Ryolit vyvreté horniny
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, alkalické živce, plagioklas
Akcesórie	biotit, pyroxény
Vlastnosti
Textúra	pórovitá, fluidálna
Farba	biela, sivá
Portál vedy o Zemi

Ryolit je felzická sopečná vyvretá hornina. Svojim zložením je ekvivalentná granitu.

Predterciérne ryolyty sú v staršej literatúre označované ako paleoryolit alebo kremenný porfýr^[1]. Ryolit z oblasti Liparských ostrovov sa často označuje ako liparit. Termín ryolit zaviedol roku 1861 F. von Richthofen podľa gréckeho výrazu rheo - tiecť^[2].

Vlastnosti

Ryolit býva prevažne svetlej, najčastejšie sivej alebo ružovej farby. Zvetraný nadobúda odtiene červenej. Často býva porézny, alebo s fluidálnou textúrou, ktorá naznačuje, že hornina predtým tiekla. Ryolitová láva má vysokú viskozitu, preto tvorí väčšinou iba krátke lávové prúdy alebo dómy a ignimbrity^[3].

Minerálne zloženie

Ryolit v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch. Fenokrysty tvorí kremeň, ortoklas aj plagioklas.

Má porfyrickú štruktúru s veľmi vysoký obsahom SiO₂ (> 70 %). Minerálne zloženie tvoria kremeň, alkalické živce a plagioklasy. Akcesóriami sú biotit a pyroxény. V póroch býva často tridymit a cristobalit^[1].

Ryolitová magma je značne viskózna, s teplotou okolo 700 až 850 °C. Vyskytuje sa vo forme rôznych brekcií, dajok a nekov. Láva často kryštalizuje vo forme rôznych vulkanických skiel, bez prítomnosti voľným okom pozorovateľných výrastlíc minerálov.

Ryolit, prípadne menej kyslé horniny - dacit, ryodacit (horniny s menším obsahom SiO₂), sa často vyskytuje ako produkt vulkanickej činnosti, prebiehajúcej na konvergentných okrajoch litosférických platní.

Alkalický ryolit s výrastlicami anortoklasu sa označuje ako pantellerit. Comendit je iný typ alkalického ryolitu s obsahom amfibolu a pyroxénu. Ryolitu sú svojim zložením blízke niektoré vulkanické sklá, napr. obsidián, pemza, smolek aj perlit.

Výskyt

Toková textúra v ryolitoch Dunn Point (ordovik), Arisaig, Nova Scotia.

Na Slovensku sa ryolity vyskytujú hlavne v regióne stredoslovenského vulkanického poľa, vznikali vo finálnej fáze vulkanickej činnosti - jastrabská formácia. Najvýznamnejšie lokality v Štiavnických vrchoch sú Stará Kremnička a Hliník nad Hronom, v Pohronskom Inovci to je Nová Baňa a Žarnovica. Ryolity sú známe i zo Zemplínskych vrchov.

Telesá peleozoických ryolitov sú známe z obalovej jednotky tatrika na severe Považského Inovca, kde tvoria súčasť seleckého súvrstvia a je na ne viazané uránové zrudnenie^[4]. Veľké teleso ryolitov vrchnopermského veku sa tiež nachádza na báze muránskeho príkrovu v oblasti východne od Telgártu.^[5]

Použitie

Ryolit má široké použitie, hlavne na hrubé kamenárske výrobky, pemza do ľahčených stavebných hmôt, perlity na výrobu expandovaného perlitu (tepelné a zvukové izolácie, agroperlit)^[6].

Referencie

Pozri aj

• Vyvretá hornina
• Zoznam hornín

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ryolit