska, ku ktorému tieto oblasti patrili do roku 1815 (potom v rokoch 1815 – 1944 súčasť pruskej provincie Saska). Malá časť pôvodnej krajiny na juhu a juhozápade (Schkölen s okolím; severovýchodná časť okresu Sömmerda s mestom Kölleda a obcami Ostramondra, Großmonra; časť okresu Nordhausen s obcami Heiringen, Auleben; východná časť okresu Artem s mestom Artem a obcami Wiehe, Roßleben, Donndorf, Bottendorf, Schönewerda, Reinsdorf, Voigtstedt, Bretleben, Helldrungen, Oberhelldrungen) boli začlenené do Durínska. Naopak bola do Saska-Anhaltska začlenená malá časť brandemburskej oblasti Prignitz (najsevernejšia časť okresu Havelberg s mestom Havelberg a obcou Nitzow) a malá časť pôvodného Durínska (územie juhozápadne od mesta Naumburg).

1. júla 1994 potom došlo ku správnej reforme, členenie na 37 krajinských okresov a 3 štatutárne mestá z dôb NDR bolo nahradené 21 krajinskými okresmi a 3 štatutárnymi mestami. Tento stav trval do roku 2007 keď sa počet okresov zredukoval na 11.

Predsedovia vlád krajiny Saska-Anhaltska

• 21. júl 1947 – 13. august 1949: Dr. Erhard Hübener
• 13. august 1949 – 23. júl 1952: Werner Bruschke

V rokoch 1952 a 1990 bola krajina Sasko-Anhaltsko zrušená.

• 28. október 1990 – 04. júl 1991: Dr. Gerd Gies CDU
• 04. júl 1991 – 28. november 1993: Profesor Dr. Werner Münch CDU
• 02. december 1993 – 21. júl 1994: Dr. Christoph Bergner CDU
• 21. júl 1994 – 16. máj 2002: Dr. Reinhard Höppner SPD
• 16. máj 2002 – 19. apríl 2011: Profesor Dr. Wolfgang Böhmer CDU
• Od 19. apríl 2011: Reiner Haseloff CDU

Administratívne členenie

Bývalé vládne obvody

Do roku 2003 sa Sasko-Anhaltsko členilo na 3 vládne obvody (Regierungsbezirke):

• Dessau
• Halle a
• Magdeburg

K 1. januáru 2004 boli tieto vládne obvody zrušené. Pôsobnosť všetkých 3 úradov zrušených vládnych obvodov prešla na na krajinský správny úrad so sídlom v Halle.

Krajinské okresy

Pri prvej správnej reforme 1.júla 1994 bolo dovtedajších 37 krajinských okresov nahradené 21 novými krajinskými okresmi. Ďalej tu z predchádzajúceho členenia zostali zachované 3 mestá bez okresu.
V súčasnosti prebieha v Sasku-Anhaltsku politická debata týkajúca sa ďalšej prípadnej správnej reformy.

Pred rokom 2007 malo Sasko-Anhaltsko 21 krajinských okresov (po 2007 boli zredukované na 11):

1. Altmarkkreis Salzwedel (SAW)
2. Anhalt-Zerbst (AZE)
3. Aschersleben-Staßfurt (ASL)
4. Bernburg (BBG)
5. Bitterfeld (BTF)
6. Bördekreis (BÖ)
7. Burgenlandkreis (BLK)
8. Halberstadt (HBS)
9. Jerichower Land (JL)
10. Köthen (KÖT)
11. Mansfelder Land (ML)
12. Merseburg-Querfurt (MQ)
13. Ohrekreis (OK)
14. Quedlinburg (QLB)
15. Saalkreis (SK)
16. Sangerhausen (SGH)
17. Schönebeck (SBK)
18. Stendal (SDL)
19. Weißenfels (WSF)
20. Wernigerode (WR)
21. Wittenberg (WB)

Mestá bez okresu

a 3 mestá bez okresu:

• Dessau (DE)
• Halle (Saale) (HAL)
• Magdeburg (MD)

Po roku 2007:

1. Altmarkkreis Salzwedel (SAW)
2. Anhalt-Bitterfeld (ABI)
3. Börde (BK)
4. Burgenlandkreis (BLK)
5. Harz (HZ)
6. Jerichower Land (JL)
7. Mansfeld-Südharz (MSH)
8. Saalekreis (SK)
9. Salzlandkreis (SLK)
10. Stendal (SDL)
11. Wittenberg (WB)

a 3 mestá bez okresu:

• Dessau-Roßlau (DE)
• Halle (Saale) (HAL)
• Magdeburg (MD)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sasko-Anhaltsko

Externé odkazy

• Oficiálny web spolkovej krajiny Saska-Anhaltska
• Webportál Sasko-Anhaltsko
• mapy
• volebné výsledky