A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rakúsko-uhorská monarchia Österreichisch-Ungarische Monarchie
| ||||||
Hymna: Gott erhalte, Gott beschütze | ||||||
Motto: Indivisibiliter ac inseparabiliter | ||||||
Geografia
| ||||||
Rozloha
|
621 538 km² (v roku 1905)
| |||||
Obyvateľstvo | ||||||
Úradné: nemčina, maďarčina, chorvátčina (v Chorvátsko-slavónskom kráľovstve)
Ostatné: čeština, poľština, stará bieloruština, rumunčina, srbčina, slovenčina, slovinčina, taliančina, severocentrálna rómčina, jidiš, friulčina, istrorumunčina, ladinčina | ||||||
Štátny útvar | ||||||
Vznik
|
||||||
Zánik
|
31. októbra 1918 (Astrová revolúcia/rozpad Rakúsko-Uhorska)
11. novembra 1918 (Karol I. sa zriekol „akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“ v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu) 12. novembra 1918 (vyhlásenie Republiky Nemecké Rakúsko) 13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku) 16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky) | |||||
Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreich-Ungarn), plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie, maď. Osztrák-Magyar Monarchia), bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo Predlitavska (nem. Cisleithanien, nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nem. Transleithanien, nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918. Toto súštatie vzniklo premenou Rakúskeho cisárstva na základe rakúsko-uhorského vyrovnania vo februári 1867. Monarchia bola rozpustená krátko po porážke v prvej svetovej vojne.
Rakúsko-Uhorsku vládli Habsburgovci a predstavovalo poslednú fázu ústavného vývoja habsburskej monarchie. Šlo o mnohonárodnostný štát a jednu z hlavných európskych mocností tej doby. Rakúsko-Uhorsko bolo geograficky druhou najväčšou krajinou v Európe po Ruskej ríši s rozlohou 621 538 km2 a treťou najľudnatejšou krajinou (po Rusku a Nemeckej ríši). Impérium vybudovalo štvrtý najväčší strojárenský priemysel na svete, po Spojených štátoch, Nemecku a Spojenom kráľovstve.[1] Rakúsko-Uhorsko sa tiež stalo po Spojených štátoch a Nemeckom cisárstve tretím najväčším svetovým výrobcom a vývozcom elektrických domácich spotrebičov, elektrických priemyselných spotrebičov a zariadení na výrobu energie pre elektrárne.[2]
Jeho jadrom bola duálna monarchia, ktorá bola reálnou úniou medzi Predlitavskom, severnou a západnou časťou bývalého rakúskeho cisárstva, a Uhorským kráľovstvom. Po reformách z roku 1867 boli rakúske a uhorské štáty mocensky rovnocenné. Oba štáty vykonávali spoločnú zahraničnú, obrannú a finančnú politiku, ale všetky ostatné vládne schopnosti boli rozdelené medzi príslušné štáty. Treťou zložkou únie bolo Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, autonómna oblasť pod uhorskou korunou, ktorá v roku 1868 vyjednala chorvatsko-uhorské vyrovnanie. Po roku 1878 sa Bosna a Hercegovina dostala pod rakúsko-uhorskú spoločnú vojenskú a civilnú správu[3] až do úplného anektovania v roku 1908, čo vyvolalo medzi ostatnými mocnosťami bosenskú krízu.[4]
Rakúsko-Uhorsko bolo jednou z ústredných mocností počas prvej svetovej vojny, ktorá začala rakúsko-uhorským vyhlásením vojny Srbskému kráľovstvu dňa 28. júla 1914. V dobe, keď vojenské úrady dňa 3. novembra 1918 podpísali prímerie vo Villa Gusti, bolo už fakticky rozpustené. Uhorské kráľovstvo a Prvá Rakúska republika boli považované za nástupcu de iure, zatiaľ čo nezávislosť západoslovanských a juhoslovanských štátov ako prvá Československá republika, druhá poľská republika a Juhoslovanské kráľovstvo, a ďalej väčšina územných požiadaviek rumunského a Talianského kráľovstva, uznali v roku 1920 víťazné mocnosti.
Názvy
Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne:
- Rakúsko-uhorská monarchia/ Rakúsko-uhorské mocnárstvo/ Monarchia Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie[5], Monarchie Österreich-Ungarn[6]),
- Rakúsko-uhorská ríša (nem. Österreich-ungarisches Reich[5]),
- Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko/ Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn[7]),
- Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia/ Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo (Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie[8]),
- Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny (nem. Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone).
Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): Rakúsko-Uhorsko (nem Österreich-Ungarn; toto bol aj polooficiálny názov), c. a k. monarchia (nem. k. u k. Monarchie), Cisárska a kráľovská monarchia (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie), duálna monarchia (nem. Doppelmonarchie, zriedkavo Dualmonarchie), dvojitá monarchia či dvojmonarchia (nem. Doppelmonarchie), dvojitá ríša (nem. Doppelreich) a názvy uvedené v článku habsburská monarchia (napr. habsburská monarchia, Rakúsko, (po)dunajská monarchia, c. k. monarchia atď.).
Novodobý (skôr ironický) názov je Kakánia (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).[9][10][11]. O Kakánii pozri aj článok Muž bez vlastností.
Dejiny a usporiadanie
Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke Uhorskej revolúcie z roku 1848.
Štátoprávne usporiadanie
V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).
Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:
- Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené)
- Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).
Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.
Skratky
Skratkové označenia úradov:
- spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: c. a k. (t.j. cisársky a kráľovský) - nem. k. u. k./ k. und k./ k. & k. (t.j. königlich und kaiserlich); maď. cs. és kir. (t.j. császári és királyi),
- predlitavské úrady: c. k. (t.j. cisársko-kráľovský) - nem. k. k. (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. cs. kir. (t.j. császári-királyi),
- zalitavské úrady: uh. kr.[12]/ uh. kráľ./ kr. uh./ kráľ. uh. (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. kgl. ung./ k. u. (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. m. kir./ M. kir./ m. k. (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský).
Spomínaná skratka c. k. (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení c. k. monarchia (= c. a k. monarchia) sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska[13][14][15][16].
Územia Rakúska-Uhorska
1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)
- České kráľovstvo
- Dalmátske kráľovstvo
- Haličské a Vladimírske kráľovstvo s
- Krakovským veľkovojvodstvom
- Osvienčimským vojvodstvom
- Zatorským vojvodstvom
- Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou
- Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou
- Bukovinské vojvodstvo
- Korutánske vojvodstvo
- Kranské vojvodstvo
- Soľnohradské vojvodstvo
- Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko)
- Štajerské vojvodstvo
- Moravské markgrófstvo
- Tirolské kniežacie grófstvo
- Prímorie (Küstenland):
- Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca
- mesto Terst
- Istrijské markgrófstvo
2. Krajiny svätoštefanskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)
- Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")
- Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
- slobodný prístav Rijeka (Fiume)
3. Bosna a Hercegovina
- Bosna a Hercegovina - zvláštne postavenie (pozri nižšie)
Bosna a Hercegovina
Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.
Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.
Zánik
V roku 1914 v Sarajeve srbský nacionalista Gavrilo Princip zavraždil dediča trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola Prvá svetová vojna, v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane Centrálnych mocností spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s Dohodou prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj Západná Ukrajina a Poľsko.
Ríša de facto prestala existovať 11. novembra 1918, v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára Karola[17]. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv Dohody s Rakúskom (1919 - Saintgermainska zmluva) a Maďarskom (1920 - Trianonská zmluva).
Nástupnícke štáty
- Rakúsko
- Maďarsko
- Česko-Slovensko
- Poľsko (časť)
- Rumunsko (časť)
- Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávia)
- Taliansko (časť)
Charakteristika
Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.
Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.
Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.
Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.
Národnostné zloženie
Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910[18], ktoré je považované za sporné[19]):
- Česi 6 442 133 – 12,54 %
- Chorváti a Srbi 4 380 891 – 8,52 %
- Maďari 10 056 315 – 19,57 %
- Poliaci 4 976 804 – 9,68 %
- Nemci 12 006 521 – 23,46 %
- Rómovia 421 379 – 0,78 %
- Rumuni 3 224 147 – 6,27 %
- Rusíni a Ukrajinci 3 997 821 – 7,78 %
- Slováci 1 967 970 – 3,83 %
- Slovinci 1 255 620 – 2,44 %
- Srbi
- Taliani 768 422 – 1,5 %
- Židia
Referencie
- ↑ Schulze, Max-Stephan. Engineering and Economic Growth: The Development of Austria–Hungary's Machine-Building Industry in the Late Nineteenth Century, S. 295. Peter Lang (Frankfurt), 1996.
- ↑ Publishers' Association, Booksellers Association of Great Britain and Ireland. The Publisher, Volume 133. : , 1930. S. 355.
- ↑ Minahan, James. Miniature Empires: A Historical Dictionary of the Newly Independent States, S. 48.
- ↑ Jayne, Kingsley Garland (1911). "Bosnia and Herzegovina". In Chisholm, Hugh (ed.). Encyclopædia Britannica. Vol. 4 (11th ed.). Cambridge University Press. S. 279 – 286.
- ↑ a b
- ↑ Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný
- ↑ KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
- ↑
- ↑ PETER GREGUŠ. Smrť následníka trónu . noveslovo.sk, 1999-07-07, . Dostupné online.
- ↑ Kučerová, Irah. Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států. : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2015. 234 s. ISBN 978-80-246-3067-0. S. 46.
- ↑ https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014
- ↑ CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360
- ↑
- ↑ QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs Archivované 2020-07-14 na Wayback Machine S. 2
- ↑ KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
- ↑ https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie)
- ↑ The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria online. Cit. 2021-03-27. Dostupné online. Archivované 2021-03-08 z originálu. (Angličtina, Nemčina)
- ↑ A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.. 1. vyd. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1912. Dostupné online. S. 54-56.
- ↑ FURMANIK, Martin. VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921 online. Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs, 2017, cit. 2021-03-27. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rakúsko-Uhorsko
Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
súčasť Maďarskad | ||||||||||
Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk